Jump to ratings and reviews
Rate this book

Ήλιος ο Πρώτος

Rate this book
Δεν ξέρω πια τη νύχτα - Σώμα του καλοκαιριού - Μέρα στιλπνή αχιβάδα - Πίνοντας ήλιο κορινθιακό - Ποιο μπουμπούκι ακόμη ανέραστο - Χτυπήσανε τη μέρα - Κάτω στης μαργαρίτας το αλωνάκι - Έζησα τ' όνομα το αγαπημένο - Ο κήπος έμπαινε στη θάλασσα - Παιδί με το γρατσουνισμένο γόνατο - Ναυτάκι του περιβολιού - Μισό βουλιαγμένες βάρκες - Αυτός ο αγέρας πού χαζεύει - Στα χτήματα βαδίσαμε όλη μέρα - Χύσε φωτιά στο λάδι - Με τι πέτρες τι αίμα και τι σίδερο - Έπαιξα με το χιόνι - Ψηλά μ' έναν πυρσό από στάχυα

ΠΑΡΑΛΛΑΓΕΣ ΠΑΝΩ ΣΕ ΜΙΑΝ ΑΧΤΙΔΑ
- Κόκκινο - Πράσινο - Κίτρινο - Η Πορτοκαλένια - Ανοιχτό γαλάζιο - Βαθύ γαλάζιο - Μενεξελί

Χτυπήσανε τη μέρα σε καλή μεριά
Ξύπνησε το νερό μέσα στο χώμα
Κρύα φωνή νεογέννητη
Που σμίγει από μακριά τη γειτονιά των βρύων.

Με χάδι από λιοτρόπι δε φοβάται
Το περιβόλι μήπως βγει στην άβυσσο
Χέρι με χέρι παν οι ερωτευμένοι
Όταν χτυπανε οι καμπάνες του ήλιου.

Υγεία ηχώ φοράδα
Πέταλο και φτερό πλαγιάς
Σύννεφο και χορτάρι αθέριστο
Γλαυκές οργυιές ανέμου.

48 pages, Paperback

First published September 1, 1943

3 people are currently reading
77 people want to read

About the author

Odysseas Elytis

102 books280 followers
Greek poet Odysseas Alepoudellis Elytis received the Nobel Prize for literature.

https://en.wikipedia.org/wiki/Odyssea...

Ratings & Reviews

What do you think?
Rate this book

Friends & Following

Create a free account to discover what your friends think of this book!

Community Reviews

5 stars
106 (56%)
4 stars
67 (35%)
3 stars
13 (6%)
2 stars
1 (<1%)
1 star
1 (<1%)
Displaying 1 - 14 of 14 reviews
Profile Image for Χαρά Ζ..
220 reviews70 followers
April 24, 2017
**4,5**

