Martina Urbanová's Blog

 

Prírodaa spojenie s ňou je téma, ktorá ma v knihách a príbehoch vždyláka. Preto ma fascinujú prírodné božstvá z mytológie, a preto sivždy vyberiem príbeh o magickom lese. V poslednom čase som čítala párkníh, ktoré sa venujú skutočnej mágii prírody – ktorá s mytologickou alebofantasy mágiou nemá až toľko spoločné...

 

 

Peter Wohlleben– Tajný život stromů

Kľúčové slová:Svet lesov. Tajné spoločenstvo. Prechádzky v suchom lístí.

Táto knihabola v istom čase doslova hitom. Videla som ju úplne všade. V tom časema však tematicky až tak nezaujala. Do povedomia sa mi dostala až v tomto časea teraz si získala celú moju pozornosť. Kniha o lesoch. Príbehy a fakty,ktoré sa s nimi spájajú. Tajné pravdy, ktoré mi mal sprostredkovať ten asinajpovolanejší človek – Peter Wohlleben, dlhoročný lesník.

Kniha nie jetak úplne príručkou a nie je to ani vzdelávacia publikácia. Čitateľ sa tamsíce dozvie veľa faktov o lesoch a o tom, ako fungujú lesnéspoločenstvá, no primálo na to, aby ho to obohatilo po odbornej stránke. Miestotoho túto knihu vnímam skôr ako svojho druhu úvahu. Ako akýsi filozofickýpríspevok obohatený o fakty, v ktorom sa Peter Wohlleben zamýšľa nadpoznatkami, ktoré za roky praxe získal. Také tie tajné, súkromné poznatky podporenéfaktami. A áno, tak trochu sa snaží ľudí aj vzdelávať. Hovorí o dôležitostipralesov, o lesných spoločenstvách a nenásilnou formou hovorí širokejverejnosti, že ešte stále máme časť svet spasiť a zachrániť. No zároveň torobí veľmi nevtieravo. Lebo v skutočnosti berie čitateľa za ruku a vovedieho do čarovného lesného kráľovstva, kde niektoré javy zo života stromovnedávajú vedecký zmysel. No pritom dávajú dokonalý zmysel z pohľadu lesuako spoločenstva organizmov, ktoré sa naučili žiť v symbióze.

5/5

 

SylvainTesson – Snežná leopardica

Kľúčovéslová: Tibetská divočina. Brodenie sa snehom. Legendárny chlpáč.

Pomerne útlaknižočka z pera francúzskeho cestovateľa a spisovateľa Sylvaina Tessona.Nejde o prvú cestopisnú knižku z jeho pera, ale v poslednom časeasi o jeho najobľúbenejšiu. Na stránkach opisuje cestu, ktorú podnikol s fotografomVincentom Munierom a jeho dvomi spolupracovníkmi do tibetskej divočiny.Aby tu spoločne zvečnili záber zvieraťa, o ktorom si mnohí myslia, že jelen legendou. Pretože leoparda snežného videl na vlastné oči len málokto.

Predstavte sinesmierne rozsiahlu prírodu, v ktorej vládne ticho také ohlušujúce, žečloveku zalieza nie pod kožu, ale rovno do kostí. Podobne ako mráz, ktorý tým končinámneustále vládne. V tomto kraji nemáte veľa priestoru na rôznorodéčinnosti. Môžete sa len presúvať z miesta na miesto a potom čakať. A točakanie je nutné niečím vyplniť, napríklad aj premýšľaním. Sylvain Tessonpremýšľal a svoje úvahy si poctivo zapisoval a neskôr z nich vzišlatáto kniha. Avšak nejde len o úvahu. Pretože spája až príliš veľa oblastí –od filozofie, cez náboženstvo, politiku, zoológiu až po sociológiu. Zabŕda do rôznychtém, no snaží sa vracať k tej jedinej. K čakaniu na snežnú leopardicu,na akýsi svätý grál ich výpravy, od ktorého sa všetko odvíja. Mne osobneprišiel byť jeho jazyk miestami zbytočne strohý, nehovoriac o tendencii čitateľoviaž príliš okato podsúvať svoje závery. Ale napriek tomu má tá tibetská divočinajeho očami nezameniteľné čaro. A tiež je príjemné čítať slová človeka,ktorý si po výstupe na vrchol hory nepripadá ako pán sveta, ale akozanedbateľná snehová vločka, ktorú môže odviať aj silnejší vánok.

4/5

 

DianaMarcum – V údolí motýľov

Kľúčovéslová: Motýle. Partnerská terapia. Raj v Belize.

Táto kniha sitak trochu našla mňa. Keď som hľadala niečo úplne iné, ale niečím si mazískala. Najskôr asi kombináciou farieb na obálke. Nie som síce fanúšik zelenejalebo motýľov, ale predsa som si dala tú námahu a prečítala si, o čompríbeh je. Čiastočná autobiografia Diany Marcum, v ktorej sa venuje cestedo Belize, ktorá neodvratne zmenila jej svet. O Diane Marcum som nikdynepočula a stále o nej v podstate nič neviem, ale zároveň mitáto kniha pripomína Zimování od Katherine May, takže som neodolala.

Príbeh v podstatezačína ako akási nepodarená dovolenka v Belize. Diana vyráža na cesty so svojímtakmer bývalým partnerom. Vie, že táto cesta rozhodne o tom, či spoluostanú, alebo pôjde každý svojou cestou. Zároveň tak akosi neplánovane musiaostať v Belize dlhšie, čo spôsobí, že sa dostanú do miest, kam sa ani neplánovalidostať. Nielen do lona prírody, ale aj hlboko do svojich myšlienok. Kniha tedamá v sebe isté prvky úvahy, ale skôr by som to prirovnala k osobnej spovedi.Keď sa Diana rozhodne dať dokopy svoje myšlienky a výsledok jej snaženiasom mohla držať v rukách. Jej úvahy sú zaujímavé, rovnako aj jej postrehy a keďžedokázala aspoň čiastočne preniknúť do siného spojenia s prírodou, ktoréniektoré ľudia majú, tak si ma v istom zmysle získala. Našla som si tam tosvoje. Zároveň mi ale prišlo, že jej myšlienky boli až príliš neupratané.Skákala z miesta na miesto, čím oslabovala výpovednú hodnotu niektorýchpostrehov a miestami ma dokonca až plietla. Ale tých pár postrehov, ktorési takto nepokazila, ma predsa len dostalo.

3/5

 

Autor: René Vaněk
Názov: Nadčlověk
Séria: Bodyportal
Diel: druhý
Špecifikácia: dystopickýbiopunk doplnený humorom o riešení všakovakého svinstva
Slovenské alebo české vydanie: FantomPrint, 2025 (ČR)
Hodnoteniena DK: 91 %

 

„Je dobře, že vám je tohle určité nutkání, jak jste vděknazval, cizí (…) Je to totiž hrozně nebezpečná věc, co lidem často zabraňujedělat to, co doopravdy chtějí.“ (str. 43)

 

Keď Theo začal pátrať po pánovi Zázračnom, netušil, čo všetkopri tom odhalí. Svinstvu pochovanému v temných zákutiach však narástlizuby. Nikto z Theovho tímu viac nie je v bezpečí. Ani Theo sám.

Český spisovateľ René Vaněk sa po druhý raz vracia domestského štátu, nad ktorým bdie kupola vzletne nazvaná kovové nebo. Tyfus jestále plný hnusu a dekadencie. No takisto biotechnologicky upravených ľudí.Medzi nich patrí aj Theo, na ktorého sa od prvej strany akosi lepí smola.

Najskôr príde o cenného člena tímu. Vlastne si jehodoslovné odstránenie vychutná z prvého radu. Potom niekto unesie Alicu, nozdá sa, že tým sa to nekončí. Zrazu čelí poznaniu, že ich nepriateľ jeprešibanejší a oni mu len skočili na lep. Takže nastal čas naozaj vyriešiťzáhadu, ktorá sa zakráda v tieňoch.

Dej teda plynulo nadväzuje na udalosti opísané v Kovovomnebi. Lov na úskočného tajomného „pomstiteľa“ pokračuje. V tomtoprípade je však o niečo tiahlejší. Postavy sa už totiž prestali pomyselnetočiť v kruhu a dostávajú sa k jadru celej záhady. Aj keď ju najskôrmusia rozlúštiť. Theova časť rozprávania je aj kvôli tomu o niečohĺbavejšia. Stále zažíva mnoho akcie a iných príhod, ale veľa sa toho odohrá ajv jeho vlastnej mysli.

