V románe Nočné motýle sú pútavo a plasticky stvárnené príbehy štyroch ľudí, štyroch nočných motýľov žijúcich v jednom meste, ktorí vôbec nespia, no viac ako spánok im chýbajú sny. Stretnú sa vďaka čudáckemu psychológovi, ktorý je presvedčený, že práve v oblasti nespavosti je objaviteľom svetového významu, a svoju teóriu potrebuje potvrdiť na skúmanej vzorke. Štyria protagonisti, dve mladé ženy a dvaja muži, si založia zvláštne spoločenstvo platonických milovníkov spánku. Ich individuálne osudy prechádzajú zložitými osobnými i spoločenskými skúškami, vytvárajú dramatický, pútavý príbeh, v ktorom nechýbajú zvraty a prekvapujúce rozuzlenie.
Autorka odhaľuje ľudský svet znútra i zvonka a hľadá hlbinné súvislosti medzi tým, čo sa deje v človeku a jeho okolí, čo ho deformuje, ubíja i povznáša. No ani pri tejto vážnej téme jej nechýba nadhľad, ľahké pero a potrebná štipka humoru.
Osud tajného klubu platonických milovníkov spánku ma a príbehy štyroch hlavných postáv boli prepracované dostatočne do hĺbky, nezostávali zbytočne prázdne miesta poskytujúce priestor na otázky. Autorka brilantne využila svoje znalosti zo štúdia psychológie. Kniha je napísaná príjemne čitateľne a zápletka vás pohltí, že ju nechcete pustiť, kým nedočítate.
Bežný človek prespí tretinu svojho života. Je to nutnosť, aby si naše telá oddýchli, myseľ zregenerovala a aby sme mohli počas dňa správne fungovať. Tento krátky príbeh rozpráva o živote štyroch hlavných postáv, na prvý pohľad obyčajných ľudí s normálnymi problémami. Každý z nich však skrýva tajomstvo, ktoré málokto dokáže pochopiť, nieto si to predstaviť. Nedokážeme si predstaviť život bez spánku. Či už pre nás predstavuje únik z reality v podobe snov, povinný oddych alebo pokoj na duši. Títo protagonisti však prichádzajú o túto možnosť a sú nútení bdieť každú hodinu každého dňa. Čo vyvolalo túto reakciu na ich telá? Ako takto dokážu žiť? Ich spôsoby života sú opísané v knižke, ktorú prečítate za jediný večer. Aj keď ju radšej nečítajte v noci, nie je strašidelná, pokiaľ sa nad príbehom nebudete zamýšľať, aj keď to sa nedá. Spôsob písania je naozaj jednoduchý, autorka ponúka aj trochu vedecký pohľad na postavy a ich problémy, no ťažkú situáciu zľahčuje vtipnými poznámkami a postrehmi. Nemajte však príliš vysoké očakávania, mne osobne knižka okrem zážitku z čítania nič iné neponúkla, stále však stojí za to.
Krátka novela o štvorici nespavcov a jednom profesorovi, ktorý by ich rád skúmal. No oni si spravia vlastnú terapeutickú skupinu a ... koniec je prekvapivý. :) Viac neprezradím, ale bavilo ma to.
Pre mňa milé prekvapenie. Román vie upútať pozornosť a udržať si ju až do konca :-) Sama som celý čas dumala, ako to s hrdinami knihy nakoniec dopadne. Väčšinou to bol happyend - čo som teda absolútne nečakala.
Osobne by som privítala keby sa autorka zamerala na všetky postavy rovnako, čiže by im venovala rovnako dlhý priestor - predsa len Eme, študentke medicíny venovala najviac času a taký Tim, ktorý by si ho tiež zaslúžil ho mal najmenej :-(
Inak sa čudujem, že ich ľudia v okolí nemali za bláznov alebo feťákov. Najmä Sáru - tá keď si spravila piknik na námestí alebo keď ju vzali do nemocnice, čudujem sa, že jej nediagnostikovali anorexiu... veď to chúďa nejedlo, nepilo, bolo bezvládne... hm...
