What do you think?
Rate this book
Reporterzy bez fikcji. Rozmowy z polskimi reporterami
Fascynujący zbiór siedemnastu wywiadów z najlepszymi polskimi reporterami. Agnieszka Wójcińska pyta dziennikarzy o warsztat, o poszukiwanie tematu, o jasne i ciemne strony pracy nad reportażem. Wybitni reporterzy zdradzają, w jaki sposób docierają do swoich rozmówców, na co zwracają uwagę w terenie i jakie cechy, według nich, charakteryzują dobrze napisany reportaż.
280 pages, Hardcover
First published January 1, 2011
4 people are currently reading
88 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 23 of 23 reviews
November 25, 2018
Ak máte radi reportáže a hľadáte knihu, ktorá vám priblíži, ako vznikali tie najlepšie z dielne Absyntu, tak vrelo odporúčam!
January 27, 2019
Od Absyntu mám prečítaný už celkom slušný počet kníh a čím viac ich čítam, tým viac ma zaujíma, prečo daná téma zaujímala autora. Do určitej miery je pre mňa autor fascinujúcejší ako samotná kniha.
Knihy, ktoré som už prečítala nadobudli po týchto rozhovoroch pre mňa nový rozmer, mnohé, ktoré som sa čítať nechystala, sa dostali vďaka nej do poradia.
Pre mňa teda zatiaľ asi najzaujímavejšia Absyntovka.
Knihy, ktoré som už prečítala nadobudli po týchto rozhovoroch pre mňa nový rozmer, mnohé, ktoré som sa čítať nechystala, sa dostali vďaka nej do poradia.
Pre mňa teda zatiaľ asi najzaujímavejšia Absyntovka.
November 26, 2018
Rozhovory s autormi reportáží. 5 hviezdičiek, ak vás aj zaujíma technika rozhovorov a písania, aj ste čítali všetkých spovedaných autorov. Ak nie, tak za každé si odoberte hviezdičku.
December 4, 2018
Niektoré absyntovky ma zaujali menej a nejako som si ich neplánovala zaradiť do zbierky, ale tieto rozhovory ma presvedčili o opaku. Skvelé čítanie a skvelé rozhovory!
April 7, 2023
Čo sa dá vyčítať knihe od absyntu? Ja neviem, vy mi povedzte :D
V poslednej dobe moje čítacie chuťové bunky túžia akosi viac po nonfiction. Vtedy zvyknem podvedome siahať po neprečítaných zásobách absyntoviek v mojej knižnici, pretože to je pre mňa stávka na istotu. Ok, nemám prečítanú zďaleka ani polovicu z ich repertoáru, no mám také tušenie, že to sa v najbližších rokoch zmení. Pretože absyntovky sú láska.
Vesmír v kvapke vody je kniha, ktorá sa z bežnej vydavateľskej tvorby absyntu vymyká a zároveň do nej absolútne dokonalo zapadá. Ponúka vám totiž rozhovory s prekliatymi reportérmi, ktorí tvoria najobsiahlejšiu a asi aj najznámejšiu edíciu absyntu. Dovolia vám nahliadnuť do svojich myslí, čo ich ženie vpred, ako dokážu spracovávať ťažké témy a prečo to vôbec robia.
Wojcinska kladie obsahovo podobné a zároveň individuálne nastavené otázky každému z nich. Výsledkom sú výborné rozhovory nielen o dôležitosti a význame reportážnej literatúry. Sú plné silných myšlienok a odkazov. Vycítite z nich, že robiť reportéra vo vojnovej zóne, či písať o udalostiach, ktoré negatívne poznačili a traumatizovali milióny ľudí, zanechá na človeku stopu, kedy si uvedomí viac ako ktokoľvek z nás žijúcich si ako v bavlnke, na čom v živote naozaj záleží.