„‚A víš, jak SVS trestá zradu?‘

‚Stejně jako dezerci nebo špionáž. Životy nezdárných kolegůzhasínají v pořadu Ať teče rajská. Většinou jsou tonepřirozená úmrtí velmi rafinovaného druhu.‘“ (str. 251)

Na čitateľa toto spomalenie nijako nedoľahne. Tempo je totižneustále svižné. Medzihry, ktoré v prvom diele dotvárali kolorit mestai jeho obyvateľov, teraz dostali väčší priestor. Nejde už len o akésinazeranie cez plece. Prostredníctvom týchto odbočiek je stupňované napätie atakisto zápletka. Nehovoriac o tom, že sa vďaka tomu autorovi darímaskovať fakt, že táto kniha je tak trochu výplňová. Nevyhnutný článok, ktorýspojí to, čo sa stalo, s tým, čo sa stane.

Na stránkach jasne vidno, že Vaněk má všetko pevnev rukách. Áno, stále je zrejmé, že si pobyt vo svojom pomerne hnusnomsvete užíva. Zároveň však dokazuje aj svoje pisateľské kvality. Nielenpopkultúrnymi narážkami alebo hrou s jazykom. Hoci aj vďaka nej je čítanieminimálne príjemné. K tomu sa pridruží aj postupné odhaľovanie motivácie aniektorých zákulisných hier. Takže mnohé okamihy vyznejú o niečo odlišne.

Rozdelenie deja medzi Thea a ďalšie postavy z medzihiertak pomáha budovať zápletku a nielen ju. Občas to tiež vyzerá tak, žev tomto striedaní autor ukrýva aj mnohé hádanky, na ktoré čitatelia môžuhľadať odpovede. Pritom nájsť niektoré z nich je v tom všadepanujúcom hnuse niekedy náročné. Biopunková spoločnosť totiž nevníma etiku tak,ako sme zvyknutí. To zase čitateľa neraz prinúti zamyslieť sa nad tým, akoveľmi pravdepodobná je táto dystopická budúcnosť. Lebo román je prevažne svižnýa akčný, ale tiež nastavuje pomyselné zrkadlo súčasnosti. Hoci občas dosťsvojsky.

Kniha Nadčlověk predstavuje výbornépokračovanie. Autor dáva do súvislostí minulé udalosti a ukazuje, ako ovplyvniatie budúce. V istom zmysle teda ide o nutný výplňový diel. No zároveňs dobre rozvrhnutým dejom, takže to čitateľ väčšinu času ani nezaznamená.Snáď sa čoskoro dozvieme, ako bude príbeh Thea pokračovať.

Recenzia napísaná pre Fandom.sk.

 

 

oficiálna anotácia:

Situacese vyostřuje. Biotechnologicky upravený nadčlověk Theo, jeho všeználkovskápomocnice, kovová stonožka Včelička i oplzlý profesor Rigel s nechutnými manýryjsou si nuceni připustit, že skočili na vějičku. Jejich akce, vedené na vlastnípěst, totiž celou dobu prospívaly někomu jinému. Zároveň neustává ani řáděnízáhadného vraha, pana Zázračného. Je však obskurní přízrak v uniforměskautského vedoucího skutečně tím, za koho jej všichni považují? Vyjde konečněnajevo, co má za lubem a proč vypadá nachlup stejně jako deset let mrtvý učitelKristián Mainer?

Nejenhlavního hrdinu čekají bolestné ztráty a řada šokujících zjištění vespolečnosti, kde etika již dávno padla za oběť vědeckému pokroku.

Jetu pokračování úspěšného biopunkového románu Reného Vaňka. Napojte se podruhéna Bodyportal a vstupte s námi do podivného dekadentního světa pod Kovovýmnebem, kde si lidé k snídani dopřávají karbanátky z masa podlidí, po ulicíchběhá obří geneticky modifikovaný hmyz a pod nohama chodců nepřetržitě dunímašinérie strašlivého Podsvětí. Slibujeme vám nervy drásající jízdu, na jejížvyvrcholení rozhodně nebudete připraveni.

 

Ďalšímesiac pomaly končí a úvod do leta vám môže spríjemniť aj ďalší diel seriáluo filmoch a ich predlohách. Rovnako ako kedykoľvek predtým, aj terazje výber čisto náhodný...

 

 

BlackHawk Down (2001)

(Čiernyjastrab zostrelený / Černý jestřáb sestřelen)

Výraznávojnová dráma ovenčená mnohými cenami, ktorá sa stala modernou klasikou. Ajtakýmito prívlastkami sa dá označiť film, ktorého dej divákovi priblíži bojmizmietanú krajinu. V nej sa skupinka nielen vojakov snaží prežiť dostatočnedlho, aby sa dočkali pomoci. Práve tieto napäté okamihy všetkých najväčšmipreveria. Film svoj námet čerpá z reportážnej knihy Black Hawk Down:A Story of Modern War z roku 1999, ktorej autorom je novinár MarkBowden. Podstatu knihy pritom tvorí séria dvadsiatich deviatich novinovýchčlánkov, ktoré predtým vyšli v novinách. Bowden v ich ponúkaldetailné a presné informácie a podával ich takou formou, ktorázaujala širokú verejnosť. Samotná adaptácia je pomerne verná, avšak ako to užbýva, nevyhla sa nutným zmenám. Vzhľadom na odhalenú kriminálnu/násilnícku minulosťjedného zo zúčastnených, bolo jeho meno zmenené. Takisto došlo k škrtom medzipostavami, keď z asi stovky kľúčových osôb ostalo ani nie štyridsať. Vofilme, na rozdiel od knihy, nevystupuje jediná somálska postava a Bowden savyjadril, že ani nemyslí, že by filmári pracovali s nejakým somálskymkonzultantom. Jeden z hercov sa neskôr vyjadril, že verzia filmu, ktorá sanakoniec dostala do kín, bola ochudobnená o mnohé scény, čo vo svojejpodstate zmenilo pôvodný scenár. Somálska organizácia neskôr film začala bojkotovať,pre nepresné zobrazenie Somálčanov, ktorých film opisuje ako divochov, ktorí posebe strieľajú a z amerických vojakov, ktorí zabili tisíckycivilistov, urobili oslavovaných hrdinov. Film bol napriek tomu finančneúspešný, aj keď si vyslúžil rozporuplné ohlasy od kritikov.

 

Bodyof Lies (2008)

(Pavučinalží / Labyrint lží)

Trochuzabudnutý akčný film rozpráva príbeh tajného agenta, ktorý je taký zvyknutý pracovaťspoza nepriateľských línií, že stráca kontakt s vlastnou identitou. Jehopomocníkom je navyše človek, ktorý málokedy vytiahne nos spoza počítača. Spoločnýmisilami musia preniknúť do teroristických organizácií, aby tak zachránili svet.Opäť. Film svoj námet čerpá z rovnomennej knihy z roku 2007, ktorejautorom je David Ignatius. Kniha mala pôvodne vyjsť pod názvom Penetration,ale v roku 2006 bola premenovaná – keď štúdio Warner Bros. odkúpilo filmovaciepráva. Samotná adaptácia je v niektorých ohľadoch o niečo voľnejšia,za čo sú zodpovedné aj nutné zmeny. Film neposkytuje dostatok priestoru prepostavy alebo komplexnejšie zobrazenie kultúrneho a politického pozadia jednotlivýchudalostí. Kvôli čomu film prichádza o hĺbku, čo neskôr zdôraznili aj mnohíkritici. Že film je síce postavený na silných hereckých výkonoch, avšak ani tonespasí postavy, ktoré sú vo svojej podstate ploché. Problémom sa ukázalo byťaj prílišné zjednodušovanie historického pozadia, pre ktoré je knižná predlohavyzdvihovaná. Film si preto získal skôr zmiešané hodnotenia, ale napriek tomubol finančne úspešný, za čo z veľkej časti vďačí skôr hereckému obsadeniu,než zápletke alebo iným prvkom.

