Román Borisa Filana je autentickým príbehom svojrázneho mladého dievčaťa, ktoré veľmi skoro začína žiť pestrý život podľa vlastných predstáv. Nedá sa obmedzovať ani rodinou, ani konvenciami, ani ničím, čo nevyhovuje jej ľahkomyseľnej, nespútanej povahe. Naráža na nepochopenie okolia, dostáva sa do konfliktu s matkou, s kamarátkami, s frajerom, so zamestnávateľmi, ba aj so zákonom, vyskúša alkohol, drogy, náhodný sex, až sa dostane na psychiatriu. Celou knihou sa ako červená niť vinie túžba po úplnej, normálnej rodine s bežnými vzťahmi, po tom, aby konečne našla otca, ktorý odišiel a odvtedy o ňom nikto nepočul. Rozprávanie v prvej osobe je plné drsných výrazov, aké si vyžiadal drsný život s drsnými príbehmi.
V slovenskej literatúre nie je veľa príbehov, ktoré sa odohrávajú na ceste. Boris Filan napísal text, ktorý je ako raperská pesnička: drsný, zábavný, tvrdý, provokatívny. Lenže teraz má jeho text rozsah celej knižky. Wewerkin príbeh je rozprávanie o nekonečnom tuláckom blúdení a hľadaní ujdeného otca. Wewerka je dievča, aké môžete stretnúť na autobusovom nádraží, v pivárni, na stope – drzá ako opica, naivná ako líška a prefíkaná ako dieťa. Filan s Wewerkou prechádza dnešným Slovenskom, svetom lacných reštaurácií, zafajčených krčiem. Ide s ňou cez Senecké jazerá, väzenie, blázinec až do Ameriky a späť. Strhujúci, citlivý príbeh je obývaný postavami čudných taxikárov, citlivých zlodejov, šialených bačov, polokuriev, profesionálnych gamblerov, zúfalých učiteľov, neschopných policajtov a večných tulákov. Wewerka miluje, kradne, pomáha, podvádza, zachraňuje svoj život a je zmyslom iných životov. Šokujúco otvorene rozpráva o boľavej láske, drsnom aj úžasnom sexe a o drogách. S konaním hlavných postáv Wewerkinho príbehu nemusíte súhlasiť, ale pozorovať ho bude zaručene zábavné.
Už je to davno, čo som citala tuto knižku, ale pamätám si, že som sa smiala nahlas a páčila sa mi ta Drzosť a ta originalita, ktorú po Filanovi zopakovalo veľa autorov. ...alebo sa inspirovali navzajom, neviem. Každopádne to bolo vtipne a rychle čítanie - fajna oddychovka.
Wewerka pobavila, no určite je to kniha, na ktorej čítanie si musíte nájsť náladu.
To závisí aj od toho, aké knihy máte radi. Pokiaľ hľadáte ľahký príbeh, ktorý rozpráva o vážnych témach ale dvakrát sa nad nimi nepozastavuje, a berie ich ako bežný, priemerný človek, ktorého stretnete na ulici (hoci Anča má ďaleko od priemerne inteligentnej osoby), táto knižka je správna. Ak vám neprekážajú drsné výrazy, ani humor, ktorý sa často spája so skupinou užívateľov tejto slovnej zásoby, zasmejete sa.
Bola to jedna z lepších (slovenských) kníh, ktoré som za poslednú dobu prečítala, plná rozmanitých charakterov, pestrých príbehov a náhod ako sviňa, trvalo mi však dlho, kým som ju dokončila, ako som už načrtla: chýbala nálada. Pretože aj keď je to pomerne ľahké čítanie (česť niektorým hlbším pasážam), hlavná dejová línia sa stráca medzi jednotlivými kapitolami, ktoré, ako sa mi občas zdalo, vôbec spolu nesúviseli, a koniec sa dostavil v rámci posledných troch strán.
Taká chaotická knižka. Presne ako jej hlavná postava.
Nie je to dlhe, len cely cas som mal pocit, ze koniec je v nedohladne. Trochu mi to miestami pripominalo Kto chyta v zite (nie som si uplne isty ci to je plus, alebo minus), ale s tym rozidelom, ze tamto je, na rozdiel od Wewerky, dobra kniha. Styl pisania sa mi zdal prilis chaoticky a k tomu to pre mna bolo nudne a dokopy o nicom. Mozno to bude iba tym, ze asi nie som cielova skupina pre ktoru je tato kniha urcena.