Ale autorka zaslúžene získala Literárnu cenu. Jednoduchý štýl, ľahký jazyk = príjemné čítanie.
začalo to ako niečo, čo by ma ohúrilo v mojich 15/16 rokoch a uberalo sa to takou prijemnou ale očakávanou vlnou. cca v strede sa niečo zlomilo (?) a už som len čítala, prestala mať očakávania lebo sa vôbec nestalo to čo som predpovedala pekný, miestami mdlý (ale v dobrom), taký snový príbeh
Autorkina prvotina, musím povedať, že ten pojem Nočné motýle akoby niečo znamenal mimo tradičného označenia zvierat, táto kniha v dobe svojho vzniku u mňa mimoriadne zarezonovala, ...
Trpeli ste niekedy nespavosťou? Mali ste pocit, že ste nezažmúrili oči ani na sekundu, že potrebujete spánok avšak neviete zaspať? Snívali ste niekedy v aute, vo vlaku, v autobusu a vytvorili si imaginárne cesty životom?
Tak niečo podobné sa deje hlavným hrdinom trpiacim neuveriteľnou insomniou.. V noci nespia, ale snívaju za bdela, naplno a strácajú pojem o čase a realite. Doktor Hechter sa rozhodne túto skupinku vypátrať a vyliečiť na terapeutických sedeniach, avšak tí nie sú spokojní a vytvoria si vlastné sedenia - koniec je neočakávaný s krasnou pointou a vystupňovaním príbehu. Autorka spája svoje psychologické vzdelanie a lásku s čítaním a vytvorila jeden nádherný postmoderný román, ... s využitím rôznych diel mi táto kniha vždy príde jemne eco-vská. Občas do nej aj napriek rokom nazriem, ...
Nechajme prehovoriť autorku: "Musculus gluteus maximus, laickej verejnosti známy ako zadok, je veľmi populárna téma. Každoročne sa organizuje súťaž o najkrajší zadok ženských celebrít a získava si veľa pozornosti medzi mužkými obdivovateľmi. Ani ženy nezostávajú k tomuto svalu ľahostajné. Ideálom je pevný, primeranou vrstvou tuku obalený zadok. Žiaduca je neprítomnosť celulitídy. Jedno z najslávnejších súčasných "pozadí" patrí Jennifer Lopezovej... Ema znechutene zavrela učebnicu anatómie. Takto to nejde. Snové stavy menili štúdijné materiály na texty vhodné do bulvárnych časopisov. Ešteže bola schopná uvedomiť si ich neskutočnosť. Čo keby niečo také povedala na skúške? Tá hanba! Čo keď ju to prepadne počas odpovede? Čo všetko by sa mohlo stať?"
"Až keď si Sára uvedomila, že týždeň nič nejedla, lebo jej čas sa spomaľoval, ako sa mu zachcelo, až keď odignorovala pozdrav a otázky od spolužiačky, lebo bola presvedčená, že sa jej len prisnila, až keď sa niekoľkokrát rozprávala na ulici sama so sebou a myslela si, že neskutoční ľudia naozaj existujú a prihovárajú sa jej, až vtedy začala pochybovať, či to nezašlo ďaleko. Čím viac sa dala unášať snovou realitou, tým častejšie a intenzívnejšie prenikala do jej života."
Čo napísať k tejto mladej slovenskej tvorbe? Nemám veľmi s čím porovnávať, pretože modernú slovenskú literatúru nečítam. Kniha mala skvelý nápad, zaujímavú atmosféru, rýchly spád a pokus o poetickú nezvyčajnosť. Čo nefungovalo však boli "kvetnaté spisovateľské" slovné spojenia, ktoré zneli ako naučené z kurzu tvorivého písania. No a rovnako mi vadili pasáže okopírované z učebnice psychológie, ktoré autorka nevedela do prózy zakomponovať tak, aby nevyskakovali na oči a nerušili celý text. Dávno som sa však kvôli knihe nezabudla v autobuse...