Niezwykła saga, inspirowana historią szalonej rodziny autorki, do której prawa natychmiast sprzedano do osiemnastu krajów, błyskawicznie podbiła serca czytelników i światowe listy bestsellerów oraz zdobyła nominacje do licznych prestiżowych nagród literackich. Tętniąca życiem powieść o poszukiwaniu miłości stulecia, doświadczaniu straty i drugich szansach.
Nieśmiała malarka Esther nieudolnie walczy o miano „przełomowej artystki, najlepszej w rodzinie”. Władcza, zielonooka diwa Olga, zwana kolibrem północy, łamie serca, marząc o stabilizacji. Dla miłości gotowa jest zaprzedać duszę. Najstarsza z sióstr, Filippa niepewnie przemierza świat, lecz ma wielkie marzenia. Chce zostać pierwszą astronautką na świecie.
Ich babcia, drobniutka rosyjska artystka Warinka, od kiedy na własne oczy zobaczyła, jak jej kochanek znika w paszczy hipopotama, nie wierzy w cuda. Lecz niech Bóg ma w opiece tego, kto chciałby stanąć jej na drodze.
Od krętych uliczek Kopenhagi, przez scenę paryskiej opery, po mroźne krajobrazy Petersburga podążamy za tą niezwykłą rodziną, wraz z nią marząc o uczuciu jak w „Pieśni nad Pieśniami”.
Все по-често мисля, че дебютен роман е възможно най-доброто, което може да се прочете от един писател. Не знам дали Анете Биерфелт ще продължи да пише, но аз бих препрочитала отново и отново нейният шедьовър "Когато животът ти изпрати хипопотам". В анотацията на корицата пише, че това е историята на едно нестандартно датско семейство, но за мен това е една съвсем обикновена история, обаче разказана по необикновено емоционален начин. Откровено и красиво, живописно и звучно. И с доверие и любов към живота.
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou - dočítala som túto nekonečnú knihu. Môj ultimátny knižný hrnček var, ktorý sa napriek tisícim človekohodinám, čo som doň investovala, nie a nie minúť. Bol to každopádne solídny eintopf, na môj vkus trochu ťažšie stráviteľný. Koncept mikropríbehov preplietajúcich sa s tvrdohlavosťou popínavého brečtanu nie je zlý, naopak - veľmi rýchlo sa však tieto čriepky stávajú obsedantne repetitívnymi. Ocko kŕmi holuby, mama je krásna a fialová, Olga prdí, Varinka pičuje, Ester sa ľutuje, a tak ďalej a tak dokola. Vlastne to mohol byť veľmi dobrý príbeh, keby rozprávačom/-kou bol niekto menej otravný ako Ester/Medvedica/Triangel/Cibuľka (prečo vlastne? Smrdela? Každého rozplakala?). Nemôžem sa ubrániť dojmu, že kniha nenaplnila svoj potenciál. Že hĺbka príbehov, láskavosť, možno dokonca akési “posolstvo” sa utopili v premiere banalít. A áno, miestami aj slovnej vaty, hoci autorkin štýl je nepochybne jedinečný a miestami sa zaskvie výbornými momentmi. Škoda len, že po prečítaní si takmer žiaden z nich neviem vybaviť, zostávajú utopené vo zvyšku…
“Mlčanie je ako vretenica ležiaca v tráve, čaká na konečnú konfrontáciu. Tú, ktorá nás odtrhne od seba, aby to celé malo zase hlavu a pätu. ´Je to úžasné. A vzduch je priam rozprávkový,’ pokračujem, hoci viem, že ho nekonečne rozčuľuje, keď všetko komentujem. Za každú cenu mu musím povedať, čo sme práve minuli, akoby sa svet stal skutočným až vtedy, keď ho nahlas vyslovím. Túžim po vytvorení väzby.”