Τι να πω, είναι η αδυναμία μου ο Ελύτης. Τον αγαπώ πολύ.
Profile Image for Marilena ⚓.
797 reviews71 followers
August 21, 2017
Μ' άσπρα τριανταφυλλαγκάθια
Έραβες φιόγκους προσμονής
Για τα μαλλιά των λόφων της αγάπης σου...
Profile Image for Lila Dimaki.
170 reviews46 followers
July 20, 2019
Να γεμίζει κάθε πόρος σου Έρωτα κι Ελλάδα...
Profile Image for Γιώργος Ζωγράφος.
253 reviews
July 16, 2021
Τόσο πολύ τη μέθυσε ο χυμός του ήλιου
Που έγειρε το κεφάλι της και δέχτηκε να γίνει
Σιγά σιγά: η μικρή Πορτοκαλένια!
Έτσι καθώς γλαυκόλαμψαν οι εφτά ουρανοί
Έτσι καθώς άγγιξαν μια φωτιά τα κρύσταλλα
Έτσι καθώς αστράψανε χελιδονοουρές
Σάστισαν πάνω οι άγγελοι και κάτω οι κοπελιές
Σάστισαν πάνω οι πελαργοί και κάτω τα παγόνια
Κι όλα μαζί συνάχτηκαν κι όλα μαζί την είδαν
Κι όλα μαζί τη φώναξαν: Πορτοκαλένια!
Μεθάει το κλήμα κι ο σκορπιός μεθάει ο κόσμος όλος
Όμως της μέρας η κεντιά τον πόνο δεν αφήνει
Τη λέει ο νάνος ερωδιός μέσα στα σκουληκάκια
Τη λέει ο χτύπος του νερού μες στις χρυσοστιγμές
Τη λέει κι η δρόσο στου καλού βοριά το απανωχείλι:
Σήκω μικρή μικρή μικρή Πορτοκαλένια!
Όπως σε ξέρει το φιλί κανένας δε σε ξέρει
Μήτε σε ξέρει ο γελαστός Θεός
Που με το χέρι του ανοιχτό στη φλογερή αντηλιά
Γυμνή σε δείχνει στους τριανταδυό του ανέμους!
Profile Image for Stavroula Ch.
12 reviews1 follower
April 12, 2020
Έτσι συχνά όταν μιλώ για τον ήλιο μπερδεύεται στη γλώσσα μου ένα μεγάλο τριαντάφυλλο κατακόκκινο.
Αλλά δεν μου είναι βολετό να σωπάσω..
Profile Image for Maeander81.
48 reviews
Read
December 19, 2024
"Non la so più la notte, tremenda anonimia di morte
Una flotta di stelle approda al porto del mio cuore.
Espero, sentinella, risplendi accanto alla celeste
Brezza di un'isola che mi sogna
Mentre annuncio dall'alto dei suoi scogli l'alba
I miei occhi ti fan solcare il mare abbracciato
Alla stella del mio cuore più vero: Non la so più la notte.

Non li so più i nomi di un mondo che mi rifiuta
Leggo conchiglie foglie e stelle chiaramente
Per le vie del cielo superflua m'è l'inimicizia
A meno che sia il sogno a guardarmi ancora
Percorrere lacrimando il mare dell'immortalità
Espero, sotto la curva del tuo fuoco d'oro
Non la so più la notte che sia solo notte".
-----

"Ho vissuto il nome amato
All'ombra del vecchio ulivo
Nello sciabordio del mare eterno.

Quelli che mi lapidarono non vivono più
Ho costruito una fonte con le loro pietre
Al suo limitare vengono ragazze acerbe
Le loro labbra discendono dall'alba
I loro capelli si sciolgono profondi nel futuro.

Vengono rondini, le neonate del vento
Bevono, volano, perché la vita vada avanti
Lo spauracchio del sogno si fa sogno
La sofferenza doppia il buon promontorio
Nessuna voce si perde in grembo al cielo.

O imperitoro pelago, cosa sussurri dimmi
Di buonora mi trovo sulla tua bocca d'alba
Sulla sommità dove appare il tuo amore
Vedo la volontà della notte trasfondere le stelle
La volontà del giorno carezzare la terra teneramente.

Nei campi della vita semino mille piccoli turchesi
Mille ragazzi nell'onesto vento
Ragazzi belli e forti esalanti benevolenza
Che sanno guardar fissi gli orizzonti profondi
Quando la musica solleva le isole.

Ho inciso il nome amato
All'ombra del vecchio ulivo
Nello sciabordio del mare eterno".
-----

"Di che pietre, di che sangue e ferro
Di che fuoco siam fatti
E sembriamo di pura nuvola
E ci lapidano, ci chiamano
Illusi
Come campiamo giorno e notte
Dio solo sa.

Quando la notte, amico, accende la tua elettrica sofferenza
Vedo distendersi l'albero del cuore
Le tue mani aperte sotto un'idea bianchissima
Che continuamente scongiuri
E mai non scende
Per anni e anni
Quella là in alto e tu quaggiù.

Ma la visione del desiderio si desta carne un giorno
E dove prima non risplendeva che un deserto nudo
Adesso ride una città, bella come tu l'hai voluta
La vedi quasi, ti attende
Dammi la mano e andiamoci prima che l'Aurora
La bagni tutt'intorno con grida di trionfo.

Dammi la mano - prima che gli uccelli s'adunino
Sulle spalle degli uomini a cantarlo
Che finalmente s'è vista giungere di lontano
La Vergine Speranza contemplata sempre dal mare!

