Kniha Homo asapiens je o ľuďoch, pre ktorých ASAP z bežnej kancelárskej skratky prerástlo v symbol vtlačený hlboko do ich životov. O tom, čo všetko dokážu obetovať práci, o ich hľadaní a nenachádzaní, o úspechu, frustrácii, zodpovednosti, zmysle pre povinnosť a pocite, že stoja na vrchole sveta.
Odohráva sa v prostredí anonymného marketingového oddelenia, ale nie je to kniha o reklame ani o marketingu. Je príbehom jedného z radových zamestnancov, autentickým pohľadom do mikrosveta ľudí dobrovoľne uzavretých v kolotoči, kde je každý každému klientom a partnerom zároveň.
Podpriemerná kniha s niekoľkými dobrými pasážami. Keby som autorovi túto prvotinu editovala, poškrtala by som ju tak, že by z nej ostala tretina. Potom by som ho kruto zmrskala za niektoré strašné dialógy. A keby si ich opravil, vtedy by sa kniha možno dala aj čítať.
Bodajby kniha obsahovala viac takýchto dobrých pasáží:
"Bez toho, aby si to uvedomovali, mimo práce naháňali pocity vyvažujúce všetku pleseň, frustrácie a zašpinené zákutia svedomia, nazbierané v honbe za neistou spokojnosťou klientov a nadriadených plánovačov. Uponáhľaná rutina mohla byť prekonaná len nevšednými zážitkami. Každodenná márnosť večných podriadených si večer vyžadovala vlastné ego v jeho najväčšej možnej šírke. Lieky na spanie a redbull, telo zašmodrchané neustálym stresom a naháňanie pocitu strateného zdravia vo všetkom s nálepkou bio. Päťdňový sickness a dvojdňovaný wellness."
slovami inštruktora po mojej prvej jazde v autoškole: to bolo dobré, až mi je to divnô. obyčajný príbeh celkom obyčajného neBratislavčana - ku koncu som sa bála príliš klišoidného záveru, ale nakoniec nie všetci "spolu žili šťastne, až kým nepomreli". veľmi presvedčivo som bola vtiahnutá do deja, raz som sa aj nasrala. možno nič pre náročnejšieho čitateľa, ale pre mňa príjemná oddychovka, čo človeku aj nastaví zrkadlo a nenápadne zabrdne aj do tém, pred ktorými často zatvárame oči.
Po prvých kapitolách som chcela knihu odložiť a dobre, že som tak neurobila... Verný opis súčasnej doby, korporátnej identity a snahy vymaniť sa z ničivého kolobehu.
Krvavé oči, zrýchlený tep, stiahnutý žalúdok, trojhodinový spánok, zazerajúci kolegovia, povrchné vzťahy a nútené úsmevy... Každodenná realita hlavného hrdinu Jakuba a desiatok ďalších, jemu podobných, ktorí sa hrbia pred svojimi monitormi v minimalistických cool openspaceoch s nechutne vydýchaným vzduchom. Kto to zažil na vlastnej koži, veľmi dobre vie, o čom hovorím. Kto nezažil, môže brať tento príbeh ako odstrašujúcu ukážku pracovnej príležitosti, ktorú radšej ani neprijímať, ak nie ste pripravení obetovať všetok svoj voľný čas, vzťahy, záľuby a aspoň chabé pokusy o zdravý životný štýl výmenou za plesnivé hory odpadkov z donášok a e-mailovú schránku plnú správ od hysterických projekťákov. Oceňujem výber témy, nepochybne veľmi aktuálnej, v ktorej sa nájdu mnohí mileniáli, no zo štylistického a gramatického hľadiska vo mne toto dielo vzbudzovalo takmer rovnaké pocity, ako keď mi šéfka kedysi oznámila, že mi bol už zase pridelený nový projekt. Čítanie mi sťažovalo množstvo preklepov, chýbajúcich slov, gramatických chýb a zvláštnych, miestami až nútených štylizácií. Akoby sa autor snažil za každú cenu všetko opísať prirovnaním k niečomu abstraktnému v domnení, že tým zvýši kvalitu románu. Ešte sa len učím schopnosti odložiť knižku, keď sa mi nie tak úplne páči, takže som to síce dala až do konca, no vracať sa k nej už nebudem. Rovnako ako do bývalej práce.
Super. Páčil sa mi ľahký a príjemný jazyk aj so zaujímavými metaforami a prirovnaniami, presne to, čo od internetových glosátorov čakám (bez irónie). Zároveň je to za mňa perfektný, hoci jemne nadnesený opis toho, v čom niekoľko rokov pracujem. No a ako Bratislavčanku ma hrozne tešili narážky na mesto a miesta. Nie je to žiadny ťažký žáner, ale u mňa to svoj účel splnilo.
Cynická obluda alias Rado Ondřejíček a jeho prvotina sa dejovo presne hodí do týchto jesenných dní. Vzhľadom k tomu, že pôsobím v podobnej branži ako hlavný hrdina Jakub a žijem v Bratislave, román mal pre mňa ešte akoby tretí rozmer, presah na reálne miesta. Jakub vymenení prácu "od nevidím do nevidím" v reklamke za prácu u mobilného operátora. Prebehne na stranu klienta, no nijako si nepolepší. Mimochodom na pozadí pri písaní recenzie mi už bežia vianočné kampane operátorov, ktorí tradične začínajú reklamnú masáž ako prví. Autor pravdivo vystihuje tyraniu asap a dedlajnov a následky korporátnej mašinérie, kde sú základným výrobným prostriedkom rýchlovarná kanvica a instantná káva, ktoré nahrádzajú nadšenie a pracovné flow. Dôsledky sú očakávané: zdravotné problémy, pokrivené vzťahy, rodina na vedľajšej koľaji a depresia z práce, ktorá postráda zmysel a jej výsledky (reklamy) v konečnom dôsledku lezú ľuďom na nervy. Dej je pretkaný trefnými poznámkami a vtipnými prirovnaniami typu "rytieri hranatého stola", "natrieť na škodoradostno" alebo "kontajner na zmiešané pocity". Odkaz knihy je však vážnejší. Životný štýl od jedného termínu po druhý nie je dlhodobo udržateľný a nerobí človek šťastným.
Zajímavé téma, ale velmi předvídatelný děj. Od chvíle, kdy se postava objeví v knize je v podstatě jasné, proč tam je a co se s ní na konci stane. O snydromu vyhoření, krysích závodech a podobných věcech by se mělo dát psát poutavěji.
Niekedy ku mne príde kniha, o ktorej z rôznych strán počúvam, že je fajn, dobrá a skvelá. Homo Asapiens takou knihou je a ja ďakujem všetkým, ktorí mi ju odporúčali prečítať.