Bellevue

by Ivana Dobrakovová

Devätnásťročná Blanka sa v lete vyberie do Marseille pomáhať do centra pre telesne postihnutých. Stretáva sa s dobrovoľníkmi z rôznych kútov Európy. Stará sa o rezidentov, pomáha im pri každodenných úkonoch. Objavuje Marseille, pláže pod promenádou, parky, nočné bary, sleduje, ako sa vyvíjajú vzťahy medzi jej spoločníkmi. V posledných dňoch však na ňu doľahne depresia, nedokáže sa konfrontovať s ľudským utrpením a bolesťou, rozmýšľa, že odíde, ale napokon sa rozhodne ostať a postaviť sa svojmu strachu zoči-voči.

242 pages, Hardcover

First published September 16, 2010

About the author

Ivana Dobrakovová (nar. 1982, Bratislava) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Debutovala zbierkou poviedok Prvá smrť v rodine, s ktorou sa dostala do finále ceny Anasoft litera a získala literárnu cenu Jána Johanidesa. Poviedky publikovala v novinách, časopisoch a antológiách na Slovensku aj v zahraničí. Je laureátkou literárnych súťaží Poviedka 2008 a Jašíkove Kysuce 2007. Prekladá z francúzštiny a taliančiny. Za preklad Ruského románu od Emmanuela Carrèra získala prémiu poroty Ceny Jána Hollého. Žije v Turíne.

Reviews

[albionlady · Rating 3 out of 5]

Poďme si lámať hlavu nad tým, ako ohodnotiť román Bellevue. Ja sa totižto nedokážem rozhodnúť, cítim sa takmer schizofrenicky. Na jednej strane – objektívnej, tej, ktorá sa pozerá na veci s odstupom a bez prehnaných emócií – bolo čítanie tejto knihy naozaj zaujímavým zážitkom. Oceňujem, ako autorka aj formálne odlíšila, že hlavnej hrdinke začína preskakovať, že už nie je spoľahlivým rozprávačom: namiesto bodiek na konci vety sa začali objavovať čiarky, myšlienky začali lietať kade-tade, zmizlo odlíšenie priamej reči od opisov a rozprávania, v jednej kapitole sa dokonca ja-rozprávanie zmenilo na priame oslovenie čitateľa („Dotýkajú sa ťa, otvoríš oči, nejakí ľudia sa nad tebou skláňajú...“). Zmätok sa postupne nabaľoval a narastal do úctyhodných rozmerov. Skutočne neokukaný a pozoruhodný štýl.

No potom je tu druhá strana, subjektívna. Bellevue ma vyčerpalo. Na začiatku pri opise telesne a duševne chorých vozičkárov človek cíti obrovskú úzkosť, až zdesenie. Neskôr, ako sa Blankin stav zhoršuje, je úplne deprimovaný. Jednak z jej stavu, z jej opisov a vnútorných bojov, a potom mňa osobne nakoniec tá forma nedokončených viet frustrovala. Ťažká depresia neprejde až do konca a vy ste potom celý deň ako mechom udretý. Miestami som knižku musela odložiť a nejako sa rozptýliť, pretože som začínala mať pocit, že ak ju budem čítať ešte o minútu dlhšie, sama sa zbláznim.

Skutočne teda neviem, koľko hviezdičiek mám Bellevue dať. Nechcem nechať prevážiť subjektivitu (hoci je to náročné, keďže srdce mi ešte stále bije o čosi rýchlejšie než obvykle), ale ani objektivitu, tak sa nechám zviesť zlatou strednou cestou a prikloním sa k trom hviezdičkám.

[Szeee · Rating 4 out of 5]

Ijesztően valóságosnak tűnő írás egy fiatal lány mentális összeomlásáról. Gyanítom, hogy van az írónőnek személyes tapasztalata a témában.

[David Hebblethwaite · Rating 4 out of 5]

The book and the reading both start out innocuously enough: Blanka, a young Slovak woman, takes a summer job in Marseille, at the Bellevue centre for people with physical disabilities. Her main reason for applying is the chance to practise her French in an immersive environment. She doesn’t really seem to have considered the work involved, and that’s where her problems start.

The environment of Bellevue is indeed immersive, but not in the way Blanka may have been thinking. She really struggles to be around the disabled people at the centre, to cope with people unable to look after themselves. To an extent, she struggles to see them as people.

