Jeden múdry človek, ale nebol to policajt, raz odhalil tajomstvo vraždy a z tajomstva sa razom stalo najstaršie kriminalistické pravidlo. Je jednoduché: vraždí sa buď pre peniaze, alebo kvôli ženám. Krauz a Fischer odrobili na oddelení vrážd pekných pár rokov a mohli iba prikývnuť, prax staré kriminalistické pravidlá poväčšinou potvrdzovala. Aj na jar roku 2003, keď našli zohavené telá mileneckej dvojice, vedeli už od začiatku, že motív dvojnásobnej vraždy bude buď v peňaženke mladého tiežpodnikateľa, alebo v nohavičkách jeho milenky. Aby sa dostali ďalej, museli rozplietať klbko udalostí spred roka, ale to im neprekážalo, lebo rozpletať klbká bola ich každodenná rutinná práca, len im nešlo do hlavy, čo za sviňu v ľudskej koži dokáže inému človeku prestreliť hlavu a potom aj telo... Nebol to pekný pohľad, keď ich našli, a smradu sa vyvalilo toľko, že aj požiarnici v maskách sa dusili a súdny lekár, uznávaný svetaskúsený rutinér, si po naozaj dlhej dobe úprimne vzdychol: ježišukriste. Ale inak to bol veľmi pekný a milý príbeh...
Dominik Dán je slovenský spisovateľ detektívnych románov. Píše pod pseudonymom, v skutočnosti nemá 56 rokov (aj keď tento údaj bol vytvorený celkom náhodne pri chybnom zadaní spisovateľovho dátumu narodenia pri vydávaní knihy) a v súčasnosti autorsky spolupracuje pri tvorbe nového slovenského seriálu Kriminálka Staré mesto.
Zamotaný prípad, napínavé vyšetrovanie… Hoci príbeh sľuboval veľa, musím povedať, že moje nádeje sa, žiaľ, tak úplne nenaplnili. Namiesto postupného rozpletaného, hutného a prepojeného klbka zločinov, ktoré by vytváralo komplexnú zápletku, sa mi skôr zdalo, že autor spriadol niekoľko navzájom skôr nezávislých prípadov a udalosti zbytočne natiahol. Pôsobilo to miestami roztrieštene, akoby sa vyšetrovala séria samostatných udalostí, namiesto jedného veľkého, postupne odkrývaného tajomstva.
Na druhej strane, myšlienka takéhoto prepojenia zločinov a ich vyšetrovania naprieč mnohými rokmi bola zaujímavá a originálna. Potenciál bol nesporný. Ale čo sa týka samotnej realizácie... Autor často skákal z prípadu na prípad, prechádzal medzi rôznymi časovými linkami alebo vyšetrovacími vetvami, čo trošku miatlo a narúšalo sústredenie. Chvíľami som mal pocit, že čítam útržky z viacerých rôznych príbehov.
Pravdou je, že až úplne na konci sa kúsky tejto rozsiahlej skladačky začali spájať a dávať zmysel. Celkovo teda Studňa nepatrí k mojim najobľúbenejším knihám od tohto autora, aj keď uznávam zaujímavú koncepciu, ktorá však podľa môjho názoru nebola celkom dotiahnutá do konca v rámci plynulosti a súdržnosti rozprávania.
Mám pocit, že táto kniha bola možno trošilinku slabšia ako ostatné knihy, ktoré som od p. Dna čítala (možno preto, že dej nebol "ucelený", alebo teda boli v ňom veľké skoky/medzery), ale aj napriek tomu je to veľmi dobrá kniha, ktorú odporúčam každému fanúšikovi p. Dána a/alebo detektívok.
Pred pár mesiacmi by som nepovedala ako závislá sa stanem na knihách Dominika Dána. Prepadla som im naplno. Tak ako sa mi do nich kedysi nechcelo, tak sa po dočítaní jednej sa neviem dočkať až sa v rámci spoločného čítania pustíme do ďalšej. Už ich mám za sebou takto 9 a kopu predo mnou. Žiadne prehnané a divoké zápletky, či potoky krvi, psychopatický vrah, ale reálne príklady toho ako to u nás niekedy chodí.