 

CloudAtlas (2012)

(Atlasmrakov / Atlas mraků)

Svojho časuveľmi výrazný kúsok, ktorý však postupne zapadol prachom. Divákovi predstavujekomplexný príbeh rozprávaný v rôznych časových rovinách, od minulosti ažpo ďalekú budúcnosť. Spracováva najmä myšlienku prepojenosti činov, pretoževšetko má svoje príčiny a neskôr aj následky. Film svoj námet čerpá z rovnomennéhorománu Davida Mitchella z roku 2004. Samotná kniha má pritomdve známe verzie – britskú a americkú, ktoré sa od seba v niektorých momentochaž príliš líšia. Sám autor priznal, že je to spôsobené tým, že na oboch kniháchpracovali iní editori v iných časoch a on ich prácu rešpektuje a ichzmeny prijal. No nikdy nepovažoval za nutné vybrať si len jednu z verzií a označiťju ako „definitívnu“, čo pripisuje na vrub svojej vtedajšej neskúsenosti. CloudAtlas je len jeho tretí román a neprišlo mu, že by dve rôzne verzierovnakej knihy, ktoré navyše delí celý Atlantik, mohli vyvolať akékoľvekproblémy. Autor sa navyše o svojom príbehu vyjadril, že ho považuje zanesfilmovateľný. Pretože si to nedokázal predstaviť, až kým v rukách nedržalprvý scenár. Okrem toho považuje herecké obsadenie za veľmi vydarené a samotnýfilm za veľkolepý. Zdá sa, že jeho názor zdieľali nielen kritici, ale ajčlenovia výborov rôznych ocenení. Film samotný pritom ponúka oveľa zjednodušenýpríbeh, ktorý je predstavovaný postupne a jednoznačnejšie ako v knihe.Obdobne jasne je zobrazené aj prepojenie jednotlivých príbehových línií, v ktorýchtí istí herci stvárňujú iné úlohy. Film si vyslúžil pomerne rozporuplné reakcie,ale mnohí kritici ho vychválili do nebies. Divácky však úspešný veľmi nebol a skončilako finančný prepadák.

 

TheMists of Avalon (2001)

(HmlyAvalonu / Mlhy Avalonu)

Veľkolepýdvojdielny film spracováva artušovskú legendu opäť iným spôsobom. Tentoraz cezpríbehy žien, ktoré sa odohrávali často v pozadí, no pritom dokázali meniťsmerovanie životov mnohých. Film svoj námet preberá z rovnomenného románuz roku 1983, ktorého autorkou je Marion Zimmer Bradley. Vosvojej podstate ide o ďalšie prerozprávanie artušovskej legendy, avšaktentoraz z perspektívy ženských postáv. Tou hlavou je v tomto prípadeMorgaine (známejšia ako Morgan le Fay), ktorá nie je zobrazená ako zápornápostava, ale ako niekto s mnohými vrstvami, motiváciou a hlavne životnoucestou. Samotná adaptácia je pomerne verná, avšak pre svoju krátkosť ponúkaoveľa zjednodušený príbeh. Film, hoci uvádzaný ako miniséria, ponúka len niečomálo vyše troch hodín príbehu, pričom pôvodný román má bez mála takmer deväťstostrán. Film samotný je teda oveľa dynamickejší a ponúka vizuálne príťažlivýzážitok, no na druhej strane sú v ňom vynechané niektoré dejové odbočky.Nehovoriac o tom, že celkový „rýchlejší“ ráz rozprávania má za následok,že niektoré scény (vrátane samotného záveru) sú o čosi menej výrazné a nemajúna diváka taký silný vplyv. Kniha je súčasťou rozsiahlejšej série, pri písaníktorej neskôr Marion Zimmer Bradley pomáhala Diana L. Paxson.Spoločnými silami napísali knihy The Forest House (známa aj podnázvom The Forests of Avalon), Lady of Avalon a Priestessof Avalon. Po smrti pôvodnej autorky pokračovala Diana L. Paxson v písanísama a doplnila sériu ešte o tri romány – Ancestors of Avalon,Ravens of Avalon a Sword of Avalon.

 

MysticRiver (2003)

(Tajomná rieka / Tajemná řeka)

Cenami ovenčený no zároveň trochu zabudnutý krimi triler rozprávapríbeh trojice priateľov. Ich puto je preverené, keď jeden z nich musívyšetriť smrť dcéry toho druhého. Toto vyšetrovanie ho však vťahuje doudalostí, od ktorých by najradšej utiekol, no zároveň ho láka danú záhadu vyriešiť.Film svoj námet čerpá z rovnomenného románu z roku 2001, ktoréhoautorom je Dennis Lehane. Kniha bola pomerne úspešná a získalaniekoľko ocenení, vďaka čomu si získala pozornosť Clinta Eastwooda, ktorý neskôrrežíroval filmovú adaptáciu. Tá je pomerne verná svojej predlohe. Rozdiely súnajmä v tom, že zatiaľ čo kniha zobrazuje najmä psychologický rozmerdaných udalostí a ich emocionálny vplyv na postavy, tak film je oveľapriamejší a menej sa zaujíma o prežívanie postáv. Aj kvôli tomu súniektoré scény a neskôr aj samotný záver o dosť odlišné – a nielenpreto, že záver filmu sa v niektorých aspektoch líši od tohoknižného. Okrem toho film prešiel aj klasickými zmenami pri prerode od knihy poscenár, ktorému padli za obeť niektoré postavy a pridružené dejové odbočky.Film je napriek tomu pomerne vernou adaptáciou, ktorý navyše verne zobrazuje ústrednúmyšlienku príbehu. Aj za to si vyslúžil pochvaly od kritikov a divácky záujem,ktorý vyniesol filmu obrovský finančný zisk.

Autor: RobertJackson Bennett
Názov: Pohár smrti (orig. The Tainted Cup)
Séria: Ve stínů Leviatanů (orig. TheShadow of the Leviathan)
Diel: prvý
Špecifikácia: detektívnevyšetrovanie v kastovej spoločnosti poznačenej mágiou
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2025(ČR)
Hodnoteniena GR: 4.30

 

„Civilizace často drží pohromadě jen silou vůle.“

 

Mať poruke dobrého detektíva sa hodí pri každom zločine. Keďje však spáchaná podivná vražda a jej okolnosti sú prinajmenšom znepokojivé,potrebujete toho najlepšieho. Aj keby išlo o vrcholnevýstrednú osobu.

Americký spisovateľ Robert Jackson Bennett vo svojej ostatnejsérii Ve stínů Leviatanů vytvoril opäť iný svet. Ajv tomto predstaví takmer kastovú spoločnosť, ktorá zhltla mnohé kultúry.No tie jej aj po rokoch spôsobujú zažívacie problémy, ktoré nutne vyústiav nespokojnosť a nepokoje. Alebo v rôzne sprisahania či tajné dohody.Je teda logické, že sa k situácii pridružia aj obrovské zločineckémachinácie, ktorých vedľajšími stratami sú aj ľudské životy.

Autor vo všetkých svojich doterajších knihách inklinovalk detektívnym zápletkám. Tie tvorili v rôznej miere význačné časticelkovej dejovej línie. Až v tejto však detektívne pátranie predstavujegro príbehu. No aj v tomto prípade platí, že nejde len o fádnevyšetrovanie prvotnej vraždy a ďalších zločinov. Pretože Bennett opäť naplnovyužíva fantáziu, aby čitateľský zážitok povýšil na vyššiu úroveň.

To znamená, že do textu vstupujú prvky rôznych žánrov.Samotný svet, v ktorom postavy žijú, je prísne spoločensky členenýs jasne určenou hierarchiou. Tá sa dotýka viacerých sfér. Zaujímavýmprvkom sú nespochybniteľne aj rôzne magické vylepšenia. No zároveň aj nákazy,ktoré niektorým spôsobujú viac ako len mierne vrásky na čele. Nehovoriaco rôznorodých kultúrach, ktoré tvoria obyvateľstvo Ríše.

Prostredie, v ktorom sa pátranie odohráva, má teda svojejasné danosti a hlavne má históriu. Všetky tieto fakty má autor pripravené alogicky zostavené. Do veľkej miery fungujú aj pri osvetľovaní motivácieniektorých frakcií alebo jednotlivcov. Svet teda nepredstavuje len nejakéstatické pozadie, ktoré má zapôsobiť exoticky. Ide o funkčný prvok, navyšepostupne rozvíjaný. To isté sa však dá tvrdiť aj o postavách a samotnejdetektívnej zápletke.

