Keď v jedno obyčajné školské ráno vojde do triedy čokoládový mulat, všetky baby razom spozornejú. Asi najviac však očarí mladú, neskúsenú Simonu. Ben sa totiž nepodobá na nikoho, koho doteraz stretla. Očarí ju svojím úsmevom, slovami, ktoré hovorí, i hudbou, ktorú robí. Má skrátka všetko, o čom si ona sama zakázala snívať. Tak sa začína citlivý a pritom napínavý príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa neodlišujú len farbou pokožky, ale aj svojimi snami a pohľadom na svet okolo seba. Vďaka hre osudu začnú prežívať neobyčajný vzťah, na ktorý ich najbližšie okolie nie je pripravené. Ale sú naň pripravení aj oni sami? Ich čiernobiela láska sa každý deň potáca v neprikrášlenej realite, zbiera údery pod pás, padá na kolená, aby sa znova a znova odvážne postavila na nohy. Musí ale nevyhnutne vyústiť do zlého konca? Šestnásťročný človek predsa ešte nevie, čo naozaj chce. Má však právo snívať, zamilovať sa aj robiť chyby. Tak čo koho do toho?
Nespúšťam oči z našich spojených rúk. Bolo by to také krásne, keby sme... on a ja... mohli spolu chodiť. Proste sa len držať za ruky, prejavovať si nežnosti a netŕpnuť, kedy na nás vyletí nejaký skín, rozhorčení a pobúrení susedia alebo len moja mama so svojimi predsudkami. Prečo láska nie je jednoduchá?
Enja Rúčková žije a tvorí na Liptove. Je vydatá, má 3 deti a cez týždeň chodí ako každý bežný smrteľník do práce. Písaniu sa venuje vo svojom voľnom čase. Píše príbehy pre mládež, ale nevyhýba sa ani tvorbe pre dospelých. Obrovský čitateľský ohlas zaznamenala jej knižná séria Čo koho do toho (2010, 2012, 2017), nasledoval oceňovaný román Risknem to s punkerom (2011), čitateľsky úspešný je aj mystery román Most kolibríkov (2012) a vtipno romantický Žuvačkový kráľ (2012). Enja Rúčková vo svojej deviatej knihe Hraj fér dokazuje, že je právom najúspešnejšia a najobľúbenejšia slovenská autorka dievčenských románov. Čitatelia môžu v novom románe opäť podľahnúť osudom jej hrdinov, ktorých si obľúbili tisíce mladých ľudí po celom Slovensku.
Toto bola jedna z najhorších kníh aké som kedy čítala, vážne ma to sklamalo. Čakala som že aspoň ten koniec bude taký klišé ako celá kniha, ale ešte sa to aj hrozne skončilo. Jediné čo sa mi páčilo bolo "riešenie" alebo skôr len poukazovanie na rasizmus, ale ani to nie je dosť na to, aby som tomu dala viac ako jednu hviezdičku .
Ak si prečítam ešte pár kníh od Enji Rúčkovej, začnem si myslieť, že na severe našej krajiny žijú obmedzení ľudia. Najmä v okolí Liptovského Mikuláša. Ani sladký Ben Wilson nezachráni potupu tejto knihy. Jeden z najhorších brakov, aké som čítala. Vôbec.
Kto vie - vie. Tuto knihu som zhltla na 1 posedenie uz asi 15ty - ak nie 20ty raz a stale mi dava pocit akoby som knihu citala po prvy raz. Miesaju sa v nej pocity mladej pochabosti a lasky, nerozvaznosti a sebeckosti no i krasnych malych detailoch o ktorych by zivot mal byt. Rasizmus je aj v tomto storoci stale tabu question a mnoho ludi sa v tejto problematike vie najst. I ked Simonine a Benove rozhodnutia nie vzdy su rozumne alebo pochopitelne - treba mat na pamati, ze postavy su teenagery ktori sa snazia bojovat za svoje miesto v spolocnosti ktora ich nechápe a odsudzuje, ci uz kvoli vekovym rozdielom alebo darbe pokozky. Kazdy kto pochadza z dediny tejto knihe da za pravdu, ze co i len mala rozlicnost vie rozburit needukatyvnych susedov a ich pohrdanie. Autorku zboznujem uz od trenage casov (to uz je fakt vela rokov dozadu) a stale sa rada vraciam k jej knihám - to vypoveda o autorkynej schopnosti pisat kvalitne knihy, ktore s nami zostanu este velmi dlho a nie len mesacny tik-tok trend. Uz teraz sa tesim na dalsi re-reading o par mesiacov xx Dakujeme
Kniha “Čo koho do toho” bola mojou prvou knihou od spisovateľky Enjy Rúčkovej pred niekoľkými rokmi a jej rereading už niekoľký krát za sebou ma utvrdzuje v tom, že je to skvelá kniha v ktorej sa miesi viac tém od rasizmu cez romantické a rodinné / susedské vzťahy až po jednotlivé myšlienkové pochody teenegerov. Pre niekoho to môže byť brak ale za mňa každá kniha má svoje čaro a táto ho rozhodne má, kedže presne a ľahko poukazuje na mentalitu národa (dodnes sa vyskytujúcu) ale zároveň aj na to, že teenegeri sú tiež ľudia a nedokážu sa vo všetkom presne a jednoducho rozhodnúť ako by to možno spravil kdejaký dospelý človek ;) Za mňa 5/5 😊