There are gradual signs that Blanka’s mental health is being affected: a panic attack, then this…

...deep inside I had always known it, sensed it, but now I could suddenly give it a name, was able to articulate it, the words now pounded right in my chest, we all hate each other, suddenly nothing but this truth, this knowledge, or rather the realisation that there’s nothing but hatred in this world, that to grow up means to understand and accept all the world’s hatred directed at every single person, and therefore also at me.
(Translation from Slovak by Julia & Peter Sherwood.)

As the novel goes on, we come to understand more of Blanka’s background, and see her continue to unravel. This is particularly harrowing because Blanka doesn’t articulate what is happening to her. Dobrakovová (in the Sherwoods’ superb translation) shows it through the changing shape of Blanka’s language: her narration frays along with her mental state. We go directly to the heart of Blanka’s experience, and the effect is powerful.

[Michael Tate · Rating 5 out of 5]

There is no getting round it, this is a very uncomfortable book to read. Blanka's adventure in Marseilles does not end well. Ivana Dobrakovová has written a very believable and compelling description of a mind unravelling. Her use of the second person to narrate 'the worst' parts of Blanka's condition is incredibly creative and makes that part of the book even more difficult to read.

This isn't a book one likes to read but one is glad one did.

[Ivona Pekárková · Rating 5 out of 5]

Ako napísal Matej Masaryk, "ambiciózny pokus o zachytenie deštrukcie ľudskej psychiky". Akurát ja na rozdiel od Mateja necítim žiadne známky alibizmu. Deštrukcia psychiky ako látka pre román na mňa urobila dojem, rovnako ako realizácia.
Pútavé, plné prežívania, sugestívne, naliehavé. Občas som ďalší deň mala pocit, že som videla film, nie čítala knižku. Dôraz je na prežívaní hlavnej hrdinky, jej vnútornom svete, ale všetko sa odohráva v plných farbách, s množstvom detailov. Súcitila som s ňou, priala som jej najhoršie.
Depresia sa v dielach často romantizuje, psychické poruchy sú prezentované ako nadstavba, čosi tragické a nadpozemské. Dobrakovová ukazuje všetku tú všednú sebeckosť až krutosť psychicky chorých ľudí. A chaos a dno, na ktorom nie je vôbec nič romantické.
Celý čas som si hovorila, ako to asi môže skončiť - no a ešte aj koniec do posledného slova bol super.
Ešte chcem povedať, že práve toto ma na Dobrakovovej baví - že si trúfa opisovať odvrátenú tvár svojich hrdinov. Že jej hrdinovia o sebe prezradia veci, ktoré si nie vždy trúfame vôbec pomyslieť. Nenávisť k postihnutým, škodoradosť, pohŕdanie. Bez zbytočného ospravedlňovania. Proste sloboda. (strašlivá svoboda!)

[Zuzanna · Rating 3 out of 5]

3,5⭐️

[Gabrielle · Rating 2 out of 5]

Beautifully written but deeply unpleasant

[Jakub · Rating 2 out of 5]

Could not bring myself up to like the protagonist one bit and thus it was hard to identify with her problems. There are a lot of many strong scenes and moving moments but the lack of sympathy for Blanka maid it hard to read. To be honest - most of the voluntary workers were acting like assholes most of the time to. The fact is that the contrast between the inmates and the workers was the most interesting element of the novel.

[Svajka · Rating 5 out of 5]

Surová kniha. Z mnou precitanej sucasnej slovenskej literatury bez debaty najlepsia kniha.

[Janelle Bailey · Rating 4 out of 5]

22: Bellevue by Ivana Dobrakovová, translated into English by Julia & Peter Sherwood.

This is another from my understanding/empathy building, geography/literature-learning stack, and Ivana Dobrakovová is a Slovak author.

With thanks to Julia and Peter Sherwood, I was able to read the English translation of this book.

Its main character, Blanka, goes to Marseille, France, for a summer internship at a facility for people with physical disabilities. And as so often happens, she needs far more work with herself than any of them honestly need with their concerns; theirs are much easier to address as well. And somehow they are all more intact emotionally and socially, even for their disabilities and "internment" than she is for all of her strengths and freedoms, her inward concerns being more imprisoning in ways.

I did very much feel a Sylvia Plath The Bell Jar vibe from this book so was not surprised to learn of Dobrakovová's fondness for Plath's writing.

And as in reading Plath, I also left from reading Dobrakovová, with strength rather than depression, as I am very much empowered to address my own weaknesses and strengthen those parts while valuing my strengths...and departing the book with satisfaction that I am going to be okay...and hope Blanka can ultimately improve as well.

