Písačky pre milovanú Lutéciu

Písačky #3

by Dominik Tatarka, Peter Župník (Photographer)

Genres: Fiction

278 pages, Hardcover

First published January 1, 1984

About the author

Vyštudoval francúzštinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a na Sorbonne v Paríži. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Žiline a Martine. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania ako člen Revolučného národného výboru a po ústupe do hôr ako partizán. Po Oslobodení bol redaktorom Národnej obrody, Pravdy, vedúcim výtvarnej redakcie vo vydavateľstve Tatran, scenáristom československého filmu v Bratislave. Pôsobil aj na Povereníctve školstva a informácií a vo Zväze československých spisovateľov.

Od roku 1964 bol profesionálnym spisovateľom. K okupácii Československa spojeneckými vojskami roku 1968 zaujal nekompromisné stanovisko, za čo bol prenasledovaný komunistickým režimom, na 20 rokov prakticky vyradený z verejného života a nesmel publikovať. Od roku 1970 pracoval ako pomocný robotník v lesnom závode. Potom žil ako invalidný dôchodca. Bol signatárom Charty 77. Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.

Za Písačky sa stal prvým nositeľom Ceny Jaroslava Seiferta, zriadenej Nadáciou Charty 77 pre najlepšie diela českej a slovenskej literatúry, ktoré nesmeli vyjsť doma.

Reviews

[Lenka Macsaliová · Rating 5 out of 5]

Tatarkov monológ, táranie, tok spomienok v Písačkách plných sexu, v ktorom balansuje on a ona medzi dvoma svetmi. Rodinou a vášňou. Milencom a manželom. Milencom a ďalšími milencami. Dobovým diktátom a slobodnou vôľou žiť a písať bez vstupu politiky. Dedinským naturelom a mestskou bohémou.
▫️
Až mi smiešne príde na um Možnosti milostného románu. Ako sa autor pokúsil vytvoriť osudovú ženu, snažil sa ju dať na piedestál múzy a pritom ju tak akosi ani nebrať. Neautonómna bábka, atrapa postavy, vyprázdnená nafukovacia Anča. Pritom u Tatarku je taká krásne tvárna, vášnivá, protivná, "Ruska, agentka ktorá sa nechala Dominom zviesť". Nezapadajúca ani v slovenskom prostredí, ale ani v tom ruskom.
▫️
Nič nie je čiernobiele. Všetko však hýri pachmi, šteklením, škrabaním, telesnými tekutinami. Som znechutená, zároveň pobavená a uchvátená.

[Adéla · Rating 3 out of 5]

Dominik Tatarka v období normalizace nesměl publikovat, ve svých Písačkách spontánně reaguje na dobu osobní nesvobody. Jak píše na konci této knihy: mám iba slová; a proto si vytvořil vlastní svobodný svět na papíře. Logicky pak dává smysl, že jsou písačky příkladem automatického textu, nic na sebe chronologicky nenavazuje, myšlenky se cyklí, chaoticky na sebe navazují, některé podněty a výjevy se neustále vracejí. Tatarka píše krásně, kéž by v této milostné knize převládala romantizovaná poloha nad tou, ve které neustále (a nevhodně) hodnotí tělo Lutécie. Ale to už je asi úděl všech těchto literárních velikánů druhé poloviny 20. století, ať je to Tatarka, Kundera, Škvorecký, Gruša a další - čtenář si literárně/postmoderně pochutná, ale místy také pořádně spřípá zuby. V tomto ohledu se literatura změnila, dnes už si nikdo nechce číst o tom, jak se starší chlapi rozplývají nad mladými ženskými těly.

[Zuzana · Rating 4 out of 5]

“Vzrušuje ju predstava, ktorú má o sebe, o svojej moci.
Ja, vidíš, chvíľu, chvíľočku si pogalopujem, povláčim ťa. Chceš? Potom ťa zničím, zo seba strasiem, zbavím sa ťa. A ja na to túžobne, vo snách: čiča, čiča, čič, skús to!
Náhodou som vás zazrela z električky.
Náhodou? (Čerta starého náhodou.)”

[Donna · Rating 3 out of 5]

Toto som čitala v hlave hlasom Jozefa Kronera.

[Erik Oravec · Rating 5 out of 5]

Dielo, ktoré vzniklo práve v čase (r. 1976-1978), keď mu nastolený režim zakázal všetko a pripravil ho o slobodu. Dominik Tatarka, opäť ako Bartolomej slzička, spomína na ženu vznešenú – Natáliu-Lutéciu, ženu ruského pôvodu, s ktorou spolu zažili snáď všetko možné. Opisuje ich stretnutie na Račianskom mýte, ktoré sa už od prvej chvíle zmenilo na vzájomné sexuálne pobláznenie. Slovný prejav autora ma zasa raz dočista dostal a túto knihu si zaraďujem do poličky s obľúbenými titulmi.

[Demeter · Rating 5 out of 5]

Prekásne, poeticky, slovotvorne napísaný príbeh z druhej polovice sedemdesiatych rokov. Parádne vrstvený text o tom, ako sa diali veci pre tých, ktorí ukázali komunistickým zlobrom a tyranom vztýčený prostredník. Bartolomej dostáva ponuky na zlepšenie životných podmienok, stačí len súhlasiť s okupáciou. Odmieta a odmieta a namiesto toho (zlepšenia života) dostane neočakávaný sex s nepredpokladateľnou ženou. A ten je centrom, východiskom knihy. Skvelé čítanie. Treba čítať!

[Petra · Rating 5 out of 5]

Milostný, autobiograficko-fiktívny príbeh explicitne zobrazujúci erotický vzťah starnúceho spisovateľa - disidenta s mladou, skúsenou študentkou aj po jej odchode do Paríža úzko prepletený s opisom tvrdej reality doby po 68. roku v Československu, podaný unikátnymi štýlovými a jazykovými formami, to je Tatarkovo majstrovské dielo s názvom Písačky pre milovanú Lutéciu.

[Michaela Danišik · Rating 3 out of 5]

Človek by mal byť tvrdý, ak už, tak iba k sebe. Ak nie je tvrdý k sebe, ale iba k druhým, tvrdosť, je naozaj tvrdá, neľudská. Tvrdosť sa hodí iba vládcom.

[Lulsa · Rating 4 out of 5]

Odporučte mi prosím ešte iného slovenského autora s tak košatým narábaním s jazykom.
Jednu hviezdičku som dala dole za to, že keď už pominie úžas z jazyka a všetko o n+d sme pochopili posledných 60 strán je už len také že áno, áno, to si už hovoril, čo ešte?

[oslík · Rating 4 out of 5]

vlastne ani neviem, čo napísať. bolo to pekné, poetické, vysnívané.

pritislo sa mi napísať asi iba len:

*voda tečie, bolesť bolí*

[Hattas Martin · Rating 3 out of 5]

dva krát som knihu odložil, trošku sa to ťažšie čítalo.

[Dagmik · Rating 5 out of 5]

Toto je pre mňa topka tohto roka. Jednoznačne. Tak dobre napísané, tak ľúbezne, tak vášnivo, tak posadnuto. Láska ma veľa podôb, človek jej ľahko prepadne.