„Sen sez imperiya. Říše je silná, poněvadž uznává arozeznává hodnotu všech svých lidí. Včetně tebe, Dinie Kole. A je-li Říšeslabá, pak většinou kvůli tomu, že ji hrstka mocných tuto hojnost odpírá.“

Dvojica vyšetrovateľov je v istom zmysle prílišvýstredná. Ana Dolabrová je okato odlišná a skôr neslávne slávna, než obľúbenáalebo rešpektovaná. Avšak má príliš dobré výsledky na to, aby ju istí ľudiamohli ignorovať. Jej asistent Dinios Kol má zase tajnosti a rigidnosť, ktorávýborne dopĺňa takú flexibilnú postavu, akou Ana nepochybne je. Ich výslednáspolupráca je farbistá a dodáva rozprávaniu potrebnú dynamiku.

Zápletka sa totiž hlavne zo začiatku pohýna len nepatrne.Prvú štvrtinu tvoria v podstate len opisy prostredia a vzťahov. Nov otázke pátrania je skôr nudná. Po prvotnom vzruchu, ktorým je objaveniemŕtvoly, sa môže zdať, že dej doslova dospel do mŕtveho bodu. Až kýmvyšetrovatelia nezačnú pozvoľna odhaľovať všetky vlákna, ktorá vedú k tejpodivnej vražde.

Zvyšok rozprávania už ponúka o niečo vyváženejšiuzábavu. Svižnejšie a akčnejšie momenty striedajú tie pomalšie, opisné. Čitateľspoznáva postavy, ich motiváciu a vytvorený svet. Rieši zločin spolus Anou a Diniosom. Zároveň vníma všetko to zákulisné. V tejto sériitotiž ide o viac ako o vyriešenie záhadnej smrti. Ide ajo odhalenie sprisahania, ktoré zasahuje možno až tie najvyššie mocenskéštruktúry.

Román Pohár smrti láka na výraznú detektívnuzápletku. Aby nepôsobila fádne, odohráva sa vo svete postavenom na rôznychžánrových prvkoch. Obdobne zaujímaví sú aj do istej miery výstredníprotagonisti. Pri prostredí aj aktéroch navyše platí, že sú súčasťou vyšetrovaniaa nepôsobia len ako slušivá kulisa. To všetko z knihy robí veľmi zaujímavýkúsok, avšak vhodnejší pre trpezlivejších čitateľov.

 

Recenzia napísaná pre Fandom.sk.

 

 

oficiálna anotácia:

Detektivně laděnéfantasy s dvojicí podivuhodných vyšetřovatelů ve stylu Sherlocka Holmese adoktora Watsona. V nejhonosnějším domě v Daretaně je nalezen mrtvý říšskýdůstojník — podle všeho ho zabil strom, který mu vyrašil z těla. Taková smrt jekrajně nezvyklá a děsivá i na hranicích Říše, kde bují rozličné nákazy a krevleviatanů způsobuje podivné magické změny.

Případu se ujímáAna Dolabrová, vyšetřovatelka proslulá nejen svou prohnaností, ale téžvýstředností. Povídá se, že všude chodí se zavázanýma očima, dokonce prý dokáževyřešit zdánlivě neřešitelné záhady, aniž vystrčí nos z domu.

K ruce má novéhoasistenta jménem Dinios Kol, který se díky své magicky vylepšené paměti stáváAniným dokonalým pomocníkem. Jeho nadřízená ho svým chováním střídavěpohoršuje, mystifikuje a příšerně dopaluje, ovšem při rozplétání zašmodrchanéhopřípadu je Din svědkem toho, jak se její důvtip žene od jedné překvapivédedukce ke druhé, a musí uznat, že Ana je skutečně nejlepší vyšetřovatelkou vŘíši.

Když obadetektivové rozkryjí plán, který ohrožuje celou Říši, Din pochopí, že ještězdaleka nerozluštil hádanku, již představuje sama Ana Dolabrová — a v duchu sezačíná ptát, jak dlouho dokáže před jejím pronikavým rozumem skrývat svávlastní tajemství…

Autor: Peter S. Beagle  
Názov: Obávam sa, že tu máte draky (orig. I’mAfraid You’ve Got Dragons)
Špecifikácia: fantasyo predurčených osudoch a horkosti, čo sa s nimi spája
Slovenské alebo české vydanie: Slovart,2025 (SR)
Hodnotenie na GR: 3.66

 

„Strachsa nerodí tam, kde sú činy.“

 

Krásnohory sú pomerne krásnym miesto na život.Ak nemáte nič proti pár drakom, ktoré sa vám môžu ako škodcovia nasťahovať dostodoly alebo obývačky. Alebo ak ste náhodou hubiteľ týchto drakov. Aleboprincezná. Alebo ktokoľvek, kto by chcel byť náhodou niečím iným, nežčím je.

Môže sazdať, že americký spisovateľ Peter S. Beagle vo svojom poslednom románe núkasvojho druhu komédiu. Jasne to naznačuje názov a aj prvé strany či dokoncakapitoly. V nich predstavuje aktérov, ktorí žijú snáď až bezútešné životy.Plnia si svoje povinnosti, a tie sú opísané s istou lyrickou noblesou. Tousa autor preslávil už v románe Posledný jednorožec.

V tomtosvojom asi najznámejšom diele sa spolieha aj na pátos. To alev prípade drakov neplatí, hoci sa opäť snaží vybudovaťmierne rozprávkovú atmosféru a zaujme živou hrou s jazykom. Avšak postupnesa ozývajú aj horkosť a clivosť. A ich nástup na scénu je pomerne rýchly.

Po vyšepolstoročí aktívnej spisovateľskej kariéry sa Beagle asi rozhodol, že už nebudestrácať čas. Príbeh, ktorý na začiatku pôsobil vzletne, taký od istého boduvlastne vôbec nie je. Lebo Krásnohory, podobne ako okolitý svet, majú istýzlozvyk. Potrpia si na škatuľkovanie. Na vtláčanie nielen ľudí do vopredurčených kolónok. Hovoria im, čím sú a čím majú byť. A hoci niektoríjedinci sa snažia vzoprieť, spoločnosť ich zatlačí späť za určenú hranicu.

„Mojamama vravievala, že každý človek je somár so srdcom leva. Každý. Len väčšina too sebe nikdy nezistí – nemusia, lebo si vystačia s tým, že súsomármi. Ten lev je však stále v nás. Je tam, ak ho chceme nájsť. Ak honaozaj hľadáme.“

Čitateľmá teda v rukách úplne iné rozprávanie. Horkasté a pochmúrne, hoci ponúkneaj svetlejšie okamihy. Postavy vyrazia na dobrodružnú výpravu, ktoré si Beagletak veľmi obľúbil. Dopriava ich totiž svojim aktérom často a rád. Aj tentorazvýpravu využije ako rozhodujúci, zlomový prvok. Zároveň však chvíľu trvá, kýmna ňu hlavní hrdinovia aj vyrazia.

Výhodouje, že autor pamätal na nutnosť vyplniť toto čakanie. Dostaneme tak možnosťvšetkých spoznať a hlavne vcítiť sa do nespokojnosti, ktorá sa v nichukrýva. A tak príbeh, navonok ukotvený vo svete rozprávok, pôsobí akosipríliš realisticky. Princezná sa zmenší, aby vyhovela svojim rodičom. Hubiteľpreberá otcovo remeslo, aj keď sa mu bridí. Následník trónu možno nikdynevystúpi z kráľovho tieňa. Ani netuší, či po tom túži, hoci hok tomu neustále postrkuje jeho vlastný komorník.

Ažhrdinské ťaženie môže ponúknuť príležitosť vymaniť sa osudu. No a tieto prvkyrobia z knihy s takmer humorným názvom čosi typicky beaglovské.V prvom pláne núka rozprávkovosť, v tom druhom rozprávanie takémelancholické, že chutí horkou realitou viac ako realita sama.

Román Obávamsa, že tu máte draky láka na kombináciu rozprávkovosti a skutočnéhosveta. No už po pár kapitolách je jasné, že autor si pre čitateľov prichystaloveľa trpkejšie sústo, hoci so svojou typickou noblesou a štýlom. Navyšekaždému dovolí nájsť si na stránkach to svoje.

 

Recenzianapísaná pre Fandom.sk.

 

 

 

oficiálnaanotácia:

Draky sú v Krásnohorách, kráľovstve pánubohu za chrbtom,úplne bežné tvory. Niekedy drobné ako myši, inokedy monštrá, ktoré dokážuzrovnať so zemou hrad. Je ich tam toľko, že v ľuďoch už dávno nevzbudzujúžiadne romantické predstavy. Všetci ich berú ako škodcov prinášajúcich skazualebo prinajmenšom mrzutosti.

