What do you think?
Rate this book
Demokrati #1-2
Demokrati
Je to spoločenský román, kde autor pomocou šikovného využitia satiry a paródie kritizuje politické a spoločenské pomery v 1. Československej republike.
- GenresFiction
524 pages
First published January 1, 1934
2 people are currently reading
42 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 2 of 2 reviews
March 6, 2019
Je to spoločenský román, kde autor pomocou šikovného využitia satiry a paródie kritizuje politické a spoločenské pomery v 1. Československej republike.
Hlavná dejová línia, ľúbostný vzťah Dr. Landíka a kuchárky Aničky, je prerušovaná obrazmi z politického prostredia.
Kniha ma na prvý pohľad odradila svojou hrúbkou. Nechápte ma zle, hrubé knihy mi absolútne nevadia. Ale slovenská klasika, ktorej nie som vyslovený fanúšik, rozpísaná na 500 strán ma mierne vydesila. Ešte sa k tomu pridala skúsenosť mojej slovenčinárky, milovníčky slovenskej klasiky, ktorá mi povedala, že kniha ju neskutočne nudila a ani je nedočítala. Preto som sa do nej púšťala s veľkými obavami. Ale boli zbytočné. Rozhodne to nebola najlepšia slovenská klasika akú som čítala, ale nebola ani zlá. Taký priemer. Nenadchne ale ani neurazí.
Názov a obálka knihy
Názov nie je nejaký prvoplánový, v knihe sa satiricky a ironicky rieši demokratický systém v tých časoch, takže názvu nemôžem nič vytknúť. Ale tá obálka. Ach. To je niečo príšerné. Akože fakt nie. Prosím
Dej
Dej bol celkom priemerný ako celá kniha. Čítal sa niekedy celkom sám, čo pochválim, ale miestami som sa musela do čítania nútiť a niektoré pasáže ma nebavili a nudili ma. Autor má obľubu rozprávať dej a odbehnúť niekde úplne inde niečo nám opísať, čo až také dôležité pre knihu nie je. To by som ešte vedela pochopiť, ale tie opisy boli niekedy aj na štyri strany. Celkovo by z vychutnávania príbehu uberalo aj mnoho archaických a odborných slov, ktorých význam som si musela vyhľadať. Taktiež sa v knihe nachádzalo dosť veľa preklepov a gramatických chýb. Aj keď to vyzerá, že knihu len kritizujem, nie je to tak. Napriek tomu, že knihe môžem veľa vecí vytknúť, príbeh v celku nebol vôbec zlý a páčilo sa mi aj použitie irónie na opísanie demokracie a politickej situácie.
Postavy
Hlavná vec, čo mi na knihe vadilo bolo priveľa postáv, ktoré počas knihy "zanikli" a autor sa už o nich nezmienil. Spätne keď sa na to pozerám, až tak mi to už nevadí. Ale to množstvo postáv na mňa bolo trochu priveľa. Nakoľko dielo je písané satiricky, veľa postáv mi k srdcu neprirástlo a skorej mi prišli k smiechu, ale to bolo ich úlohou. Jediné postavy ktoré som si obľúbila bol Landík a Anička. Anička bola najlepšou postavou z celej knihy.
Aj keď mám knihe veľa vecí vytknúť, v celku to nebola taká zlá kniha a neľutujem, že som si ju prečítala. Rozhodne bola lepšia ako Tri gaštanové kone. Ak si ju chcete prečítať, dobré pre vás. Ale ak by som vám mala ja odporučiť slovenskú klasiku, na popredné priečky by sa asi nedostala. Ako som už spomínala, nesklame ale ani nenadchne.
Hlavná dejová línia, ľúbostný vzťah Dr. Landíka a kuchárky Aničky, je prerušovaná obrazmi z politického prostredia.
Kniha ma na prvý pohľad odradila svojou hrúbkou. Nechápte ma zle, hrubé knihy mi absolútne nevadia. Ale slovenská klasika, ktorej nie som vyslovený fanúšik, rozpísaná na 500 strán ma mierne vydesila. Ešte sa k tomu pridala skúsenosť mojej slovenčinárky, milovníčky slovenskej klasiky, ktorá mi povedala, že kniha ju neskutočne nudila a ani je nedočítala. Preto som sa do nej púšťala s veľkými obavami. Ale boli zbytočné. Rozhodne to nebola najlepšia slovenská klasika akú som čítala, ale nebola ani zlá. Taký priemer. Nenadchne ale ani neurazí.
Názov a obálka knihy
Názov nie je nejaký prvoplánový, v knihe sa satiricky a ironicky rieši demokratický systém v tých časoch, takže názvu nemôžem nič vytknúť. Ale tá obálka. Ach. To je niečo príšerné. Akože fakt nie. Prosím
Dej
Dej bol celkom priemerný ako celá kniha. Čítal sa niekedy celkom sám, čo pochválim, ale miestami som sa musela do čítania nútiť a niektoré pasáže ma nebavili a nudili ma. Autor má obľubu rozprávať dej a odbehnúť niekde úplne inde niečo nám opísať, čo až také dôležité pre knihu nie je. To by som ešte vedela pochopiť, ale tie opisy boli niekedy aj na štyri strany. Celkovo by z vychutnávania príbehu uberalo aj mnoho archaických a odborných slov, ktorých význam som si musela vyhľadať. Taktiež sa v knihe nachádzalo dosť veľa preklepov a gramatických chýb. Aj keď to vyzerá, že knihu len kritizujem, nie je to tak. Napriek tomu, že knihe môžem veľa vecí vytknúť, príbeh v celku nebol vôbec zlý a páčilo sa mi aj použitie irónie na opísanie demokracie a politickej situácie.
Postavy
Hlavná vec, čo mi na knihe vadilo bolo priveľa postáv, ktoré počas knihy "zanikli" a autor sa už o nich nezmienil. Spätne keď sa na to pozerám, až tak mi to už nevadí. Ale to množstvo postáv na mňa bolo trochu priveľa. Nakoľko dielo je písané satiricky, veľa postáv mi k srdcu neprirástlo a skorej mi prišli k smiechu, ale to bolo ich úlohou. Jediné postavy ktoré som si obľúbila bol Landík a Anička. Anička bola najlepšou postavou z celej knihy.
Aj keď mám knihe veľa vecí vytknúť, v celku to nebola taká zlá kniha a neľutujem, že som si ju prečítala. Rozhodne bola lepšia ako Tri gaštanové kone. Ak si ju chcete prečítať, dobré pre vás. Ale ak by som vám mala ja odporučiť slovenskú klasiku, na popredné priečky by sa asi nedostala. Ako som už spomínala, nesklame ale ani nenadchne.
May 23, 2018
Najslabšie dielo od Jesenského, aké som čítal - rozvláčne, štruktúrne nevyvážené, tézovité a často aj nepríjemne melodramatické. A že to viackrát má duchaplnosť a vtip - samozrejme, veď je to Jesenský. Jeho autorské pozitíva však viac vyniknú (a vynikajú) v kratších žánroch.
Displaying 1 - 2 of 2 reviews