Rozhovory vám priblížia a zosobnia mená, ktoré stoja za silnými reportážnymi knihami a možno vás presvedčia siahnuť po niektorej z kníh spomínaných autorov. Ide o naozaj rôznorodú zbierku spisovateľov, ktorí sa líšia prístupom k písaniu reportážnej literatúry. Mnohí si názorom a chápaním dobrej reportáže navzájom odporujú, vďaka čomu vzniká paleta možností, z ktorej si každý čitateľ môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje. S výberom nielen autora ale aj konkrétnej reportáže vám môžu pomôcť rozhovory aj vďaka tomu, že autorka sa ich snažila vždy centrovať okolo konkrétnej publikácie daného autora. Máte tak možnosť dozvedieť sa zákulisné informácie, ako dané knihy vznikali, ako autori pracujú, zbierajú materiál a hľadajú svojich hrdinov.
Mňa osobne kniha nasmerovala aj na reportáže, po ktorých by som sama možno ani nikdy nesiahla, pretože tematika, ktorou sa zaoberajú, ma na prvý pohľad neláka. Osobnosť nejedného reportéra, jeho myšlienky a spôsob komunikácie však počas rozhovoru na mňa natoľko zapôsobili, že ich tvorbe jednoducho musím dať šancu a verím, že neoľutujem.
V poslednej dobe moje čítacie chuťové bunky túžia akosi viac po nonfiction. Vtedy zvyknem podvedome siahať po neprečítaných zásobách absyntoviek v mojej knižnici, pretože to je pre mňa stávka na istotu. Ok, nemám prečítanú zďaleka ani polovicu z ich repertoáru, no mám také tušenie, že to sa v najbližších rokoch zmení. Pretože absyntovky sú láska.
Vesmír v kvapke vody je kniha, ktorá sa z bežnej vydavateľskej tvorby absyntu vymyká a zároveň do nej absolútne dokonalo zapadá. Ponúka vám totiž rozhovory s prekliatymi reportérmi, ktorí tvoria najobsiahlejšiu a asi aj najznámejšiu edíciu absyntu. Dovolia vám nahliadnuť do svojich myslí, čo ich ženie vpred, ako dokážu spracovávať ťažké témy a prečo to vôbec robia.
Wojcinska kladie obsahovo podobné a zároveň individuálne nastavené otázky každému z nich. Výsledkom sú výborné rozhovory nielen o dôležitosti a význame reportážnej literatúry. Sú plné silných myšlienok a odkazov. Vycítite z nich, že robiť reportéra vo vojnovej zóne, či písať o udalostiach, ktoré negatívne poznačili a traumatizovali milióny ľudí, zanechá na človeku stopu, kedy si uvedomí viac ako ktokoľvek z nás žijúcich si ako v bavlnke, na čom v živote naozaj záleží.
Rozhovory vám priblížia a zosobnia mená, ktoré stoja za silnými reportážnymi knihami a možno vás presvedčia siahnuť po niektorej z kníh spomínaných autorov. Ide o naozaj rôznorodú zbierku spisovateľov, ktorí sa líšia prístupom k písaniu reportážnej literatúry. Mnohí si názorom a chápaním dobrej reportáže navzájom odporujú, vďaka čomu vzniká paleta možností, z ktorej si každý čitateľ môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje. S výberom nielen autora ale aj konkrétnej reportáže vám môžu pomôcť rozhovory aj vďaka tomu, že autorka sa ich snažila vždy centrovať okolo konkrétnej publikácie daného autora. Máte tak možnosť dozvedieť sa zákulisné informácie, ako dané knihy vznikali, ako autori pracujú, zbierajú materiál a hľadajú svojich hrdinov.
Mňa osobne kniha nasmerovala aj na reportáže, po ktorých by som sama možno ani nikdy nesiahla, pretože tematika, ktorou sa zaoberajú, ma na prvý pohľad neláka. Osobnosť nejedného reportéra, jeho myšlienky a spôsob komunikácie však počas rozhovoru na mňa natoľko zapôsobili, že ich tvorbe jednoducho musím dať šancu a verím, že neoľutujem.
December 16, 2018
Veľmi príjemné čítanie pre milovníkov predovšetkým poľskej reportážnej školy, ide o nahliadnutie do zákulisia ich práce a toho, ako sa vysporiadavajú s hrôzami, o ktorých píšu. Ak ste ale nič od spovedaných reportérov nečítali, táto kniha vás asi nezaujme.
