Čo nosenie nákladu znamená? Dá sa na tom zarobiť? Sú nosiči len v Tatrách? Je svet nosičov mačistický? Existujú ženy nosičky? Ako to, že zásoby na chaty ešte stále nenosia vrtuľníky? Aká je tam hierarchia a aké pravidlá tam platia? A kto je vlastne nosič? Viac ako rok sme na vynáškach, znáškach i tam dolu sprevádzali rôznych nosičov, chatárky, horských vodcov i výrobcov krošní, ktorí nám zodpovedali aj tie najpálčivejšie otázky o nosičskom remesle.
Nečakajte však knihu plnú legiend, ani encyklopédiu nosičstva. Namiesto toho vám prinášame jedinečnú kroniku pohľadov a zážitkov ľudí, ktorí sa s nemalým nákladom na chrbte pravidelne štverajú na horské chaty, nechávajú sa obiehať zvedavými turistami a ešte z toho majú aj pôžitok. Azda aj preto sú poslední svojho druhu v Európe. Ako ale neheroizovať a neglorifikovať, ani nespraviť karikatúru a klišé, ale zachytiť nosičskú komunitu v pestrosti názorov, osobností, pováh? Zahrnúť aj historky, ale nezahrabať sa v nostalgii, a vzdušne povedať o tom, čo tvorí esenciu nosičstva? Chodili sme to zisťovať do kopcov a dolín. Nosiči, chatárky i vodcovia nás púšťali do “kuchyne”. Počúvali sme, vstávali za tmy, sprevádzali sme ich na vynáškach, znáškach i v civile.
So súhlasom a ochotou sme robili to, čo by sa nemalo robiť – pýtať sa čokoľvek nosičov počas vynášky – a zapríčinili tak najdlhšie trvajúcu vynášku v histórii Tatier. Prepáč Pišta ;) Nadupaný obsah v 10 štandoch, pardón kapitolách, a k tomu kopa zaujímavostí, historických faktov, fotopríbehov a ilustrované návody sú zárukou, že to bude opäť skôr archívny kúsok ako praktický sprievodca.
Vyštudoval polonistiku v Banskej Bystrici a dlho pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Popritom blogoval na SME a písal články na mnohé iné portály. Odišiel do Denníka N, vrátil sa. Jeho životnou ambíciou je živiť sa nie písaním, ale čítaním kníh. Lásku k peknej literatúre vyvažuje láskou k hudbe, ktorú málokto dokáže počúvať.
Na chrbte urobila všetko, aby si ma získala; hviezdy boli v správnej konštelácii aj na mojej strane: vyrastal som v Lendaku a nosím rovnaké priezvisko ako spomenutý nosičský pár, Tatry ľúbim a na knihe navyše robilo pár mojich kamarátov (a pár ľudí, s ktorými by som sa kamarátiť chcel). Nestalo sa však a mne je to úprimne ľúto. Rozmýšľam, či je to témou, ktorej text svedčí asi najmenej zo všetkých médií. Či neschopnosťou autorov prepašovať do kapitol niečo esenciálnejšie, než iba slohový profil nosičov a kompilát ich odpovedí na povinné otázky a reader-friendly príhod. Alebo či je to tým, že som knihu zhltol na dve posedenia (čo je asi kompliment?) a neprežul som ju poriadne, nosičsky, krok za krokom.
chcela by som viac počúvať tú časť mňa, ktorá spieva najhlasnejšie práve keď číta o horách. mám takú predstavu, že by sa mi žilo jednoduchšie. knižku som kúpila tatkovi na vianoce a veľmi sa z nej tešil, aj ja som sa :)
Krásna kniha o ľuďoch, ktorí majú hory zapísané v srdci a na chrbte, veľký rešpekt, horskí ľudia okolo seba majú auru pokory. Odľahčené rozprávanie a vtipné ilustrácie. Môj highlight je vysávanie vrcholu Rysov.
Pôvabná a vtipná sonda do života (vysoko-a-nízko-)tatranských nosičov najrôznejších nákladov urputne stúpajúc k inak nedostupným horským chatám.
Fotky sú nádherné. Listujem a uvažujem, koľko tam ten fotograf musel číhať na správny moment. Texty pútavé, žartovné, uvoľnené a pokorne oslavujúce neviditeľných hrdinov. Celé knižné dielo je vytvorené s presnosťou a láskou. Skláňam sa pred autormi, že do studenej atmosféry (doslova) našich veľhôr dokázali majstrovsky vtiahnuť (metaforicky) aj domaseda a nešportovca ako som ja. Dík.
Horský nosiči hovoria o tom, akú slobodu zažívajú pod nákladom. Sloboda toho, že človek môže rozmýšľať, lebo má čas, a môže aj nerozmyšlať, lebo má náklad. Sloboda z toho, že je z vlastnej vôle tu a teraz. Bolí to, je to ťažké, no možno preto je na nosení niečo nesmierne očistné. Dobreho nosiča nerobí sila, ale vytrvalosť a vôla.
Aj o tom z akého dreva sa vyrábajú krošne a že vo všetkom vrtuľník nosičov nahradiť nedokáže.
Mali sme ju doma, tak som ju prečítala, moja volbq by to nebola. Vizuálne je pekná, obsahovo by som si vedela predstaviť dozvedieť sa viac a lepšie, ale zámer bol splnený a horskí ľudia budú zapamätaní. Dala by som 3,5, ale neviem, tak nech ma 4, však pekne to spravili :)
Fantastická kniha. Prekrásne fotografie, vtipné ilustácie a, samozrejme, nádherné dojímavé príbehy. Myslím, že toto prebudí chuť vybrať sa na hory v každom.