Dvadsiateho prvého februára 2023 uplynie päť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pri tejto príležitosti vychádza mimoriadna knižná publikácia KUCIAK.
Vyše 350-stranová kniha je výberom článkov Jána Kuciaka, ktoré vyšli v rokoch 2015 až 2018 na spravodajskom webe Aktuality. sk. Investigatívne reportáže a analýzy, rozdelené do dvanástich tematických celkov, ilustrujú originálne infografiky a desiatky ikonických fotografií. Súčasťou grafického spracovania knihy sú novinárove poznámky, sumáre, tabuľky, rukopisy či dokumenty, s ktorými pracoval.
Pôvodné odhalenia Jána Kuciaka dopĺňajú najnovšie informácie o hlavných aktéroch káuz. Autorkami aktualizačných textov sú členky investigatívneho tímu Aktuality. sk Annamária Dömeová a Laura Kellöová.
Špeciálna knižná publikácia KUCIAK je nielen zrkadlom pokriveného systému našich ľudí, ktorý sa počas vlád Smeru zakorenil na všetkých úrovniach štátu. Je poctou výnimočnej novinárskej osobnosti, ktorú umlčala ruka nájomného vraha. S odstupom piatich rokov potvrdzuje, že Ján Kuciak predbehol dobu a svojou precíznou prácou s otvorenými zdrojmi položil základy modernej investigatívnej žurnalistiky na Slovensku.
Z prológu Janovho otca k tejto knihe mrazí, a nie v pozitívnom slova zmysle…
“Prvé dva roky sme cítili aj mohutnú podporu spoločnosti a Jankových kolegov. Rokmi sa však postupne strácala a dnes už zostala naozaj iba hŕstka ľudí, ktorí nezabudli a sú s nami. Pojednávacie miestnosti sú prázdne, nezmyselné konšpirácie na vzostupe. Hoci sme si to nechceli pripustiť a je to smutné, aj taký ohavný čin, ako je vražda dvoch mladých nevinných ľudí, sa väčšine vytratil z mysle. Vrátili sme sa k svojmu pohodliu, k,,štandardným" názorom. Aj preto si myslím, že naša spoločnosť stále nedozrela. Najlepšie to vidno na postoji voči korupcii a klientelizmu, o ktorých bola väčšina Jankových článkov. Tí, ktorých sme už nikdy nechceli vidieť vo vedení štátu a v čele jeho inštitúcií, dnes opäť získavajú popularitu a stratené pozície. Mnohí z tých, ktorí prišli po nich, sa prispôsobili dovtedajšiemu fungovaniu. Niekedy mám pocit, že za desaťročia komunizmu a postkomunizmu si už drvivá väčšina spoločnosti natoľko zvykla na korupciu, že ju berie ako samozrejmosť. Obávam sa, že princíp,ty mne, ja tebe“ bude na Slovensku platiť ešte dlho.”
Myslim, že nič viac písať netreba. Kuciak venoval všetku svoju silu, energiu a odhodlanie odhaľovaniu korupčných škandálov na Slovenku. Vidno to v tom, ako detailne su jednotlivé kauzy prepracované, je to skutočne investigatíva par excellence. Veril, že jeho práca ma zmysel a zaplatil za to životom. A najhoršie na tom je, že, zdá sa, úplne zbytočne.
Dovolím si tvrdiť, že Ján Kuciak nepísal svoje reportáže s úmyslom zostaviť z nich raz knihu. Len tak si viem vysvetliť, prečo pre mňa táto kniha akosi nefunguje, bohužiaľ. Čítala sa ťažko, hoci som na texty presne tohto druhu profesionálne zvyknutý a hoci sa k tomu v tomto prípade pridalo aj veľa zhovievavosti a trpezlivosti z ohľadu na autora. Výnimočný obsah ťahá ku dnu ťažko čitateľná forma, snáď s výnimkou textov, na ktorých Ján Kuciak spolupracoval s kolegami (napr. s Veronikou Šmiralovou na kauze Biele kone alebo s Janou Čunderlíkovou na reportáži Obchod s liekmi). Na docenenie článkov je tiež často potrebné poznať mnohé skutočnosti mimo knihy, v čom editorky čitateľovi veľmi nepomáhajú - príkladom je dosť nezrozumiteľne opísaný prípad Čistý deň. Grafická úprava tiež nie je práve vydarená a snáď by som len poprosil, aby v prípade, že sa niekedy bude pripravovať dotlač, boli fotografie doplnené popiskami, nech sa človek dozvie, kto na nich je.
