Autor čestne vyhlasuje, že táto kniha nevyšla na politickú, ale ani spoločenskú objednávku. Za autorom nestojí žiadna lóža, hoci, niekoľko jeho známych už deložovali. To je pravda. Za autorom nestojí ani žiadna veľká obec. Dokonca ani obec malá. Žiaľ, ani taká malá dedinka ako Bzí, v ktorej autor ani nikdy nebol. A to, prosím, bol už takmer v každej riti. Čím však nechce povedať, že by Bzí bola riť. Iba dáva na obdiv svoju scestovanosť...
Ľubomír Dobrovoda (* 22.9.1962) - vystriedal rad robotníckych povolaní, bol lepičom plagátov, strážcom parkoviska a dnes vlastní niekoľko zmenární. Svoj debut román Ja, malkáč vydal vo vlastnom náklade v roku 2005. Poviedkovú tvorbu pravidelne publikuje v slovenskej a českej tlači. Ako literárneho reprezentanta Slovenska ho vlani vybral svetový PEN club na medzinárodnú akciu súčasného čítania, keď vo všetkých hlavných mestách Európy v rovnakom čase čítali svoje práce autori ako Garton Ash, Václav Havel, Gábor Györgey či Umberto Eco.
Chcela som si konečne prečítať túto knihu, veď lebo je to legenda, ale musela som ju po niekoľkých stranách odložiť. Nedokážem čítať knihy, kde je detský rozprávač (alebo aj dospelý rozprávač), ktorý odľahčene až zľahčene hovorí o násilí, zanedbávaní a pod. Absolútne nič sa mi nezdalo vtipné, zvieralo mi krk na každej strane, takže toto určite nie je nič pre mňa.
Jedna z mála kníh, kde som neudržal smiech na uzde počas čítania, čo vyvolalo nejeden zaujímavý pohľad okolo-sediacich i okolo-stojacich ľudí (v autobuse to radšej nečítajte :) )
Incredible ... the life described as seen by a little boy. And we all know that children can sometimes see a completely different reality. I laughed like never before I did with any book.
Možno, keby som knihu nečítala v období, ked mam 2a pol ročne dieťa a čítam milión kníh k výchove, ako zvládať hneď u dieťaťa, ako podporovať rozvoj, emočnú stabilitu a podobne, tak by sa mi tristvrtka knihy zdala vtipná. Takto som sa však na štvrtke smiala, ze dooost nahlas (časť so striekačkami ma dostala :)),ale cca polovicu knihy som premýšľala, aký vplyv to muselo mat na autora. Áno, píše, ze je všetko v poriadku a pod., ale život s takými rodičmi musel zanechať nejaku "traumu". A možno autorovi pomohlo prekonať to vďaka napisaniu knihy. A možno som len príliš citlivá a keby nemám dieťa, smiala by som sa skoro stále a knihe by som dala 5*... A možno ja výchovam "snehovú vločku" a prídem na to, ze sa treba správať k dieťaťu viac, ako sa chovali rodicia k autorovi... Neviem... Ale veľakrát mi skôr bolo toho malého chlapca ľúto a nechcela som pokračovať v citani :( Ale určite si v blízkej dobe prečítam aj pokračovanie a celkom sa teším :)
Výborná kniha na zasmiatie. Obe knihy som kupoval pre moju babku, ktorej sa zapáčilo Ľubovo rozprávanie v Slovenskom rozhlase. Neskôr som mal príležitosť dať ich pre ňu aj podpísať. Dokonca mi dal Ľubo aj audioknihu. Super človek.
Skvelý humor postavený na kontraste toho, ako si udalosti a reči dospelých vysvetľuje 5-ročné dieťa a medzi tým, čo sa v skutočnosti deje. S tým ale zároveň súvisí, že je to epizodické a bez deja. Možno ak by som takisto vyrastala za komunizmu, tak by v tom pre mňa bola aj nejaká pridaná hodnota v podobe nostalgie. Alebo ak by som bola zo západného Slovenska.