Luckasta, duhovita i dirljiva saga jedne obitelji iz ulice Palermo. Ima toliko doživljaja i emocija da je teško to i prepričati. Započinje pričom o baki Varinki, cirkusantici koja bježi iz Sankt Petersburga i udaje se za imućnog danskog ženika. Ona je vrlo neobična i naizgled hladna žena, nepristupačna, nezainteresirana za umjetnost i glazbu ( kojoj njezin suprug teži) dok obožava klađenje, utrke pasa i alkohol. U tom neobičnom braku rodit će kćer Evu, prekrasnu buduću stjuardesu. Eva će roditi tri kćeri, različite i iznimno zanimljive. Imamo puno zgodnih likova u romanu i svakome je posvećeno toliko pažnje da se uspijemo vezati za svih, uživati u njihovoj karekterizaciji i životnim pričama.
Upravo ovdje uočljiv je spisateljičin veliki talent, osjećaj za tempo, izgradnju likova, finese, prelijepe rečenice, otkačene i životne.Nema ničeg previše, ništa napornog, suvišnog opisivanja.Samo jednostavno praćenje priče s užitkom. Sve glatko i na svom mjestu! Jako velika preporuka!😊
Moja nová obľúbená kniha? Rozhodne áno! Od prvej stránky to bolo prekrásne a len ťažko sa mi slovami opisuje, čo všetko vo mne príbeh zanechal. Bolo to poetické, hĺbavé, čarovné, nadprirodzené, reálne, surové a zároveň láskavé. Mám pocit, že som prežila kus života kým som sa dostala na záver. Akoby aj kúsok mňa zostarol spolu s generáciami hlavných hrdinov. Ach, ale bolo mi cťou venovať im kúsok svojej duše. Na oplátku sa mi vryli priamo do srdca. Aká zvláštna kniha, ale aká krásna...
عندما تعطينا الحياة الألم والحزن والمصاعب، في وقت كنا بنعتقد فيه إنها ستشرق ولكننا لا نجد إلا الظلام في الطريق وفي قلوب الأخرين اللي أصبحوا - الآخرين- بعد ما كنا نعتقد إنهم مقربين. (عندما تعطيك الحياة أفراس نهر) رواية آخاذة، ساحرة، عن الحياة بمشاكلها وبإفراحها.
ملحمة معبرة عن ما نعيشه أحيانًا وبنمر به من أحيانًا أخرى عن سعينا وبحثنا المستمر، عن فشلنا وسر قوتنا ونهضتنا من جديد. رواية محبوبة لدي، شخصيات الرواية جميعهم ألطف من بعض، آستر الفنانة وأوليجا ذات الصوت الساحر وأختهم الثالثة فيليبا المحبة للفضاء.
تروي لنا آستر حكايتهم، بأسلوب جميل، كإن الكاتبة اللي هي أصلًا رسامة، أبدعت في الرواية وكتبتها بريشة فنان جمع من الحياة ألوان عديدة واحاسيس مختلفة، مزجهم مع بعض لتخرج لنا لوحة فنية جميلة ولكنها ليست كذلك بالفعل، في شكل رواية مكتوبة فيها منزل كبير يطل على بحر جميل في جزيرة أماجر يسكنه جد إستر وجدتها فارنيكا ليحظوا بابنة حالمة اسمها إيفا وتتزوج، لتزداد القصة جمالًا، فسواء كانت في الحركة الأول أو الثانية أو الثالثة، جميلة.
بعتبرها من أجمل قراءتي ومن نوع الروايات اللي بحب اقرأ فيه.🤍
På mange måder meget atypisk de(n) genre jeg normalt læner mig op ad, men introduktionen til bogen fangede mig. Jeg lænede mig op ad 4/5 stjerner, fordi den på mange måder er så mættet, at jeg ihvertfald måtte strække den over længere tid, end hvad jeg normalt gør med bøger. Men så igen, hvorfor skulle det trække ned?
Bjergfeldt skriver fantastisk, og jeg har elsket hver en krælle, hver en finurlig musikalsk anekdote, og hvor en kringlet fortælling. Jeg elsker den kulturelle dybde bogen har, på en ikke-prætentiøs måde - kulturelle fænomener og skatte, som på mange måde er ved at dø i vores hurtige tempo, hvor fx Kaj Munks smukke tekst, slet ikke får lov at blomstre. Bjergfeldt skaber et rum, en stillestand et lille vakuum, hvor kulturen på bedste vis kan få lov at leve lidt endnu.