Gaius Aurélius Konštantín Heliogabalus Trax (ktorý by boloveľa radšej, keby ho ľudia volali jednoducho Róbert) nedávno zdedil pozosnulom otcovi prácu hubiteľa drakov. Poslanie, ktoré z celého srdca nenávidí.Sčasti preto, že má draky rád, lebo s nimi cíti akúsi zvláštnu spriaznenosť,ale najmä preto, že jeho snom odjakživa bolo prekročiť tieň svojho skromnéhopôvodu a stať sa princovým komorníkom. Azda netreba dodávať, že osud má v pláneniečo celkom iné... Náhodné stretnutie s krásnou kráľovskou dcérou, ktoránetúži byť princeznou, a príťažlivým princom, ktorý by hrdinské činy radšejprenechal iným, ho totiž vrhne v ústrety oveľa väčšieho dobrodružstva, než oakom sa mu kedy snívalo.

 

Autor: OrsomScott Card
Názov: Enderova hra (orig. Ender’s Game)
Séria: Enderova sága (orig. Ender‘s Saga)
Diel: prvý
Špecifikácia: sci-fio ľudstve a jeho boji s mimozemšťanmi
Slovenské alebo české vydanie: Lindeni,2025 (SR); Argo + Triton, 2018 (ČR)
Hodnoteniena GR: 4.31

 

„Azda je nemožné nosiť čiusi identitu bez toho, aby ste sastali tým, za čo sa vydávate.“

 

Ľudstvo bojuje v tiahlej vojne s mimozemšťanmi aprehráva. Najvyšší armádni dôstojníci veria, že len geniálny veliteľ by moholzvrátiť osud celého sveta. Navyše to však musí byť niekto dostatočne tvárny aovládateľný. A presne takí sú detskí regrúti, ktorých zatvárajú dovojenskej školy.

Americký spisovateľ Orson Scott Card má na konte takmerstovku publikovaných textov rôznych dĺžok. Enderova sága patrík tým najznámejším. To, čo začalo poviedkou v roku 1977, sa postupomrokov rozrástlo na rozsiahlu šestnásťdielnu sériu. Čitateľ má tak šancuzoznámiť sa so svetom presne nešpecifikovanej budúcnosti. V tejto ľudstvočelí hrozbe invázie mimozemskej civilizácie známej ako hmyzáci.

Prvé dva pokusy pritom dokázali odvrátiť len veľmi teste. Ajz toho dôvodu prišlo rozhodnutie vycvičiť čo možno najväčší početarmádnych dôstojníkov, ktorí by Zem dokázali ochrániť. Takisto si aleuvedomujú, že vojsko musí viesť nadaný stratég. Vojenské prípravky postupneplnia študenti z rôznych kútov sveta. Tí sú navyše od raného detstvasledovaní cez monitory a vystavení rôznym skúškam.

V mene hesla, že účel svätí prostriedky, sú tak súčasťoutohto vojenského náboru už deti. Šesťročný Ender je vybraný pre svojepozoruhodné schopnosti a následne doslova hodený doprostred vlčej svorky.Budúci dôstojníci sú totiž vychovávaní v zmysle zásady, že prežije len tennajmocnejší. Vyučujúci do vzťahov medzi študentmi zasahujú len veľmi zriedka.No aj to len preto, aby ich medzi sebou skôr rozoštvali, než inšpirovalik spolupráci.

„‚(…) Trvalo mi dlho, kým som si uvedomil, že je to tak, alever mi, je to tak. Stále. A prišiel som na toto: V okamihu, keďskutočne pochopím svojho nepriateľa, porozumiem mu dostatočne dobre na to, abysom ho porazil, v tej istej chvíli ho aj milujem. Myslím si, že nie jemožné niekoho skutočne pochopiť, pochopiť, čo chce, čomu verí, a nemilovať hotak, ako miluje sám seba. A potom, práve v tej chvíli, keď ichmilujem…‘

‚Ich porazíš.‘“ 

Ender teda pripomína stratené rozzúrené šteniatko a čitateľmu, napriek okolnostiam, v istom bode začne držať palce. Na stránkachpotom sleduje to, ako rastie a ako sa mení. Ako prekonáva prekážky a vedenímurčené míľniky. Na jednej strane je fascinujúce vidieť jeho rast a geniálnumyseľ. Na tej druhej tieto udalosti v čitateľovi vyvolajú celú škáluprotichodných pocitov.

Najskôr fascináciu, neskôr znechutenie, ale aj pochybnostiprerastajúce do krízy morálky. Pretože ľudstvo možno bojuje o prežitie,ale pomedzi to sa ničí aj samo. Lebo podobne ako v minulosti, keď saobjavovali rôzne detské armády, aj teraz sú národy ochotné obetovať všetkých avšetko. V mene akéhosi pomýleného vyššieho dobra. To však z detí,teda z ich vlastnej budúcnosti, vyrába, v tom lepšom prípade,psychické trosky.

Tempo rozprávania je prispôsobené týmto hlboko morálnymi filozofickým témam. V niektorých momentoch je síce svižnejšie, aleinak si drží o niečo pomalší ráz. Čiastočne aj preto, že väčšinu knihytvorí opis niekoľkoročného výcviku. Card sa navyše snažil jednotlivé lekcievysvetľovať odlišnými spôsobmi. Tiež nezabúdal na priblíženie „tej druhejstrany“. Takže pred každú kapitolu vložil prepis rozhovorov veliacichdôstojníkov. Vďaka tomu do istej miery síce poľudštil ich správanie, ale zároveňpotvrdil, že sú to oportunistické pijavice, ktoré sa nezastavia pred ničím. Noa toto všetko umocňuje zážitok z prečítaného. V čitateľovi toprebúdza protichodné emócie a núti ho pýtať sa, či si ľudstvo za týchtopodmienok vôbec zaslúži byť zachránené.

Román Enderova hra približuje čitateľoviverziu budúcnosti, v ktorej svet čelí možnej mimozemskej invázii. Tej saarmáda snaží zabrániť činmi takými drastickými, že prakticky odsudzujúspoločnosť na rozklad. Pomalšie rozprávanie je plné morálnych i filozofickýchpresahov, ktoré prinútia nielen premýšľať, ale aj pochybovať. Zrejme tedaneulahodí každému.

Recenzia napísaná pre Fandom.sk.

 

 

oficiálna anotácia:

Ľudská rasa čelívyhladeniu. Ľudstvo musí za každú cenu vychovať záchrancu Zeme. Stvoria všakhrdinu alebo monštrum?

Vládne agentúryv snahe vyvinúť obranu proti ďalšiemu útoku nepriateľskej mimozemskej rasyvychovávajú detských géniov a cvičia ich ako vojakov. Šesťročný génius Andrew„Ender“ Wiggin žije so svojimi vľúdnymi, no rezervovanými rodičmi, sadistickýmbratom Petrom a láskavou sestrou Valentinou, ktorú ľúbi viac než kohokoľvekiného.

Obaja jehosúrodenci boli kandidátmi na výcvik v Bojovej škole, ale na rozdiel odEndera neprešli prísnym výberom. Ender sa vďaka svojim schopnostiam stávavodcom a prejavuje veľký talent pri simulovaných bitkách v nulovejgravitácii. Vyrastá však v komunite mladých vojakov, trpí izoláciou,rivalitou rovesníkov, nátlakom učiteľov a znepokojujúcim strachomz mimozemských útočníkov.

Je osamelý a desísa toho, že sa začína podobať svojmu krutému bratovi. Je Ender generál, ktoréhoZem potrebuje? Vojna s hmyzákmi zúri už sto rokov a takmer rovnako dlhoprebieha hľadanie dokonalého generála. Enderovi súrodenci sú tiež neobyčajní akoon, ibaže iným spôsobom. Vo všetkých troch driemu schopnosti, ktoré dokážuovplyvniť osud Zeme – Zeme, ktorá však nemá žiadnu budúcnosť, akEnder zlyhá.

 

Ďalšímesiac sa pomaly ale isto skončí, takže prišiel čas opäť sa pozrieť na ďalšiefilmy a ich knižné predlohy. Podobne akokoľvek predtým, aj tentoraz jevýber čisto náhodný...

