Možno, keby som knihu nečítala v období, ked mam 2a pol ročne dieťa a čítam milión kníh k výchove, ako zvládať hneď u dieťaťa, ako podporovať rozvoj, emočnú stabilitu a podobne, tak by sa mi tristvrtka knihy zdala vtipná. Takto som sa však na štvrtke smiala, ze dooost nahlas (časť so striekačkami ma dostala :)),ale cca polovicu knihy som premýšľala, aký vplyv to muselo mat na autora. Áno, píše, ze je všetko v poriadku a pod., ale život s takými rodičmi musel zanechať nejaku "traumu". A možno autorovi pomohlo prekonať to vďaka napisaniu knihy.
A možno som len príliš citlivá a keby nemám dieťa, smiala by som sa skoro stále a knihe by som dala 5*... A možno ja výchovam "snehovú vločku" a prídem na to, ze sa treba správať k dieťaťu viac, ako sa chovali rodicia k autorovi... Neviem...
Ale veľakrát mi skôr bolo toho malého chlapca ľúto a nechcela som pokračovať v citani :(
Ale určite si v blízkej dobe prečítam aj pokračovanie a celkom sa teším :)