Długo zastanawiałam się, dlaczego tak ciężko czytało mi się powieść, która POWINNA mi się spodobać. W której wszystko zdawało się pozornie być takie, jakie lubię. A jednak cały spędzony z nią czas byłam obojętna. Czytałam i zastanawiałam się po co sięgnąć następnie, bo nie byłam zaangażowana w wydarzenia na papierze. Powód? Brak. Ot, czasami po prostu nawet przyzwoicie napisane książki, które pozornie mają być dla nas stworzone, mijają się z naszym sercem. I nie ma co w tym szukać drugiego dna.
Ocena trzy wydaje mi się odpowiednia. Bo nie jest ani słaba, ani zbyt dobra.
mul seostus see raamat eelkõige Marc Chagalliga. kellest siin absoluutselt juttu ei ole! aga pildid, mis silme ette tulid, olid algusest peale nagu tema omad, ja kui siin lõpus jõuti konkreetsete piltide konkreetsete kirjeldusteni, siis... täpselt nii ju.
lisaks tahaks öelda, et maagiline realism, kuigi järele mõeldes jällegi suurem osa ju lihtsalt tavaline 20. sajandi Kopenhaageni boheemlaselu. aga siiski, aegajalt nähakse ette tulevikku, unes vesteldakse surnud sugulastega ja hommikuks on klaveri peal noodid ümber tõstetud. mitte tingimata selles järjekorras!
siin on kurbust ja on kirge ja on revolutsiooniaegselt Venemaalt põgenenud endisest tsirkuseprintsessist vanaema, kelle esimese peigmehe sõi ära jõehobu. rohkem vast polegi vaja ette teada. loetagu.
“Kdykoli někdo umře, pečlivě se na náhrobek vyryje den narození a úmrtí. Ale počítá se vlastně jen ona malá pomlčka mezi letopočty.” (…) “Jak má člověk najít odvahu milovat, když mu jeho milovaní umírají?”
Kodaňská Pieseň piesní mohla byť príjemnou knihou na dovolenku k moru niekedy v lete v roku 2019. V tomto období mi nesadla pre neuchopiteľné postavy a predvídateľný dej. A samozrejme aj klišé, ktoré sa ťažko prehliada - „s hřívou zlatou jako obílí, se dvěma olivově zbarvenými lesními jezírky místo očí“ alebo „Zrovna mě požádal o ruku a mně se v srdci rozbouří varhanní koncert.“ Ešte vypuklejšie je to na miestach, kde chce autorka vysloviť univerzálne pravdy, ale skĺzne do prázdnych až ošúchaných fráz – „Nenarodila ses jako larva nebo němá ovce, nýbrž jako lidská bytost se zlatým hrdlem, která dokáže rozechvívat svět.“ alebo „Život je dar, ale rozbalit si ho musí člověk sám.“
Hoci sa autorka pokúsila napísať originálnu ságu o rodine, kde je každý nešťastný po svojom a vlastne všetci trpia rovnako, nakoniec z toho vznikol skôr len oddychový román. A to je vzhľadom na jeho potenciál veľká škoda.
Купих си романа с голямо желание. Звучеше ми точно като история, която да заобичам. Първите 60 страници бяха страхотни. Семейна сага, която ни запознава с 3 поколения, магически реализъм, циркова артистка от Русия и напет датчанин се женят, раждат си дъщеря, тя се влюбва в швед, който тренира пощенски гълъби и заедно се сдобиват с 3 дъщери, две от които близначки - всички предпоставки много да харесам тази смесица от шантави персонажи. В началото дори си казах “Леле чете се почти като Алиенде.”
Да, ама не! Много бързо стана ясно, че авторката е прекалила, както с многото действащи лица, така и с всички странни и шантави събития, които им стовари на главата. В един момент рязко придобих усещането, че чета фрагментарни епизоди от живота на героите без каквато и да е връзка и посока. Изгубих се, буквално се задуших в многотията от случки, коя от коя по-странни. Загубена е мярката на елементите магически реализъм и това ме губи като читател.
Историята на Варинка и Ханибал ме грабна, но в един момент се разми и не остана нищо от първоначалното очарование.