 

 

TheCider House Rules (1999)

(Pravidlámuštárne / Pravidla moštárny)

Trochuzabudnutá romantická dráma približuje divákovi pomerne jednoduchý, no zároveňkomplikovaný príbeh. V ktorom sa postavy učia o živote v tomnajprekvapivejšom prostredí – v jablkovom sade. Film svoj námet čerpáz rovnomenného románu z roku 1985, ktorého autorom je JohnIrving. Príbeh do podoby scenára adaptoval sám autor. Napriek tomu safilm a kniha v mnohom rozchádzajú. Zodpovedný je za to najmä fakt, žekniha je oveľa komplexnejšia a ponúka pohľad na celú životnú cestuhlavného hrdinu. No vo filme na niečo podobné neostáva miesto, takže satvorcovia rozhodli sústrediť len na časť života postáv. Vďaka tomu boli mnohévedľajšie dejové linky vynechané úplne alebo upravené. Obdobne museli byťvynechané aj niektoré postavy a ich menšie či väčšie úlohy prebrali prezmenu iné postavy. Napriek veľkým zmenám ale scenár a neskôr film ponúklimnohé morálne posolstvá. Za čo si vyslúžil John Irving aj nomináciu na Oscara,ktorú premenil. Film si navyše získal uznanie kritikov a bol aj diváckyúspešný, čo mu vynieslo nemalý finančný úspech. Kniha bola spracovaná aj dopodoby divadelnej hry.

 

RealSteel (2011)

(Oceľovápäsť / Ocelová pěst)

Akčný filmz nie až takej vzdialenej budúcnosť. V ňom už v ringoch protisebe nebojujú boxeri, ale niekoľkometroví roboti. Čo spôsobilo, že ľudia akoCharlie, teda boxeri, už si môžu len privyrábať ako promotéri alebo tréneri, noaj tak väčšinou len prežívajú. Charlieho život sa ešte skomplikuje, keď za nímpríde syn, s ktorým nemá prakticky žiadny vzťah. Svoj námet film čerpáz poviedky Steel, ktorú napísal Richard Matheson.Prvýkrát vyšla časopisecky v roku 1956. Knižne vyšla až v roku 2011, zaúčelom propagácie filmu, ako súčasť zbierky kratších próz s názvom Steeland Other Stories. V roku 1963 na jej motívy vznikla epizóda doseriálu The Twilight Zone, konkrétne druhá epizóda z piatejsérie. Filmovacie práva k poviedke boli predané ešte v roku 2003alebo 2004 spolu s originálnym scenárom, no na filme sa začalo pracovať ažniekedy okolo roku 2009. Čo do vernosti ide o úplne odlišný príbeh.Čiastočne je za to zodpovedný aj fakt, že predloha je len poviedka,v ktorej si tvorcovia museli mnohé domyslieť, aby mohli natočiť film. Tenmá navyše niečo málo cez dve hodiny. No z pôvodnej poviedky ostalaprakticky len kostra, a tou je, že sa dej odohráva vo svete, kde medzisebou boxujú roboti. Mená postáv, samotné postavy, príbeh i zápletka – tovšetko bolo vymyslené, až vznikol film, ktorý je svojou predlohou len vzdialeneinšpirovaný. Napriek tomu mal film úspech. Nielen finančný, ale navyšezabodoval aj u kritikov a celkovo divákov. Hoci, podľa mnohých,ponúka sériu klišé scén a momentov, ktoré ozvláštňujú len bitky robotov.

 

Sphere(1998)

(Guľa/ Koule)

Dnes takmerzabudnutý mysteriózny triler približuje divákovi ďalšiu výskumnú cestu.Tentoraz sa spolu s tímom výskumníkov môže vydať do hlbín Tichého oceánua skúmať tam s nimi záhadný objekt, ktorý tam sedel dlhé rokya nikto netuší, o čo presne ide. Film svoj námet čerpá z rovnomennéhorománu z roku 1987, ktorého autorom je Michael Crichton. Ideo pomerne vernú adaptáciu, v ktorej diváci sledujú zhruba rovnakýpríbeh ako čitatelia knihy. Niektoré pasáže však museli byť skrátené alebovynechané. Čím sa napríklad zmenila motivácia niektorých postáv alebo vďakatomu museli byť vynechané niektoré scény. Niektoré detaily sú takisto prispôsobené,aby väčšmi zaujali diváka. Napríklad samotné objavenie podmorskej gule aleboako vyzerá. Všetky zmeny sú však logické a mali prehĺbiť divácky zážitok.Napriek tomu adaptácia stroskotala na mnohých detailoch. Kritici filmu najviacvyčítali, že premrhal potenciál výborných hercov a navyše divákovi všetkoservíroval na podnose. Divácky bol prijatý o niečo vrúcnejšie, ale napriektomu skončil ako finančný prepadák. V roku 2020 sa objavili informácieo tom, že sa chystá seriálová adaptácia knihy.

 

StillAlice (2014)

(Pořádjsem to já)

Cenamiovenčená dráma rozpráva príbeh o profesorke lingvistiky. Alice má úspešnúkariéru, navyše je dobrá manželka a matka. Všetko sa zmení, keď postupnezačne zabúdať slová. Neskôr prichádza diagnóza, ktorá zmení nielen ju, alevšetkých okolo nej a ich vzájomné vzťahy. Svoj námet kniha čerpáz rovnomennej knihy z roku 2007, ktorej autorkou je Lisa Genova.Román vyšiel pôvodne na vlastné náklady a vďaka veľkému úspechu neskôrv roku 2009 pod záštitou vydavateľstva. Autorka pritom vychádzala nielenz vlastnej praxe, keďže je neurologička, no zároveň aj z osudu svojejstarej mamy, ktorá trpela rovnakým ochorením ako hlavná hrdinka. Filmováadaptácia pomerne verne spracováva román, hoci prichádza aj s niekoľkýmizmenami. Napríklad dejisko príbehu je prenesené z Cambridgu do New Yorku.Technika, ktorá sa v knihe takmer nespomína, je napríklad neodmysliteľnousúčasťou života filmových postáv. Napríklad aj Alice voláva cez Skype, dokoncaaj v pokročilejších štádiách ochorenia, keď má problém zašnurovať si ajtopánky, čo filmu vyčítalo hneď niekoľko kritikov. Výraznou zmenou je ťažiskopríbehu. Román je písaný z pohľadu Alice, no film sa viac ako na jejprežívanie sústreďuje na život ľudí okolo nej. Ako jej chorobu vnímajú jejnajbližší. Aj vďaka tomuto vernému zobrazeniu film zarezonoval a získalnielen dobré hodnotenia, ale aj mnohé ocenenia. Kniha bola adaptovaná aj dopodoby divadelnej hry a uvedená v sezóne 2013.

 

TheWay Back (2010)

(Útekzo Sibíri / Útěk ze Sibiře)

Dnes užtrochu zabudnutá dráma opisuje štyridsiate roky minulého storočia. Sústreďujesa na skupinu väzňov z ruského gulagu, ktorým sa síce podarí utiecť, alestále na nich čaká niekoľko tisíc kilometrov dlhá cesta nielen sibírskoudivočinou. Film svoj námet čerpá z udalostí, ktoré zapísal do svojich memoárovpoľský vojnový väzeň Sławomir Rawicz. Memoáre vyšli pod názvom Długimarsz (The Long Walk) v roku 1956. Poautorovej smrti bolo na základe dochovaných historických záznamov čiastočnevyvrátená pravdivosť opisovaných udalostí. Rawicz z gulagu neušiel, miestotoho bol prepustený, čo dokazujú dokumenty, ktoré sám napísal. Jeden z vojnovýchveteránov navyše tvrdí, že udalosti z knihy sú prisvojeným príbehom. Avšaktoto tvrdenie nemohlo byť nikdy dokázané. Samotný film je opísanými udalosťamiinšpirovaný len veľmi povrchne. Odlišujú sa mená postáv, prostredie, ajopisované udalosti. V zásade teda platí, že ide o nový príbeh, ktorývytvorili na základe hlavnej myšlienky. Divák tak sleduje trpké osudy hrdinov,ktorí sa napriek nepriazni a nebezpečenstvu vydajú na cestu, ktorá by ichmohla stáť život. Pretože aj keby ich nechytili, stále ich môže zabiťnehostinná krajina. Film si vyslúžil skôr zmiešané hodnotenia od kritikov.Divácky bol prijatý lepšie, avšak aj tak skončil ako finančný prepadák.

Autor: Jela Abasová
Názov: Tři čtvrtě na šílenství
Špecifikácia: štyri novelyo dhampírskych súrodencoch, ktorí hľadajú svoje miesto   
Slovenské alebo české vydanie: Host,2025 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.33

„Drobná pomoc je vždycky dobrý způsob, jak si získat důvěru.“

 

Paromagická revolúcia zmenila doslova všetko. Mágia a veda našlik sebe cestu. No to isté sa nedá povedať o rôznych národoch, ktorétento svet obývajú. Svoje o tom vedia aj štyria súrodenci dhampíri, ktoríhľadajú svoje miesto na výslní.

