Prírodaa spojenie s ňou je téma, ktorá ma v knihách a príbehoch vždyláka. Preto ma fascinujú prírodné božstvá z mytológie, a preto sivždy vyberiem príbeh o magickom lese. V poslednom čase som čítala párkníh, ktoré sa venujú skutočnej mágii prírody – ktorá s mytologickou alebofantasy mágiou nemá až toľko spoločné...

Peter Wohlleben– Tajný život stromů

Kľúčové slová:Svet lesov. Tajné spoločenstvo. Prechádzky v suchom lístí.

Táto knihabola v istom čase doslova hitom. Videla som ju úplne všade. V tom časema však tematicky až tak nezaujala. Do povedomia sa mi dostala až v tomto časea teraz si získala celú moju pozornosť. Kniha o lesoch. Príbehy a fakty,ktoré sa s nimi spájajú. Tajné pravdy, ktoré mi mal sprostredkovať ten asinajpovolanejší človek – Peter Wohlleben, dlhoročný lesník.

Kniha nie jetak úplne príručkou a nie je to ani vzdelávacia publikácia. Čitateľ sa tamsíce dozvie veľa faktov o lesoch a o tom, ako fungujú lesnéspoločenstvá, no primálo na to, aby ho to obohatilo po odbornej stránke. Miestotoho túto knihu vnímam skôr ako svojho druhu úvahu. Ako akýsi filozofickýpríspevok obohatený o fakty, v ktorom sa Peter Wohlleben zamýšľa nadpoznatkami, ktoré za roky praxe získal. Také tie tajné, súkromné poznatky podporenéfaktami. A áno, tak trochu sa snaží ľudí aj vzdelávať. Hovorí o dôležitostipralesov, o lesných spoločenstvách a nenásilnou formou hovorí širokejverejnosti, že ešte stále máme časť svet spasiť a zachrániť. No zároveň torobí veľmi nevtieravo. Lebo v skutočnosti berie čitateľa za ruku a vovedieho do čarovného lesného kráľovstva, kde niektoré javy zo života stromovnedávajú vedecký zmysel. No pritom dávajú dokonalý zmysel z pohľadu lesuako spoločenstva organizmov, ktoré sa naučili žiť v symbióze.

5/5

SylvainTesson – Snežná leopardica

Kľúčovéslová: Tibetská divočina. Brodenie sa snehom. Legendárny chlpáč.

Pomerne útlaknižočka z pera francúzskeho cestovateľa a spisovateľa Sylvaina Tessona.Nejde o prvú cestopisnú knižku z jeho pera, ale v poslednom časeasi o jeho najobľúbenejšiu. Na stránkach opisuje cestu, ktorú podnikol s fotografomVincentom Munierom a jeho dvomi spolupracovníkmi do tibetskej divočiny.Aby tu spoločne zvečnili záber zvieraťa, o ktorom si mnohí myslia, že jelen legendou. Pretože leoparda snežného videl na vlastné oči len málokto.

Predstavte sinesmierne rozsiahlu prírodu, v ktorej vládne ticho také ohlušujúce, žečloveku zalieza nie pod kožu, ale rovno do kostí. Podobne ako mráz, ktorý tým končinámneustále vládne. V tomto kraji nemáte veľa priestoru na rôznorodéčinnosti. Môžete sa len presúvať z miesta na miesto a potom čakať. A točakanie je nutné niečím vyplniť, napríklad aj premýšľaním. Sylvain Tessonpremýšľal a svoje úvahy si poctivo zapisoval a neskôr z nich vzišlatáto kniha. Avšak nejde len o úvahu. Pretože spája až príliš veľa oblastí –od filozofie, cez náboženstvo, politiku, zoológiu až po sociológiu. Zabŕda do rôznychtém, no snaží sa vracať k tej jedinej. K čakaniu na snežnú leopardicu,na akýsi svätý grál ich výpravy, od ktorého sa všetko odvíja. Mne osobneprišiel byť jeho jazyk miestami zbytočne strohý, nehovoriac o tendencii čitateľoviaž príliš okato podsúvať svoje závery. Ale napriek tomu má tá tibetská divočinajeho očami nezameniteľné čaro. A tiež je príjemné čítať slová človeka,ktorý si po výstupe na vrchol hory nepripadá ako pán sveta, ale akozanedbateľná snehová vločka, ktorú môže odviať aj silnejší vánok.

4/5

DianaMarcum – V údolí motýľov

Kľúčovéslová: Motýle. Partnerská terapia. Raj v Belize.

Táto kniha sitak trochu našla mňa. Keď som hľadala niečo úplne iné, ale niečím si mazískala. Najskôr asi kombináciou farieb na obálke. Nie som síce fanúšik zelenejalebo motýľov, ale predsa som si dala tú námahu a prečítala si, o čompríbeh je. Čiastočná autobiografia Diany Marcum, v ktorej sa venuje cestedo Belize, ktorá neodvratne zmenila jej svet. O Diane Marcum som nikdynepočula a stále o nej v podstate nič neviem, ale zároveň mitáto kniha pripomína Zimování od Katherine May, takže som neodolala.

Príbeh v podstatezačína ako akási nepodarená dovolenka v Belize. Diana vyráža na cesty so svojímtakmer bývalým partnerom. Vie, že táto cesta rozhodne o tom, či spoluostanú, alebo pôjde každý svojou cestou. Zároveň tak akosi neplánovane musiaostať v Belize dlhšie, čo spôsobí, že sa dostanú do miest, kam sa ani neplánovalidostať. Nielen do lona prírody, ale aj hlboko do svojich myšlienok. Kniha tedamá v sebe isté prvky úvahy, ale skôr by som to prirovnala k osobnej spovedi.Keď sa Diana rozhodne dať dokopy svoje myšlienky a výsledok jej snaženiasom mohla držať v rukách. Jej úvahy sú zaujímavé, rovnako aj jej postrehy a keďžedokázala aspoň čiastočne preniknúť do siného spojenia s prírodou, ktoréniektoré ľudia majú, tak si ma v istom zmysle získala. Našla som si tam tosvoje. Zároveň mi ale prišlo, že jej myšlienky boli až príliš neupratané.Skákala z miesta na miesto, čím oslabovala výpovednú hodnotu niektorýchpostrehov a miestami ma dokonca až plietla. Ale tých pár postrehov, ktorési takto nepokazila, ma predsa len dostalo.

3/5