May 6, 2024
„Po co ty to czytasz? Przecież oni to wszystko zmyślają” – powiedział mi kiedyś z ironią na twarzy kolega, gdy zobaczył, jak trzymam pod pachą Gazetę Wyborczą, a w niej dodatek z reportażami.
Kolega jest prawicowy. Ja nigdy nie byłem ani prawicowy, ani lewicowy w tym polskim, gnuśnym sensie tego podziału. Czytałem te reportaże, bo było to zwyczajnie dobre dziennikarstwo. Wyborcza zawsze miała najlepszą ławkę w tej branży.
Najpierw się na kolegę zdenerwowałem. A potem zacząłem się zastanawiać, czy mi przeszkadza to ich starozakonne zmyślanie. I doszedłem do wniosku, że w ogóle nie przeszkadza.
Agnieszka Wójcińska rozmawia w tej książce z kilkunastoma polskim reportażystami z Gazety Wyborczej właśnie o tym zmyślaniu. Okazuje się, że zmyślać to wcale nie jest łatwo.
Reportaż nie jest fikcją, ale nie jest też dokumentem. Jest gdzieś pomiędzy. To balansowanie stanowi wyzwanie każdego reportażysty.
Ale chyba jeszcze ważniejsza jest umiejętność opowiadania o emocjach. Napisać „Dzisiaj w Gazie zginęło 90 palestyńskich cywilów” jest dość prosto. Spróbuj jednak wyrazić na papierze całe to emocjonalne gówno, cały ten ogrom indywidualnych cierpień, całą tę złość, które się za tym kryją. Spróbuj i pamiętaj, że pisząc o tym, bierzesz cząstkę tego gówna na siebie i że niełatwo będzie ją potem z siebie zmyć.
Spróbuj. Ja nie potrafię.
https://radekoryszczyszyn.wordpress.c...
Kolega jest prawicowy. Ja nigdy nie byłem ani prawicowy, ani lewicowy w tym polskim, gnuśnym sensie tego podziału. Czytałem te reportaże, bo było to zwyczajnie dobre dziennikarstwo. Wyborcza zawsze miała najlepszą ławkę w tej branży.
Najpierw się na kolegę zdenerwowałem. A potem zacząłem się zastanawiać, czy mi przeszkadza to ich starozakonne zmyślanie. I doszedłem do wniosku, że w ogóle nie przeszkadza.
Agnieszka Wójcińska rozmawia w tej książce z kilkunastoma polskim reportażystami z Gazety Wyborczej właśnie o tym zmyślaniu. Okazuje się, że zmyślać to wcale nie jest łatwo.
Reportaż nie jest fikcją, ale nie jest też dokumentem. Jest gdzieś pomiędzy. To balansowanie stanowi wyzwanie każdego reportażysty.
Ale chyba jeszcze ważniejsza jest umiejętność opowiadania o emocjach. Napisać „Dzisiaj w Gazie zginęło 90 palestyńskich cywilów” jest dość prosto. Spróbuj jednak wyrazić na papierze całe to emocjonalne gówno, cały ten ogrom indywidualnych cierpień, całą tę złość, które się za tym kryją. Spróbuj i pamiętaj, że pisząc o tym, bierzesz cząstkę tego gówna na siebie i że niełatwo będzie ją potem z siebie zmyć.
Spróbuj. Ja nie potrafię.
https://radekoryszczyszyn.wordpress.c...
December 31, 2018
Súbor rozhovorov so zväčša (no nielen) poľskými reportérkami a reportérmi. Každý reportér, reportérka predstavuje kúsok zo svojich myšlienok, názorov, tém, tvorivého procesu i techniky zberu a spracovania informácií.
Prostredníctvom tejto knihy nespoznáte žiadnu tému do hĺbky, no vďaka množstvu pootvorených okien do rôznorodých svetov a vďaka odlišným perspektívam vás "kvapky vody" inšpirujú k premýšľaniu.
Odporúčam najmä ľuďom, ktorí sa venujú/chceli by sa venovať písaniu textov vychádzajúcich zo žitých skúseností druhých. Zistíte napr. ako sa hŕstka skúsených autoriek a autorov vysporadúva s prácou s ľudskými bytosťami ako zdrojmi informácií, emócií a prežitkov často intímnych, násilných i tragických.