JelaAbasová je slovenská autorka píšuca po česky. V tomto jazyku jej vyšla ajrománová prvotina, v ktorej obohacuje svoje vlastné arcanepunkovéuniverzum. V tom sa odohrávajú aj iné poviedky, ktoré vyšli v mnohýchantológiách, napríklad Jiný kraj alebo Ženas drakem. Prvopočiatok siaha až k poviedke Preuhryznutých, ktorá vyšla v e-zborníku z roku 2016 Prokletíbetaverze.

Právev tej sa prvýkrát predstavujú štyria súrodenci, ktorí sú hlavnýmipostavami tohto románu. Aby každý dostal príležitosť zažiariť, je textrozčlenený do štyroch viac-menej samostatných noviel. Tie sa odohrávajú zhrubav tom istom čase. Ich dejové línie sa okrajovo dotknú, avšak ich zápletkysú zamerané na toho-ktorého aktéra.

Ako prvása predstaví Frozína, ktoré je dostatočne výrazná na to, aby na seba strhlapozornosť. Je zvyknutá dosiahnuť svoje, kvôli čomu občas pôsobí ako niekto, ktoostatných skrátka prevalcuje. Na to najväčšmi doplatí jej brat Malakai.K slovu sa dostáva ako druhý, no v tieni svojej sestry akosi splynie.Za to je čiastočne zodpovedná aj jeho osobnosť. Malakai je možno až naivný vosvojich presvedčeniach. Naproti tomu Frozína je skôr výstredná vo svojejimpulzívnosti.

Tempo ahlavne charakter rozprávania zodpovedá osobnostiam jednotlivých súrodencov.Niektoré novely sú teda svižnejšie, iné sú skôr plné zamyslení. Vďaka tomu sina svoje prídu aj rôzni čitatelia, ktorí v textoch vyhľadávajú iné témyalebo motívy. Dokonca aj jazyk akoby bol ušitý na mieru konkrétnej časti. Knihaale zároveň funguje ako úvodník, v ktorom autorka ukazuje svoju obratnosťa cez postavy predstavuje rôzne náležitosti svojho sveta.

„‚Smutnáironie, (…) že to nakonec dokázali, viďte? Našli tu nejsilnější zbraň, zkrotilidraky… Jen aby zjistili, že jejich otcové a dědové již vaši zemi prodali.‘

(…) ‚Jedinésmutné na historii je to, když na ní lidé lpí.‘“

Frozínapotulkami divokou prírodou najväčšmi približuje princípy, na ktorých vzniklototo univerzum. Čitateľ sa teda hneď v úvode dozvedá, ako funguje mágia aako presne je previazaná s vedou. Malakai je skôr ako pomyselná sonda dospoločnosti. Na vlastnej koži totiž zisťuje, aké to je, keď sa jeho ideály apredstavy rúcajú. A že v skutočnosti sa ľudia správajú oveľaprízemnejšie, než by mu bolo milé.

Ďalšísúrodenec – Rion je tak trochu divoká karta. Na jednej strane jeprototypom akéhosi chudáčika. Je to niekto, koho chtiac-nechtiac začnetev istom bode ľutovať. No pritom je jasné, že je miestami len prehnanemelodramatický. Lenže na druhej strane je to niekto, kto sa dokáže dostať doúplne neuveriteľných a viac ako len neprehľadných situácií. To si vyžadujetakmer až špeciálny talent. Takže hoci v podstate Rion vo svojom príspevkuvlastne bojuje o prežitie, zároveň jeho trampoty majú miestami až komediálnypodtón. Tiež sú pomyselným predĺžením Malakaiovej spoločenskej sondy, ktorápreniká od tých najnižších vrstiev až po tie najvyššie.

Mijinzáver je potom akousi pochmúrnou bodkou. Abasová približuje cirkev a niektorépridružené spolky. Mija je navyše vykreslená ako zbožný ideál dodržiavajúcipravidlá. Technicky by mohla byť otravná a všetečná, no vďaka opísanýmudalostiam je stále sympatická. Jej línia má takmer až detektívny podtón.Zaujímavé sú aj niektoré morálne presahy, ktoré tvoria prinajmenšomuspokojivý záver.

Román Třičtvrtě na šílenství ponúka štyri novely. V každej z nich sapredstaví iný zo štvorice súrodencov. Ide o samostatné rozprávania, ktorénespája väčšia dejová línia. Miesto toho zaujmú svojou rôznorodosťou. Vďakačiastkovým zápletkám a rozličným prostrediam Abasová umne predstavuje svojeuniverzum z rôznych uhlov. Ostáva dúfať, že doň čoskoro znovu pozve ajčitateľov.

 

Recenzianapísaná pre Fandom.sk.

 

 

 

oficiálnaanotácia:

Paromagická revoluce všechno změnila. Vědci nalezli způsob,jak propojit kouzla a techniku. Pohnula se první lokomotiva živená energiínadaných dětí. Staré způsoby byly zamítnuty, jejich zbytky použity k upevněnínových pořádků. A čtyřem dhampírským sourozencům se otevřel svět. Najednou majíbudoucnost.

Ač si každý z nich zvolil jinou životní cestu, jejich příběhyse dál proplétají. Frozína studuje na Královské paromagické univerzitě. Až naobčasné kolize s pedagogy, způsobené její přidrzlou povahou, se jí vede dobře.Dokud se jednoho dne nezjeví její smolařský bratr Rion s velice podivnýmpožadavkem. Frozína mu bez otázek pomůže, rodina je přece rodina. Třebaže semožná měla ptát…

 

Autor: Clare Leslie Hall
Názov:Zlomená krajina (orig. BrokenCountry)
Špecifikácia: historický román o starých láskach, novýchkrivdách a zdieľanej bolesti
Slovenskéalebo české vydanie: Lindeni,2025 (SR)
Hodnoteniena GR: 4.41

 

„Bolo  zvláštne rozprávať si útržkovité príbehy,ktoré skladáme, keď chceme, aby nás niekto čo najrýchlejšie spoznal.“

 

Beth zažila prvúlásku ako z románov. A keď skončila, ostalo jej srdce v troskácha nakoniec ho poskladal až ďalší muž. Lenže prvá láska v sebe nesiečosi neopakovateľné a po rokoch to zisťuje aj Beth. Hoci v podstate spokojnáso svojím životom premýšľa o tom, aké by to bolo, ak by to pred rokmidopadlo inak. No každé rozhodnutie má svoje následky a niektoré súhorkejšie ako iné...

Britskáspisovateľka Clara Leslie Hall do literatúry vstúpila s dvomitrilermi a o niekoľko rokov neskôr na ne nadviazala historickýmrománom. V ňom čitateľom predstavuje Beth, mladú ženu zmietanúpochybnosťami a nezodpovedanými otázkami. Tie sa týkajú jej životných rozhodnutía najmä milostného života. O to intenzívnejšie, keď sa dozvie, že jejprvá láska síce skončila, no aj po rokoch po nej ostalo dostatok iskier. Noa stačí fúknuť a mohli by sa ihneď rozhorieť.

Tematika milostnýchtrojuholníkov je obľúbená a pomerne frekventovaná. Čitatelia tak majúpocit, že zároveň nemôže ponúknuť nič nové. V zásade to platí ajo tejto knihe. Jedna žena, dvaja muži, spoločná minulosť a niekedy ajspoločné tajomstvo. Takže až klasické kulisy, ktoré sa autorka rozhodlaspracovať čo možno najneklasickejšie.

Prvým zaujímavýmprvkom je pritom už samotné prostredie. Dej sa odohráva v šesťdesiatychrokoch v Anglicku. Na malebnom vidieku, kde ľudia žijú svoje fádne, voprednaplánované životy a len málokedy snívajú o niečom väčšom. Beth jevšak dcérou akademikov a túži po veľkoleposti literatúry. Doba ju všakv istom zmysle zväzuje, no trochu iným spôsobom, než by sa mohlo zdať.

„Život by sa malžiť intenzívne.

Pamätaj si tenmôj

Ako plný svetlaa obdivuhodnej krásy.

