Kniha reportáží Ľudia Ukrajiny rozpráva príbehy neobyčajných ľudí a komunít, ktorým do života zasiahla najväčšia agresia v Európe od druhej svetovej vojny. Sú to príbehy obrovského odhodlania ľudí Ukrajiny nie iba prežiť, ale vytrvať a žiť. Hoci sú neraz v tme a okolo nich hučia sirény, streľba a bomby. Reportáže publicistu Branislava Ondrášika dopĺňajú desiatky snímok od oceňovaného fotografa Michala Burzu, ktorý za titulnú fotografiu knihy získal Slovak Press Photo. Obaja prinášajú príbehy z takmer dvadsiatich ukrajinských miest a obcí, ktoré zachytili počas roka 2022. Hovoria o poštároch, železničiaroch, študentoch, hekeroch, ktorí čelia ruskej agresii v kybernetickom priestore, o LGBTI+ ľuďoch, ktorí sú súčasťou ukrajinskej armády, o komikoch, humanitárnych pracovníkoch či o ľuďoch starajúcich sa o domáce zvieratá, ktorých majitelia zomreli alebo museli utiecť. Je to kniha o malých i veľkých hrdinstvách ľudí, ktorí nedržia v rukách samopaly, ale bojujú s rovnakou odvahou ako vojaci na fronte. Aj oni riskujú svoje životy. Spoznajte ich tváre a dramatické príbehy v knihe Ľudia Ukrajiny.
Je ťažké hodnotiť knihu, ktorá pozostáva z tragických a brutálnych príbehov obetí na Ukrajine. Myslím si, avšak že táto kniha môže slúžiť ako budúci pamätník a úvod do toho, akých zverstiev je ruSSká armáda schopná.
Vyše 80 autentických ľudských príbehov vojny reprezentujúcich milióny ďalších. Smutné a zároveň plné nádeje a odhodlania. Výborne zostavené, oplatí sa prečítať.
Rýchle a krátke príbehy, či skôr výpovede rôznych ľudí z Ukrajiny, ktorých autori stretli na svojich cestách, trochu viac priblížia hrôzu ruskej agresie. Kniha je napísaná stroho, viac spravodajsky, než literárne. Je to užitočný novinársky príspevok do mediálneho pokrývania vojny na Ukrajine.
Odporúčam každému, kto chce porozumieť šírke a hĺbke dopadov ruskej agresie na Ukrajine. Obzvlášť oceňujem, že Braňo Ondrášik sa v knihe zameral nielen na zachytenie príbehov konkrétnych ľudí, ale celých komunít. Od umeleckej komunity, cez športovú komunity, LGBTI ľudú až po IT komunitu.
"Jeho deti ovládajú oba jazyky: ukrajinčinu aj ruštinu. No kým pred vojnou sa identifikoval predovšetkým ako žid, teraz sa považuje za židovského Ukrajinca alebo ukrajinského žida. Podobné postoje sa počas tejto vojny objavujú naprieč celou krajinou. Ruská agresia vytvorila jednotný ukrajinský politický národ."
Ked som v marci čítala Ľudí Ukrajiny, trojdňová špeciálna vojenská operácia geniálneho stratéga trvala už rok. Ked o nej v júni píšem, Prigožinova súkromná armáda pochoduje na Moskvu pripravená zatočit krkom vedeniu oficiálnej armády, no vzdá to výmenou za sľub beztrestnosti. Prigožin môže zostreliť zopár ruských helikoptér, no bežnému ruskému obyvateľstvu hrozí väzenie aj za státie na námestí s čistým papierom v ruke. Aká krajina, taká vojna v bezpečnostných zložkách 🤷🏼♀️
Viem, že memečká a vtipy sú náš coping mechanism, ale hoci nás to momentálne zvádza spraviť si pukance a zaželať obom stranám veľa šťastia, chcem vrátiť pozornosť k civilnému obyvateľstvu Ukrajiny, ktoré trpí bez ohľadu na to, ako sa botoxovému pajácovi z bunkra nedarí napĺňať vojenské ciele.
Kniha má podtitul Každý má svoj vojnový príbeh. Branislav Ondrasik napísal a Michal Burza nafotil tieto individuálne príbehy mužov, žien a detí, do života ktorých zasiahla vojna. Umelecká komunita či stand-up komici odmietajúci rezignovať na humor a umenie, nezlomní poštári a poštárky doručujúci zásielky a dôchodky pomedzi guľky, dilemy medzi podporou verzus kritikou vlády vo vojnovom stave, ktorým čelí novinárska obec.
Najsilnejšie boli pre mňa príbehy ukrajinských LGBTI+ ľudí, ktorí neutiekli a ostali bojovať za krajinu, ktorá sa k inakosti pred vojnou správala nepriateľsky. Krajina, ktorá sa ich vlasť pokúša vymazať z mapy, sa však ku kvír ľuďom správa ešte horšie. Ak vás navnadí Braňova reportáž, odporúčam aj silný podcast na túto tému, ktorý nájdete na Spotify pod názvom First Person: To Fight for Ukraine's Freedom, He Went Back Into the Closet.