Trošku skritizujem gendrovú nevyváženosť: 3 rozhovory s reportérkami vs. 9 rozhovorov s reportérmi.
Prostredníctvom tejto knihy nespoznáte žiadnu tému do hĺbky, no vďaka množstvu pootvorených okien do rôznorodých svetov a vďaka odlišným perspektívam vás "kvapky vody" inšpirujú k premýšľaniu.
Odporúčam najmä ľuďom, ktorí sa venujú/chceli by sa venovať písaniu textov vychádzajúcich zo žitých skúseností druhých. Zistíte napr. ako sa hŕstka skúsených autoriek a autorov vysporadúva s prácou s ľudskými bytosťami ako zdrojmi informácií, emócií a prežitkov často intímnych, násilných i tragických.
Trošku skritizujem gendrovú nevyváženosť: 3 rozhovory s reportérkami vs. 9 rozhovorov s reportérmi.
"Myslím si, že nahováram ľudí, aby prešli zo strany páchateľov na stranu obetí. Pretože ak nedokážeš povedať 20 viet o tom, čo sa stalo v roku 1994 v Rwande, si na strane páchateľov. Vrahom išlo o to, aby sa na obete celkom zabudlo, o to, aby ich vymazali z nášho vedomia. Preto pálili ich občianske preukazy a štatistiky zo sčítania obyvateľstva. ... Ak nevieš, čo sa tam stalo, koho tam zabili, koľkých zabili, kto zabíjal, potvrdzuješ víťazstvo páchateľov genocídy. Akceptuješ to. Kat vyžaduje mlčanie, obeť potrebuje našu pamäť."
"V istej chvíli som pochopil, že klamstvo je rovnako dôležité ako pravda, pretože za ním stoja nejaké vážne dôvody. ... Každý človek, s ktorým som sa rozprával, klamal z nejakého iného dôvodu a ten dôvod bol srdcom jeho príbehu."
February 18, 2021
„Podstata je v tom, že nad ľuďmi nemôžeš dominovať svojou osobnosťou, neprichádzaš za nimi s tézou a nepokúšaš sa im vysvetľovať svet, v ktorom žijú; viac sa pýtaš, ako odpovedáš“ (Witold Szabłowski). Presne takýto obraz som získala o práci reportérov po prečítaní tejto knihy. Bola to zaujímavá exkurzia nielen do ich práce, ale aj do rôznych kútov sveta, v ktorých materiály pre svoje reportáže získavali. Kniha rozhovorov s dvanástimi „prekliatymi“ reportérmi pre mňa poslúžila aj ako dobrá inšpirácia na ďalšie zaujímavé tituly reportážneho žánru. V závere sú uvedené krátke profily jednotlivých reportérov. Možno mohli byť zapracované do textu priamo pred každým rozhovorom, ja osobne som musela často listovať hore-dole, aby som zistila podrobnosti, na ktoré sa rozhovor odvoláva (a niekedy som ich ani vôbec nenašla). Miestami sa mi zdalo, že niektoré otázky aj odpovede sú dosť podobné pri viacerých autoroch, možno sa s tým ešte redakčne dalo trochu pohrať. Ale aj tak som si túto knihu veľmi rada prečítala a milovníkom reportáží ju vrelo odporúčam.
„Ak sa nečudujete, nemáte o čom písať. Ak sa nedivíte, znamená to, že všetko viete“ (Paweł Smoleński).
„Ak sa nečudujete, nemáte o čom písať. Ak sa nedivíte, znamená to, že všetko viete“ (Paweł Smoleński).
June 17, 2020
V tom, aké šaty si transvestita vybral, ako si ich obliekal, či nemal problémy so zapínaním, ako zistil, ako sa maľujú mihalnice, v tom vidieť dvojakosť jeho prirodzenosti. Pozerá sa na tie šaty ako muž i ako žena. Hrdinovi nemôžete dovoliť, aby skončil pri konštatovaní „začal som sa prezliekať za ženu“. Moment, odkiaľ ste zobrali tie šaty, kúpili ste si ich, ukradli, požičali o mamy? Oprali ste ich a potom vrátili? Keď ste si ich kupovali, čo ste povedali predavačke? Kde ste ich uložili? Čo to znamená „na mieste nedostupnom rodičom“? Škatuľa s vianočnými ozdobami. A keď už máme tie vianočné ozdoby, všetko začína znieť inak. Hrdina sa nám stáva bližším. Začína nás viac zaujímať. Vždy sa musíme dostať k škatuli s vianočnými ozdobami.
