Toto je kniha rozhovorov s desiatimi osobnosťami a kamarátmi, ktoré vyšli pôvodne koncom deväťdesiatych a počas prvých rokov nového milénia v literárno-fotografickom časopise Park. Ten vytŕčal svojím rozmerom, výtvarnou kvalitou a dĺžkou interview, ktoré tvorili spolu s fotografiami jeho jadro. K pôvodným rozhovorom a fotografickým portrétom spred vyše dvadsiatich rokov sme doplnili rozhovory a fotografie súčasné. Tak sme chceli zachytiť zmeny, ktoré sa udiali v spoločnosti za ostatné štvrťstoročie. Cez vývoj osobného, pracovného a spoločenského života osobností a rozhovor s nimi, na podobné témy ako pred rokmi. Knihu dopĺňajú texty, ktoré reflektujú premeny a javy spomínané v rozhovoroch.
Jana Beňová (born 1974) is a Slovakian poet and novelist. She studied at the Academy of Music and Dramatic Arts in Bratislava, graduating with a degree in dramaturgy in 1998. She wrote for a number of local publications, including Dotyky, Fragment and Slovenské Pohľady. She also worked for the daily newspaper SME under a pseudonym. At present, she works at the Theatre Institute in Bratislava.
Her first book of poems Svetloplachý came out in 1993, followed by further collections Lonochod and Nehota. She wrote a novel called Parker (2001), and a collection of short stories, Dvanásť poviedok a Ján Med (2003). In 2008, she published Plán odprevádzania (Seeing People Off), subtitled Café Hyena. This book won the EU Prize for Literature. She has written another novel called Preč! Preč! (Get off! Get off!)
In 2012, she participated in the International Writing Program's Fall Residency at the University of Iowa in Iowa City, IA.
Milá vec, kúpil si to muž, prečítala som, nemám názor v hviezdičkách, chápem to ako insidersku vec pre insiderov, potešili ma spomienky na miesta a niektoré myšlienky, iné ma nebavilo, neutrál.
Presne ako tu niekto písal, ide o pomerne insiderskú záležitosť, ktorá vás však dokážete obohatiť, aj keď ste časopis Park nemali možnosť zaregistrovať, aj keď vám všetky spovedané mená nemusia byť úplne známe. (A ako to už pri podobných zbierkach býva, nie všetky rozhovory a nie všetci respondenti vám musia sadnúť rovnako.)
V poslednom čase ma fascinuje napríklad aj to, akým rôznym spôsobom možno poňať písané interview, do akých sfér sa dá ťahať, aká môže byť jeho výsledná forma... a Rozhovory v Parku mi v tomto smere veľmi ulahodili. Sú naozaj ukážkou toho, ako INAK sa to dá robiť. Zaujímavé bolo tiež sledovať posun, ktorý medzi rozhovormi s jednotlivými respondentmi za cca 20 rokov nastal, a ako sa (ne)menili ich názory, postoje, smerovanie.
Flanérová košeľa a Rozhovory v parku sú grafickými lahôdkami. Veľmi krásne spracované knihy ale o to viac sa mi páči aj ich obsah. Flanérová košeľa je mojou najoblubenejšiou knihou a to ani nie som rodená Bratislavčanka. Na Rozhovoroch v parku ma zaujali konverzácie s ľudmi/ slovenskými osobnosťami- istých umeleckých sfér, ktorých som dovtedy nepoznala alebo som o nich počula len po mene. Veľmi sa mi páčili ich myšlienky a názory. Každý jeden bol niečím iný, inšpiratívny, zaujímavý. Vdaka tejto knihe som spoznala nových spisovateľov a tvorbu, ktorú si prečítam, umelcov a ich výtvarnú tvorbu, spevákov/ hudobné skupiny a ich hudobnú tvorbu atd atd. Veľmi rada by som si prečítala daľšie takéto rozhovory s umeleckými dušami a slovenskými kreatívcami.