Prekliata planéta

by Jozef Žarnay

Neuveriteľne humorné i vážne zážitky tejto knihy sa zrejme neprihodia ani najvýmyselnejším siedmakom našej civilizácie - ale poznanie nebezpečenstiev ktoré aj našu civilizáciu ohrozujú, by najmä terajší čitatelia, ktorí budú rozhodovať o osude sveta v treťom tisícročí mali poznať, aby mysleli na to ako chrániť život na Zemi.

Genres: Science Fiction

231 pages, Hardcover

First published January 1, 1977

Reviews

[Ivka · Rating 3 out of 5]

Tajomstvo dracej steny je moje najoblubenejsie detske sci-fi. A tak som sa cela natesena vrhla na prekliatu planetu.
Pribeh to nie je zly, ale uz to nie je ono. Envirto linka je fajn, aj ked sa na nu dost tlaci.
Pre mna bolo ale nieco uplne ine, co kvalitu tejto knizky zrazalo dolu.
A to chovanie hlavnych hrdinov.
V minulej knihe su psy dolezita sucast pribehu a najma z Fera a Julky je citit, ze maju svojich milacikov naozaj radi. Tu sa psy nehodili do pribehu a tak sa proste na zaciatku stratia a nikomu nechybaju. Iba ich parkrat spomenu akoze cestou.
Fero sa sprava cely cas ako buran, ktory krici a nadava kade chodi. Zasa ma problemy v skole a nema ju rad, aj ked maju luce deda vseveda. Ku Julke sa vseobecne sprava ako uplny blbec len preto, ze je Julka dievca. No Julka sa tiez sprava uplne inak ako sme zvyknuti. V pribehu je jednak uplne upozadena a jednak furt rumadzga a skoro k nicomu cestou neprispeje. No a vedator VIlo sa evidentne uplne vzdal svojich vedeckych metod. Niekto sa zacne spravat cudne, akokeby bol opity a on to proste len skonstatuje s tym, ze ktovie co sa stalo. Len tak sa pustia do jedenia neznameho ovocia bez toho, ze by Vilo k tomu ieco poznamenal. A Stanino je ako rozpravac v podstate len rozpravacom.

Tristvrte knihy som sa pytala, ze preco tuto zareagovali takto a preco sa tam spravali takto.
Samozrejme, to ako sa spravali posuvalo dej tak, ako autor chcel, ale tie postavy sa chovali uplne mimo svojich charakterov z prvej knihy.
A tak hoci si Draciu stenu precitam este niekolko krat, tak u prekliatej planety to tak skoro nehrozi.

[Lubos Elexa · Rating 4 out of 5]

O niečo horšie ako prvý diel, menej prekvapivé, ale stále nostalgické, detsky naivné. Aj tu mi niektoré časti prišli skratkovité, ale nároky detského a dospelého čitateľa sú asi dosť odlišné. Kto by pri čítaní týchto príbehov nechcel byť na mieste chlapcov z Atómovej Lehoty, na mieste Doniphana a Briana počas dvoch rokov prázdnin alebo Alenky pri jej mimozemských dobrodružstvách?

[Michal Gregor · Rating 4 out of 5]

Vynikajúca knižka – keď pominiem prvoplánové (dokonca aj na knihu pre deti :D) environmentálne posolstvo, ktoré autor očividne zamýšľal sprostredkovať, je to excelentný exemplár sci-fi žánru pre nižšie vekové kategórie. Má všetko tajomno a napätie, ktoré by si len človek mohol želať — približne rovnaké tajomno, s akým sa človek stretáva v Tolkienovych knihách: nielen samotná dejová náplň knihy, ale aj celé prostredie, kde sa dej odohráva pôsobí veľmi pútavo a vzbudzuje v čitateľovi zvedavosť, detskú túžbu dozvedieť sa viac, ktorá ho už možno v reálnom svete opustila, pretože sa mu javí priveľmi šedivý a neschopný prekvapiť. Toto je pre mňa jedna z knižiek, kde sa táto zvedavosť a radosť z prekvapenia znovu pripomína, až človek na chvíľu znovu cíti vôňu trávy a teší sa z farby oblohy – či už je šedivá, alebo modrá (spoiler? :D). Nie mnoho autorov má talent dosiahnuť práve toto.