March 15, 2021
zaskakujaco dobra ksiazka: takie wywiady z pisarzami, reporterami czy znanymi osobami czesto popadaja w banal, clicbaitowy styl “jak oni pracuja” lub “tajniki ich pracy”, tymczasem tutaj zupelnie nie ma to miejsca. wywiady porzedzone sa krotka nota biograficzna autora i fragmentem jednego z reportazy, wokol ktorego toczy sie rozmowa. od szczegolu do ogolu, reporterzy mowia duzo o relacji z bohaterem, moralnosci swojej pracy, sposobach na “otwarcie” czlowieka oraz roli reportera we wspolczesnym swiecie. fun fact: autorka na koncu umiescila wywiad z refleksja na temat Kapuscinskiego, a konkretniej Witold Szablowski mowi o wyzwoleniu od jego etosu, tymczasem ponad polowa reporterow w ksiazce cytuje lub powoluje sie wciaz wlasnie na Kapuscinskiego.
April 8, 2020
Zaujímavé rozhovory s reportérmi. Každý pracuje inak, každý si tému vyberá inak, spracúva ju inak a na svoje povolanie sa pozerá inak a každý má asi pravdu. Do určitej miery inšpirujúce v zmysle Čo čítať ďalej, ale asi ma to zas tak veľmi nenadchlo aby som dala 5*. Plus mi vadilo ze sa tam niekedy rozprávali o knihách, čo u nás ani nevyšli... Ale inak fajn rozšírenie absyntovskej zbierky.
March 7, 2019
"Najväčšmi verím životu, najzaujímavejšie sú pre mňa jeho fragmenty, z ktorých skladám vitráže, tvorím symfónie, obraz doby." Svetlana Alexijevič. Náhľad do práce a myslenia top reportérov. Pre píšucich mnohokrát inšpirujúce. Nielen pre nich.
March 18, 2019
Najlepšia reklama pre vydavateľa a ďalší dôkaz, ako neskutočne ďaleko dokáže byť jedna krajina (Slovensko) v jednej konkrétnej veci (písanie reportáží) za druhou, dokonca susednou. V kvalite, objeme aj stupni vývoja.
September 19, 2021
Skvelo spracované rozhovory s reportérmi, o tom ako pracujú, ako formujú príbehy a aký prežívajú život pod tiahou informácií a vlastnej profesie. Nečíta sa ľahko ale to asi žiadna od Absyntu. Pre tých ktorých nezaujíma proces tvorby reportážnej literatúry je to minimálne dobré intro k jednotlivým knihám.
October 3, 2021
Skończyłam, choć zajęło mi to więcej czasu niż przypuszczałam. Za krótkie są te wywiady, przez co bohaterowie nie mogą się rozwinąć, więcej powiedzieć. Z tego powodu czytało się to bardziej jak urywki rozmów niż pełne rozmowy.
December 28, 2018
Ak poznáte ľudí ktorí ešte nič nečítali od vydavateľstva Absynt, tak túto knihu odporúčam ako prvú. Prečítate si o práci reportérov, spoznáte temné- svetlé stránky ich práce. Odporúčam 100%
December 29, 2018
Pre všetkých "absynťákov" veľmi príjemné doplnkové čítanie.
April 3, 2020
Zaujímavé rozhovory a náhľad do myslí autorov reportáží. Kniha sa priam čítala sama.
August 18, 2020
Príjemný doplnok. Mínus je, že niektoré z kníh u nás ešte nevyšli.
August 28, 2023
Wise words I'll always keep close to my heart and mind spoken by true reporters and journalists who are honest to themselves and the world.