[Hallien · Rating 4 out of 5]

Niet pochýb o tom, že Bellevue je vynikajúca kniha. Ale zároveň je veľmi znepokojivá. Je celkom jasné že to bol zámer, čo však nič nemení na tom že som si ju musel rozdeliť vedome do dvoch sedení aby som to vôbec dokázal stráviť. Bol som zvedavý ako Dobrakovová píše, keďže som od nej čítal excelentné preklady, a musím povedať že štylistika a próza je tu na skutočne skvelej úrovni. Výborne bolo zvládnuté aj rozprávanie v druhej osobe, a to sa podarí málokomu.
Kniha jednoznačne stojí za prečítanie ak vás zaujíma psychológia, ale určite to nie je oddychové čítanie. Trochu klame telom, a preto ten kto po nej siahne bez toho aby vedel o čo ide môže byť sklamaný.

[róża · Rating 4 out of 5]

this book was so unexpectedly intense?? and i have a lot of thoughts?? i'm not even sure it's a good book but just like... idk.... interesting.. INTENSE
i have 2 silly comments to share about it though:
1. the number of languages used in this book in original is impressive. i speak a few (badly) but i'm impressed. there's slovak, czech, slovenian, french, spanish, english.. like girl.. chill..
2. i think it's pretty funny that a slovak girl is besties with a slovenian guy (since there are two countries that people always confuse with each other)

[Piotr Ferster · Rating 3 out of 5]

o człowieczych demonach

[Goma · Rating 3 out of 5]

3.5

[Paulina · Rating 4 out of 5]

3.5

[Hannah · Rating 5 out of 5]

Deeply uncomfortable book with a pretty unlikable protagonist. Couldn’t put it down.

[Matej Masaryk · Rating 3 out of 5]

Ambiciózny pokus o zachytenie deštrukcie ľudskej psychiky, zaujímavo podložený interpunkčno-syntaktickými prostriedkami a slušnými štylistickými schopnosťami. Ono, vybrať si za sprostredkovateľa príbehu nespoľahlivého priameho rozprávača, navyše s postupne sa znižujúcou svojprávnosťou je dosť náročné, na druhej strane to môže slúžiť aj ako alibizmus pred potenciálne slabými miestami diela (všetko môže aj nemusí byť myslené "vážne"; úsudky, názory, rýchlokvasené vzťahy a opisy postáv môžu podľa potreby "funkčne" poukazovať na psychický rozvrat rozprávačky). Tam niekde je aj môj problém pri úchope tohto diela - nie som si istý, aký interpretačný kľúč mám zvoliť, aby som ho nepodceňoval, resp. mu nekrivdil. Nemôžem si však pomôcť - ťahá ma to k tomu, vnímať toto dielo ako etudu, resp. štylistické cvičenie, pokus (do veľkej miery vydarený) o sugestívne zobrazenie chorobopisu pacientky liečebného ústavu, ktorému sa viaceré iné, pre mňa dôležité aspekty, zákonito podriaďujú. Aj dosiahnutie takejto úrovne je však slušným výkonom.

[Majo Chalány · Rating 5 out of 5]

Podľa môjho názoru je táto kniha výnimočná.
Možno o to viac, že som na ňu narazil pár mesiacov po prečítaní (z môjho pohľadu vysoko preceňovanej) knihy autorky Anny Bolavej - Do tmy. Obe knihy majú spoločnú tému a tou je maniodepresia alebo bipolárna afektívna porucha hlavnej hrdinky - rozprávača príbehu. Kým "Do tmy" pre mňa bola skoro neakceptovateľná a neznesiteľná svojou vyumelkovanosťou, manierou a akýmsi zvláštnym druhom otravného pozérstva, "Bellevue" ma oslovila a zasiahla práve svojou obyčajnosťou a čistotou rozprávania. Vysoko hodnotím aj formálnu stránku knihy, kde sa vývoj duševnej choroby hrdinky premieta aj do štylistiky. A práve toto spojenie malo na mňa obrovský emocionálny dopad (narozdiel od neúnosného tlačenia na pílu a akáhosi príliš chceného dojímania čitateľov a ľutovania hlavnej hrdinky v "Do tmy"). Ivana Dobrakovová napísala hlbokú, krásnu, smutnú a hlavne dôležitú knihu!

[Lenka Macsaliová · Rating 3 out of 5]

Zaujalo, no nijak zvlášť neohúrilo.