Veľmi som chcel dať lepšie hodnotenie, tak snáď len dodám, že prológ Jankovho otca a epilóg jeho bývalého šéfredaktora Petra Bárdyho ma naozaj chytili za srdce. A že na to, kto zo Slovenska urobil unesený štát, nesmieme zabúdať. Česť pamiatke Janka a Martiny a česť jeho obdivuhodnej odvahe a neoceniteľnej práci.
Súhrn reportáži Jána Kuciaka, ktorý pracoval na rôznych kauzách, ktoré siahali na najvyššie politické špičky. Od mafiánov, cez rôzne korupčné škandály až po zneužívanie postavenia. Ján za svoju prácu zaplatil tú najvyššiu cenu bol brutálne zavraždený aj so svojou snúbenicou Martinou a čo spravia Slováci? - zabudnú. Dávam 4 z 5.
Kniha plná veľmi smutných reportáži o korupcii a prepojení štátu s mafiou. Kniha o Janovi a Martine, ktorí zaplatili najvyššiu daň za pravdu. Všetci stále veríme, že súd potrestá vinníkov.
Reportáže, na ktorých pracoval Kuciak + aktualizácia k 1.1.2023, či a čo sa stalo s danými prípadmi. Pekne spracované, veľmi dobre sa čítali jeho texty.
Táto kniha by mala byť ako Biblia a v každej slovenskej/stredoeurópskej domácnosti. Ján Kuciak urobil neuveriteľnú prácu vo sfére korupcie na Slovensku, investigatívnej žurnalistike a dovolím si povedať, že aj vo forenznom účtovníctve.
Ešte žiadna kniha mi nedala tak jednoduché vysvetlenie ekonómie, účtovných uzávierok, business vlastníctiev, daňových rajov a ich fungovanie, ktoré sú bežné ale takto to konečne všetko zapadne a začne dávať zmysel veľmi jednoducho a jasne vysvetlené (Likvidáciu firiem bez účtovníctva a s miliónmi dlhov ešte musím doštudovať ako to je legálne možné uzavrieť).
Najdesivejšie bolo keď hneď na začiatku som zistila, že o vybraných kaštieľoch som písala vo svojej diplomovke - Báč, Vinosady a ďalší by sa tam tiež hodil. Samotný Báč dodnes vlastní Kočner. Zaujímavé je napojenie na historika, hlavného architekta Bratislavy Šlachtu a jeho neter priamo na Kočnera, pričom neter je odsúdená. Bolo by zaujímavé ísť cestou pamiatok a legalizácie príjmov, daňových odpočtov a prepojenia na podivné kauzy a schválenia pamiatkových úradov z minulosti a prípadne majetku ľudí čo to odsúhlasili. Možno nápad pre investigatívnych novinárov do budúcnosti.
Základné spôsoby ako zbohatnúť: Mať niekoho na polícii, šéfa daniarov, a informačné služby + kontakt na špičku talianskej mafie. - Ukradnúť vlastníctvo kaštieľa: Kúpiť podiel vo firme čo ho vlastní firmou A - za 5 eur. Firma A podiel kúpny nevyplatí - nemá peniaze, ale ide do konkurzu a nechá odkúpiť podiel firmou B za 1 euro, Firma B si uplatňuje celý dlh a skonfiškuje celý majetok firmy teda ďalších XY vlastníkov dostane nula celé nula nič. Každú firmu vlastníš cez nejaké iné spoločnosti ale konečným vlastníkom si ty.
-Postavíš dom s bytmi za 20 euro. Všetkých 17 bytov predávaš za jedno euro. Dostávaš sa do dlhov, daniarmi si necháš vyplatiť daň - 18 euro. Firmu dáš do likvidácie a vlastníš cez niekoľko nasadených spoločností 17 bytov - konečným vlastníkom cez rôzne daňové raje si stále ty.
- založíš si poľnohospodársku spoločnosť zažiadaš si o granty na ktoré nespĺňaš nároky a do obhospodarovaných pozemkov pridáš veci, ktoré nevlastníš - letisko, staré cesty, parkoviská ad hoc pozemky. Zinkasuješ prostredníctvom ľudí na ministerstvách granty za tieto veci v hodnote 10 násobne väčšie než polia, ktoré tvoja spoločnosť vlastní. Nesmieme zabúdať, že v doma v Taliansku si známy mafián súdený a v novej krajine si bezúhonný občan a derieš sa do politickej špičky - s tvojou mafiou za krkom.