Rodinné príbehy sú mojou najobľúbenejšou témou v knihách. Rada sledujem prepájanie viacerých postáv a vplyv snáď toho najdôležitejšieho elementu v živote človeka. Na štýl autorky som si musela chvíľu zvyknúť, prepája poetický a metaforický jazyk s modernými výrazmi. Rozprávačkou príbehu je jedna z dvojčiat, sestier, tá, ktorá je v porovnaní s druhou nesmelá, pokojnejšia, no v sníva a túži po skutočnej láske rovnako silno ako jej dvojča. Tá je naopak výrazná, viac emotívna, energickejšia. Autorka nám však ponúka viacero rôznych temperamentov a charakterov, postupne ich odhaľuje, nikdy sa však v skutočnosti nezmenia, ani pod vplyvom rôznych udalostí. Veľmi oceňujem pozitívne ladený koniec a vykreslenie života v jeho vzostupoch a pádoch, v obdobiach radosti aj smútku. Dej plynul pre mňa dostatočne rýchlym tempom, som spokojná 🙂.
анете биерфелт е сътворила едно невероятно разкошество, припомняйки ни, че скандинавия не е само родното място на свирепи войни, кръвожадни кримки, днес, но с хилядолетна приказно разказваческа традиция. та, нали, андерсен също е от дания. мелодична, цветна, финна самоирония и всичко това за една прелюбопитна семейна история.
I smejala, i plakala i živela sa glavnim junacima, ova knjiga je za sada najbolja koju sam pročitala ove godine. Knjiga za grljenje uz koju malo više naučite o sebi i koliko usamljenost može biti lekovita.
Tohle je přesně můj šálek jakéhokoli nápoje, na který mám zrovna chuť. Tohle je můj typ knih, které se mi zaryjí a u kterých moje srdce plesá. Tohle je styl, kterým bych chtěla umět vyprávět příběhy. Poetické, nádherné, plné různých emocí, které jsou zpracované fakt dokonale. Ať už jde o lásku, trápení, rodinu, sourozeneckou lásku, umírání, smrt. Annette Bjergfeldt je umí plasticky zpodobnit naprosto nádherným jazykem. Měla jsem chuť dělat si výpisky a pak si je nahlas předčítat, možná je občas i hulákat z okna, abych z toho neměla potěchu jen já. Samotný děj nemá nějaký zcela pevný ucelený příběh, jde ale o příběhů mnoho, přesně tak, jak se udály v čase jedné rodině. Obyčejně, ale i neobyčejně. Brečela jsem i se usmívala. A chtěla bych si jednou zase přečíst.
Nádherná, magická, melancholická a zasnívaná kniha, ktorá sa odohráva v mojom obľúbenom meste a na ulici, ktorú poznám. Príjemne napísaná oddychovka, ktorá pohladila na duši a nebola príliš patetická.
Po prečítaní som mala pocit, že som si s postavami odžila 70 rokov života.
Je to kniha, ktora by mi podla opisu, velmi sedela. Prva veta v knihe ma hned vtiahla a ja som sa asi predcasne nadchla.... dvakrat som to chcela vzdat. Ta prva polovica knihy bola zla, vyslovene nudna, nemalo to hlavu patu, nasralo ma to. Nechapala som to, postavy ako Varinka, ktorej hlaska "Ignoruj to hovno" je momentalne mojou najcastejsou hlaskou, Hannibal, ktory miluje zenu, ktora sa nevie zamilovat do neho, lebo jej osudovu lasku zabil hroch, ktory mal byt vlastne slon. Krehka Eva s fialkovymi ocami, ktora porodi 3 deti, Filipa, krehke dievca, ktore viac umiera ako zije a v hlave rata rovnice, Olga operna diva zacinajuca party svojou verziou Habanery, Esther, nudna siva myska cakajuca na osudovu lasku, zdanlivo Sebastiana, o ktoreho srdce sa tak boji, ze ho venuje nakoniec inej zene. Ale potom.... za tou prvou polovicou som to hltala. Neviem stale prist na to, co sa dialo v tej prvej polovici, asi si to musim precitat znova a mozno sa nakoniec rozhodnem dat 5 hviezd.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Trošku som sklamaná. Táto kniha mi nesadla a to som si myslela, najmä zo začiatku aké super čítanie to bude. Napísané je to totižto naozaj krásne, s bolesťou ale veľmi poeticky. V druhej polovici knihy som sa pristihla ako veľmi túžim aby bol už koniec, pretože tie neustále nešťastia ma už unavovali.