January 31, 2022
majstrovstvo reportáže ukryté
v niekoľkých rozhovoroch
Opakujem sa, ale táto kniha by mala byť povinným čítaním pre všetky budúce novinárky a novinárov. Ale aj pre všetkých, ktorí zbožňujú vydateľskú činnosť Absyntu. Vďaka rozhovorom, ktoré viedla Agnieszka Wójcińska sa ponoríte do myšlienok a procesu novinárskej práce svetových [či prekliatych] reportéroch. Upresňujú intímne detaily svojich reportáží, čím tvoria fascinujúce svedectvo o ich vzniku. Čitateľkám a čitateľom ponúkajú nástroje, rokmi overené, ako ľudsky získať reportážny materiál. Ich zdieľané skúsenosti sú pre študentky a študentov žurnalistiky tou najkvalitnejšou učebnicou plnou poznania. Naozaj prečítajte si, vrelo odporúčam.
Na záver zazdieľam ich kúsky múdrosti:
〰️ Keď čítam knihu, v ktorej nepočujem hudbu, odložím ju. V dobrých knihách vždy počuť hudbu | Svetlana Alexijevič
〰️ Aby sme počuli niečo nové, musíme klásť nové otázky | Svetlana Alexijevič
〰️ Mlčanie (…) je súhlasom so spôsobovaním utrpenia druhému človeku. Píšem o tom, čo robia ľudia ľuďom | Wojciech Tochman
〰️ Myslím, že my novinári tu vôbec nie sme nato, aby sme prinášali svedectvá, alebo menili svet. To náš čitateľ ho môže zmeniť | Jean Hatzfeld
〰️ Tým, že som išiel na žurnalistiku, som sa chcel vyliečiť z nesmelosti | Mariusz Szczygieł
〰️ Ľudia sú nevysychajúcim zdrojom tém | Katarzyna Surmiak-Domańska
Toto bol len drobný zlomok,
v knihe toho objavíte omnoho viac! 🖤
v niekoľkých rozhovoroch
Opakujem sa, ale táto kniha by mala byť povinným čítaním pre všetky budúce novinárky a novinárov. Ale aj pre všetkých, ktorí zbožňujú vydateľskú činnosť Absyntu. Vďaka rozhovorom, ktoré viedla Agnieszka Wójcińska sa ponoríte do myšlienok a procesu novinárskej práce svetových [či prekliatych] reportéroch. Upresňujú intímne detaily svojich reportáží, čím tvoria fascinujúce svedectvo o ich vzniku. Čitateľkám a čitateľom ponúkajú nástroje, rokmi overené, ako ľudsky získať reportážny materiál. Ich zdieľané skúsenosti sú pre študentky a študentov žurnalistiky tou najkvalitnejšou učebnicou plnou poznania. Naozaj prečítajte si, vrelo odporúčam.
Na záver zazdieľam ich kúsky múdrosti:
〰️ Keď čítam knihu, v ktorej nepočujem hudbu, odložím ju. V dobrých knihách vždy počuť hudbu | Svetlana Alexijevič
〰️ Aby sme počuli niečo nové, musíme klásť nové otázky | Svetlana Alexijevič
〰️ Mlčanie (…) je súhlasom so spôsobovaním utrpenia druhému človeku. Píšem o tom, čo robia ľudia ľuďom | Wojciech Tochman
〰️ Myslím, že my novinári tu vôbec nie sme nato, aby sme prinášali svedectvá, alebo menili svet. To náš čitateľ ho môže zmeniť | Jean Hatzfeld
〰️ Tým, že som išiel na žurnalistiku, som sa chcel vyliečiť z nesmelosti | Mariusz Szczygieł
〰️ Ľudia sú nevysychajúcim zdrojom tém | Katarzyna Surmiak-Domańska
Toto bol len drobný zlomok,
v knihe toho objavíte omnoho viac! 🖤
February 10, 2025
Rozhovory s prekliatymi reportérmi. Ak poznáte reportážne knihy od Absyntu, tak toto boli rozhovory s vybranými cca 10-14 reportérmi o tom, prečo ich daná téma zaujíma, ako sa k nej dostali, ako si získavajú ľudí aby mali chuť im svoj príbeh porozprávať, o tom ako píšu atď. Celkom fajn sa to čítalo a určite som získala inšpiráciu na prečítanie niektorých ďalších kníh z tejto série reportážnej literatúry.
Displaying 1 - 23 of 23 reviews