Svet,v ktorom sme žili a milovali“ 

V tomto bodeje najväčšia škoda, že ide predovšetkým o romantický príbeh. Hall sa tedavenuje vzťahovej stránke rozprávania a pre dokreslenie doby alebo jejverné zobrazenie jej neostáva priveľa priestoru. Takže kulisa, akokoľvekzaujímavá môže byť, ostane skôr nevyužitá. Nehovoriac o tom, že autorkinepostavy premýšľajú na svoju dobu až príliš moderne. Hlavne čo sa týkamilostných pletiek mladých nevydaných, školoupovinných dievčat na koncipäťdesiatych rokov. Autorka síce čosi medzi riadkami naznačuje (a v záveretomu venuje jednu rozsiahlejšiu scénu), ale v zásade ostávajú šesťdesiateroky skôr len číselným údajom v úvode niektorých kapitol.

Tieto letopočtyale neskôr slúžia na lepšiu orientáciu v deji. Autorka totiž príbeh svojichpostáv nerozprávala lineárne. Preskakovala v čase, aby rozvinula vedľajšieukončené zápletky. Takže ich mohla opisovať ako niečo, čo sa práve odohráva.Nie ako čosi, čo postavy reprodukujú v rozhovoroch. Čo je takisto prvok,vďaka ktorému sa tento príbeh môže o niečo odlišovať. Navyše autorkaukázala, že je pomerne skúsenou pisateľkou. Pretože dokázala zhodnotiť, ktoréinformácie čitateľ v daný okamih potrebuje. Nehovoriac o tom, že sajej vďaka striedaniu línií darilo gradovať aj napätie.

Čitateľ teda odzačiatku vedel, že to všetko skončí na súde. Ale zároveň je nútený čítať až dokonca, aby zistil, z akého dôvody tam postavy skončili. Takétopreskakovanie navyše zabezpečilo veľmi svižné tempo. Takže príbeh, ktorýspracoval úsek takmer dvadsiatich rokov, pôsobil skôr ako šprint než akocezpoľný beh. Výborné pre udržanie čitateľovej pozornosti. O čosi menejvýborné pre prehĺbenie emocionálneho zážitku. A ten je pri spracovanítakýchto náročných tém kľúčový.

Kniha Zlomenákrajina ponúka ďalšie spracovanie milostného trojuholníka. Autorkavedela, že prichádza s pomerne fádnym námetom, preto sa rozhodlaozvláštniť ho. Najskôr kulisami šesťdesiatych rokov, neskôr aj spracovaním. Dejovopreskakovala z minulosti do príbehovej súčasnosti. Vďaka tomu bolo rozprávaniena jednej strane svižné a na druhej napínavé. Nepriamym dôsledkom tohto preskakovaniabola občasná emocionálna plochosť. Platí teda, že ide o výborný triler,ale o niečo slabší román.

Za poskytnutieknihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem online kníhkupectvu KNIHCENTRUM.SK.
Okrem knihy ZLOMENÁ KRAJINA si v ich e-obchode
môžete kúpiť aj iné zaujímavé romány z vydavateľstva Lindeni.

 

 

 

oficiálna anotácia:

Všetci z dedinytvrdili, že Gabrielov návrat neprinesie nič dobré. Keď Beth sleduje milovanéhomuža obvineného z vraždy, ako sedí na lavici obžalovaných, nemôže sa ubrániťpocitu, že mali pravdu.

Beth prvýkrátstretla Gabriela, keď mala sedemnásť. V to opojné, intenzívne leto ju naučilmyslieť, cítiť a vidieť svet inak. Myslela si, že je to začiatok jej veľkéhopríbehu lásky. Gabrielov odchod ju však zlomil.

Vtedy sa objavilFrank, poskladal kúsky jej zlomeného srdca a spolu si vybudovali domov. Hoci saveľmi líšil od toho, ktorý si predstavovala s Gabrielom, pri pohľade na manželaa syna cítila istotu, že po všetkom, čo prežila, má jej život vyzerať presne takto.

Keď sa všakGabriel vráti, Bethina predstava o tom, kým je a čo chce, sa rozpadne. Aj podesiatich rokoch je ich spojenie okamžité. Vie, že je to nesprávne, a vie, žeby to mohlo ublížiť mnohým ľuďom. Ako by však mohla odolať druhej šanci na prvúlásku?

 

Autor: LuciaPiknová Droppová
Ilustrácie: KlaudiaZorgovská
Názov: O veľkých dobrodružstváchmalého škrečka
Špecifikácia: rozprávkovédobrodružstvá rozkošného škrečka   
Slovenské alebo české vydanie: Slovart,2025 (SR)
Hodnotenie na DK: 70 %

Aby niekto zažil čosi veľkolepé,nemusí byť nutne obor. Svoje o tom vie aj oveľa menší a zároveň chlpatejšíhrdina. Lebo aj na škrečkov občas čakajú nemalé trampoty. Celkom stačí, akjedného dňa náhodne opustia svoju klietku.

Slovenskáspisovateľka Lucia Piknová Droppová má na konte mnohé kratšie či dlhšie prózyprevažne fantastických žánrov. Príbeh o škrečkovi Hamovi je jejrozprávkovou prvotinou. Čitateľa berie na výlet za malým čierno-bielymchlpáčom. Keď ten v úvode opúšťa bezpečie obchodu so zvieratami, ešte anilen netuší, čo všetko naňho čaká. Celkom stačí, keď raz prievan prevrhne jehodovtedajší domov.

Vďakatomu získa slobodu a tiež možnosť rozhodnúť sa, čo chce robiť. Napríklad sapresťahuje do špajze, ktorej doslova kraľuje. Jeho príhody sú však skôrumiernenejšie. Jemu však pripadajú byť riadne divoké. Ham nespasí svet anezachráni ho pred blížiacou sa skazou. No to neznamená, že by jeho príbeh bolo niečo menej zaujímavý.

V skutočnostiv postave tohto personifikovaného škrečka autorka zosobnila mnohé ideály.Na jednej strane pôsobí ako úplne obyčajný zástupca chlpatého pokolenia. Na tejdruhej sa však predstavuje ako zvedavý a hlavne dobrosrdečný kamarát. K ostatnýmsa správa láskavo, aj keď na to občas doplatí.

Právevďaka tomu je jeho príbeh pomerne silný. Prostredníctvom neho autorka ukazuje,že nikto nemusí byť silný superhrdina, aby niekomu mohol pomôcť. Celkom stačíotvoriť oči a pomôcť tomu, kto to zjavne potrebuje. Práve toto posolstvonajväčšmi presakuje z textu a spríjemňuje jeho čítanie. Nehovoriaco tom, že sa čitateľ čo-to dozvie nielen o škrečkoch a iných domácichzvieratkách. Ale napríklad aj o vzdialených krajoch a živote v nich.

Nerazcelostranové ilustrácie Klaudie Zorgovskej sú potom len pomyselnou čerešničkouna torte. Výborne doplňujú príbeh, ktorý, hoci rozdelený do kratučkých kapitol,ponúka jednu tiahlu dejovú líniu. Nielen o hľadaní, ale ajo nachádzaní – či už odpovedí, priateľov alebo svojho miestana slnku.

Detskákniha O veľkých dobrodružstvách malého škrečka ponúkamladším i starším deťom pomerne jednoduchý príbeh. Ten je však plnýláskavosti a s veľkým ponaučením. To nám pripomína, že nemusíme byť obri,aby sme mohli niekomu pomôcť alebo niečo zmeniť. Stačí mať len dostatok odvahya zaujímať sa o tých, ktorí sú okolo nás.

Recenzianapísaná pre Fandom.sk.

 

 

 

oficiálnaanotácia:

Keď sa malému čierno-bielemu škrečkovi menom Ham podaríuniknúť z klietky, ocitne sa v neznámom svete, ktorý je síce nebezpečný, noplný úžasných príležitostí. Špajza sa mu zdá ako najkrajšie miesto na svete,preto sa rozhodne, že tam prežije celý život. Čoskoro sa mu však do útočiskaplného jedla nasťahujú myšky a tie teda len tak neodídu!

Našťastie jeho najlepší kamarát kocúr je vždy pripravenýpomôcť a vyhnať nepozvaných hostí. Škrečok a kocúr prežívajú množstvo veselýchdobrodružstiev - pátrajú po zlodejovi vajíčok alebo zachraňujú myšku, čo saprejedla na hostine. Keď sa škrečok rozhodne vyraziť na cestu na krídlachdážďovníka, aby našiel svoju rodinu, je jasné, že priateľstvo, dobro a odvahanakoniec zvíťazia.