Všetky tieto podvody kryje privatbanka, J&T bo Penta, ktoré občas nenahlásia prekročenie limitov, nedostatočné info o transakciách atď..
Vyšetrovateľov odsúď za netrestné veci, odsúdených prepusti. Inak neveď účtovníctvo, alebo ho spál, firmy prepíš na biele kone z Pentagónu a dostaň závislých do sračiek z ktorých sa nevykopú ani po abstinencii - podpísaním papierov za 200 euro v ktorých sa stanú vlastníkom firmy dlhujúcej 65 miliónov euro.
Jáj a keď budú závislí zarábaj na nich v Čistom dni a nechaj tam maloletých znásilňovať veď to je len "sex na rozlúčku".
Radosť podnikať v našej malej zemičke: Kočner, Vadala, Výboh, Bodor, Gašpar, Široký, Kmotrík, Bašterňák ....
"Aktuality.sk teraz zistili, že práve Kočner bol hlavným hýbateľom kauzy okolo golfového areálu v obci Báč, neďaleko Bratislavy: najskôr cez záložné právo ovládol firmu, ktorá ho vlastnila, potom predal jej akcie a záložné právo previedol na schránkovú firmu, aby nakoniec po dražbe areál za zlomok skutočnej ceny kúpil."
"Túto spoločnosť v minulosti riadil Marián Kočner a patrila k najvýznamnejším v jeho portfóliu. Firma napríklad skúpila 17 bytov za jedno euro vo Five Star Residence. "
"Firma Real Forum Invest v roku 2011 rozpredala prakticky celé Bonaparte, celkovo zaň dostala len necelých 7 000 000 EUR. Svoje náklady pritom ocenila na 25 700 000 EUR. Vznikol jej tak nárok na nadmerný odpočet DPH. Bašterňák so spoločníkmi rozpredali Bonaparte tak lacno preto, lebo väčšinou predávali sami sebe."
Kniha to je zaujímavá, ale presne odpovedá jej názvu (aké nečakané😂). Čítal som ju dlhšie ako väčšinu kníh, lebo spracovať také množstvo informácii občas dáva zabrať.
Chystala som sa o tejto knihe napísať dávnejšie a nechtiac som trafila najvhodnejšiu možnú dobu - keď je v nej potrebné opäť raz podrobne listovať a hľadať, či sa v nej neobjavia mená nominácií na ministerské a iné vládne pozície.
Laura Kelloová a Annamária Domeová reportáže Jána Kuciaka zostavili tematicky podľa jednotlivých káuz a zločineckých skupín: Kočner, IT zákazky, Bodorovci, Baštrnák, Výboh, Panama Papers, talianska mafia. Ku každej pridali epilóg - aktuálny stav (ne)vyšetrenia danej kauzy. Bolo to smutné čítanie aj predtým, ako bolo (po vydaní knihy) porozdávaných zopár paragrafov 363.
Ale iné som chcela. Pristaviť sa pri nenápadnom článku s názvom Obchod s liekmi o predaji potratových tabletiek cez internet. Žiadna bombastická téma, ani peňazí sa v nej veľa netočilo. Technicky Ján Kuciak odviedol fajn robotu - tovar si objednal, z otvorených dát vypátral, kto stránku prevádzkuje, subjekt konfrontoval. Napriek tomu pre mňa táto "kauza" ilustruje rozdiel medzi dobrou a skvelou novinárčinou. Dobrý článok sa zaoberal porušením zákona. Skvelý článok by sa zaoberal ženami, ktoré tieto služby využívajú. Rozpovedal by ich životné príbehy, nechal by čitateľstvo prejsť pár krokov v ich topánkach, a pýtal by sa, či platné zákony nútiace ženy podstupovať ukončenie tehotenstva stredovekými metódami nie sú tak trochu jebnuté.
Snáď to nie je svätokrádež takto vysloviť drobnú kritiku. Azda menšia, než z Jána Kuciaka robiť ikonu či sa ním gýčovo zašťiťovať ako mnohí politici. Mrzí ma, že nedostal šancu ďalej písať a zlepšovať sa. Veľmi by ma zaujímalo, či by sa posunul viac smerom k solution journalism alebo by ostal pri striktnej investigatíve. Snáď by neskončil v niektorej z redakcií burcujúcich proti "pliage". Mrzí ma, že to už nezistíme.