En sprogligt godt skrevet roman om tre generationer fortalt fra pigen Esthers synsvinkel. Jeg manglede dog et generelt plot, eller noget fremdrift af en art i fortællingen.
obidve knihy od tejto autorky sú nádherne preložené! tu cítiť dôležitosť dobrého prekladu. vidno, že prekladateľka sa s tým krásne pohrala. nechám si tu zopár pekných častí:
“Vždy, keď niekto umrie, starostlivo vygravírujú do náhrobku jeho dátum narodenia a smrti. Ale vlastne to jediné, čo sa skutočne ráta, je tá malá pomlčka medzi rokmi.”
“Letá na Ockovom ostrove prežívame v prítomnom čase nedokonavých slovies. Plávame, hrkútame, snívame, maľujeme. Máme dvanásť rokov, a teda nemusíme chodiť do banky, ani ukončovať vzťahy či pracovať na svojej kariére. Zatiaľ nie. Môžeme len byť.”
“Dedo nad hrobom svojho brata prisahal, že on, Hannibal Severin Moller, bude žiť pre vášeň. Nepremárni ani sekundu na povrchnosti či zbytočnosti. Nikdy nezaplní svoj život banálnymi strapcami alebo honosnými pohovkami, na ktorých jeho rodičia aj tak nikdy nesedeli spolu. Hannibalovi sa snívalo o dome plnom svetla, s otvorenými oknami. O dome prekypujúcom detským smiechom, umením a láskou. Básnici by pod vŕbou v záhrade recitovali krásne verše a na večierky pod jeho strechou by sa schádzali bohémovia. Z otvorených okien by plynula nádherná hudba a dom by sa pod jej plyvom vznášal. Predstavil si ho: vznášajúci sa dom.”
“Rovnováha ju privádza k šialenstvu. To už radšej pendlovať medzi hlbokým smútkom a šťastím. Lebo kardiogram musí predsa pozostávať z nahlbších údolí a najvyšších končiarov. Rovná čiara znamená smrť.”
“Keď sa otvoria nové dvere, budú viesť k velkým dobrodružstvám? Rozprestrú sa pred nami šíravy vedomia alebo sa cez ne dostaneme len do komory? To nevieme. Musime jednoducho stisnút kľučku a prijať, čo príde.”
Kirjalla oli niin hilpeänhauska kansi ja outo nimi, että tarttui käteen. Ja kun tarina vielä alkoi lakonisella kertomuksella siitä miten sirkusnorsun ostanut köyhä venäläinen sirkus vastaanottikin lähetyksessä pulskan virtahevon olin jo myyty. Vaihteeksi jotain muuta. Ja sitä kyllä riitti. Vuosikymmenten vieriessä käytiin läpi Palermontien talossa asuvan suvun tarina suurine romansseineen, salaisuuksineen, katkerine suruineen ja suvussa täysin sattumanvaraisesti loikkivine taiteilijageeneineen. Kun omituiset kyvyt ja enneunet ovat silkkaa arkipäivää ja kertojan tosirakkauden ihanteena on lapsena luettu korkeaveisu, ei perille todellakaan tulla suorinta tietä.
Maanden geleden ben ik aan dit boek begonnen, maar het weer terug gebracht naar de bibliotheek. De constante herhaling van feitjes en de onzinnigheid van alle details zorgden ervoor dat ik niet door het verhaal heen kwam. Twee weken geleden toch maar weer meegenomen uit de bieb, met alle positieve recensies had ik vast iets gemist. Dit keer heb ik wel doorgelezen en hoe meer ik in het verhaal kwam, hoe boeiender het werd. Nog steeds redelijk traag en bij tijd en wijle onzinnig, maar toch ook mooi en gevoelig.
Indrukwekkend boek. Niet wat ik ervan verwacht had en daardoor werd ik er eigenlijk door verrast. Kwam er wel een beetje lastig in maar blij dat ik heb doorgelezen!