Jeden múdry človek, ale nebol to policajt, raz odhalil tajomstvo vraždy a z tajomstva sa razom stalo najstaršie kriminalistické pravidlo. Je jednoduché: vraždí sa buď pre peniaze, alebo kvôli ženám. Krauz a Fischer odrobili na oddelení vrážd pekných pár rokov a mohli iba prikývnuť, prax staré kriminalistické pravidlá poväčšinou potvrdzovala. Aj na jar roku 2003, keď našli zohavené telá mileneckej dvojice, vedeli už od začiatku, že motív dvojnásobnej vraždy bude buď v peňaženke mladého tiežpodnikateľa, alebo v nohavičkách jeho milenky. Aby sa dostali ďalej, museli rozplietať klbko udalostí spred roka, ale to im neprekážalo, lebo rozpletať klbká bola ich každodenná rutinná práca, len im nešlo do hlavy, čo za sviňu v ľudskej koži dokáže inému človeku prestreliť hlavu a potom aj telo... Nebol to pekný pohľad, keď ich našli, a smradu sa vyvalilo toľko, že aj požiarnici v maskách sa dusili a súdny lekár, uznávaný svetaskúsený rutinér, si po naozaj dlhej dobe úprimne vzdychol: ježišukriste. Ale inak to bol veľmi pekný a milý príbeh....
Čoho som sa pred tým ako som sa pustila do dánoviek, bolo práve to, že príbehy/prípady budú až moc podobné realite. Po tých 9 prečítaných príbehoch, môžem povedať, že práve to je to čo ma na jeho knihách zaujalo. Nie každý prípad musí skončiť dolapením páchateľa, nie vždy je spravodlivosti zadosťučinené tak akoby sme chceli. Dominik Dán vo svojich knihách už spracoval také témy ako bola biela dodávka a obchod s ľudským mäsom či spory mafiánskych klanov. V Studni sa zameral na nelegálne obchody s pozemkami spojené s existenciou bielych koňov. Jednoducho bežná slovenská realita. Do toho primieša mŕtvolu nájdenú v studni, nezvestnú mladú ženu a naši detektívi z dverí č. 141 majú o prácu postarané.
A že to bola "vydarená" zápletka aj tentoraz. Na začiatku to mohlo vyzerať, že sa to bude celé točiť okolo mŕtvoly, ktorú našli v studni vo viniciach. Podľa prvých strán sme si aj mysleli, že vieme koho tam našli, ale vyšetrovanie zastalo na mŕtvom bode a nehýbalo sa ďalej. Po pár mesiacoch od nálezu tela autor tak pozornosť čitateľa zameral na prípad nezvestnej mladej ženy. Človek si povie aha ďalší prípad, ten prvý skončí asi nevyšetrený. Ale čo ak tieto dva prípady spolu súvisia a vyriešenie jedného ich privedie k vyriešeniu druhého? Výborne vymyslená a vyskladaná zápletka, kedy išlo vyšetrovanie naozaj viacerými smermi a my sme si nemohli byť istý o čo tam teda ide vlastne tentoraz. V závere sa to všetko pekne krásne prepojilo a odhalilo pravdu o tom čo sa tam dialo.
Ďalší Dán teda za mnou a ja nemôžem byť inak ako spokojná. A samozrejme zvedavá pred aký prípad postaví Dán našich detektívov nabudúce. Čo ma na jeho knihách baví je ten vraždársky humor, ktorý je tak správne čierny, že lepší už ani nemôže byť a skvele to celé odľahčuje. Je dobré vedieť si z veci urobiť srandu, lebo by nás mohli zmiesť a pohltiť.
Taká klasická detektívka. Pekne rozpracované postavy a pohľady do duší a životov, až to miestami vyraďuje dej. Je to taká sonda do života oddelenia vrážd.
Ďalší príbeh, v ktorom hrajú rolu obrovské peniaze a pozemkový biznis presahujúci naše hranice. A Krauzovi prekáža o pár centimetrov posunutý plôtik.
Na tejto dánovke ma bavilo dlhšie trvajúce, pozvoľna sa rozbiehajúce rozdelenie na dve dejové línie. Gro príbehu sa začalo kryštalizovať až pomerne neskoro. V jednej línii spoznávame biznis podnikateľa s prezývkou Gróf, v druhej sa spolu s Krauzom a tým zvyšok lopotíme s vyberaním mŕtvoly z niekoľkokuibckého fekálu. V lete. Lahôdka.
Mystéria ohľadom nájdenej mŕtvoly sa ťahá cez rok, pričom sa medzitým riešia na oddelení aj vážne existenčne problémy jedného z kolegov. Dejové zvraty a napätie funguje až do poslednej stránky, zo záveru knihy opäť raz dýcha pocit nihilizmu. Trápi sa ten Krauz celý život s prípadmi, ktoré aj tak dopadnú úplne inak, ako predpokladá. Načo? A dokedy? No… dúfajme, že dlho, lebo nás to s ním baví.
This entire review has been hidden because of spoilers.