Andiamo insieme e che ci lapidino
Ci chiamino pure illusi,
Amico, quanti non compresero mai
Con che ferro, che pietre e sangue e fuoco
Sogniamo, cantiamo, edifichiamo!"
-----
Profile Image for Eva Papachristou.
71 reviews8 followers
Read
September 10, 2021
Ι
Τη νύχτα που είναι μόνο νύχτα δεν την ξέρω πια.
V
Τ' αστραφτερά μας πράγματα να 'ναι κοντά
VI
Χτυπήσανε τη μέρα σε καλή μεριά
Χ
Σε μεγάλα λιοστάσια παντρειάς

XI
ΝΑΥΤΑΚΙ ΤΟΥ ΠΕΡΙΒΟΛΙΟΥ
-Αχ με τι βιόλες με τι πασχαλιές
Θα κάρφωνα έλεος μιαν ευχή στα στήθια σου
Να όριζες άλλο ριζικό μου εμένα!
Δεν την αντέχω τη στεριά
Δε με βαστάνε οι νεραντζιές
Δώσε να πάω για τ' ανοιχτά με μπαλωθιές και σήμαντρα!
49 reviews
September 18, 2018
Μεγάλη λόξα με τον ήλιο. Παραλλαγές επάνω σε μιαν αχτίδα;;; Δεν με συγκίνησε.
Profile Image for Achilleas.
365 reviews
August 21, 2019
"Έτσι συχνά όταν μιλώ για τον ήλιο
μπερδεύεται στη γλώσσα μου ένα
μεγάλο τριαντάφυλλο κατακόκκινο.
Αλλά δε μου είναι βολετό να σωπάσω."

Υπέροχη ποιητική συλλογή. Γεμάτη συναίσθημα.
Profile Image for Χρήστος Αναστασόπουλος.
Author 6 books73 followers
March 15, 2017
Δεν κατάλαβα σε καμία περίπτωση τι ήθελε να πει ο ποιητής, όμως γέμισα με εικόνες όμορφες, ήλιο και θάλασσα και γαλανό ουρανό και μυρουδιές ελληνικές!
Profile Image for Damiana.
384 reviews
October 12, 2015
Come faccio a pubblicare una recensione di un libro così bello? Come si può spiegare la bellezza delle poesie contenute in questo libro? Ma soprattutto, com'è possibile che di un libro così bello non esista una pubblicazione recente? E' la prima volta che mi trovo seriamente in imbarazzo nello scrivere una recensione, seppur breve, eppure non trovo le parole per descrivere la bellezza dei versi scritti da Elytis. Il libro esce per la prima volta in Grecia dopo la Seconda Guerra Mondiale, ma Elytis decide di non raccontarla, di prenderne le distanze e di dare, con le sue parole, una Speranza ai Greci. E lo fa eleggendo il Sole a sovrano assoluto dei suoi componimenti. Ne nascono poesie che sono un'autentica medicina per l'anima, ancor di più adesso che la Grecia moderna, piegata dalla crisi e dai cosidetti Mnimonio, i "programmi di salvataggio", sta vivendo i suoi giorni più bui dalla dittatura dei Colonelli di fine anni 60 - inizio anni 70.
Gli do 5 stelline, ma se ce ne fossero state dieci gliele avrei date volentieri!
Profile Image for Mariana Orantes.
Author 16 books121 followers
July 22, 2011
Me encantó el libro. Me dio mucho en qué pensar. Cuando llegó la guerra, Elytis decidió no escribir sobre ella, porque quería dar esperanza a su país, dar otra mirada. Es una postura excelente. Después, cuando a él lo alcanzó la guerra, tuvo que escribir sobre ella y no cambió su postura, simplemente todo cambió y él tenía que seguir su propio mundo. La traducción de Natalia Moreleón es muy buena, se siente el cuidado con que la hizo y es mejor que otras traducciones que he leído. En fin, lo recomiendo muchísimo.
Profile Image for Raúl Sánchez.
Author 15 books34 followers
January 27, 2012
Elytis, su influencia se va metiendo en los huesos sin que uno se de cuenta.
Displaying 1 - 14 of 14 reviews

Can't find what you're looking for?

Get help and learn more about the design.