LA POLONIA COMUNISTA VISTA DESDE LOS OJOS DE UNA NIÑA
Vivir tras el Telón de Acero no debía de ser nada fácil. Cartillas de racionamiento, las colas para poder conseguir cualquier cosa, la fi delidad al partido… pero es la vida de Marzi. Descubre a través de los ojos de una niña los últimos años del Comunismo en Europa del Este. Sylvain Savoia nos plasma los recuerdos de la infancia de su compañera Marzena Sowa. Lo que para ella fue su vida diaria, para nosotros, herederos del Berlín Occidental, se nos presenta como algo exótico y lejano.
Tenera, dolce, spiritosa, acuta, divertente, Marzi-Marzena mi ha fatto fare un bel viaggio in un tempo e in un luogo che conosco poco.
Mi ha raccontato la sua infanzia in Polonia: mentre nasceva Solidarnosc con i primi scioperi e il regime reagiva dichiarando lo stato di guerra - Chernobyl - papa Wojtyla e il cattolicesimo tra la gente comune (la parte che preferisco) - la fabbrica, le code per comprare qualcosa, qualsiasi cosa, il razionamento, i negozi dove servivano i dollari, il frigorifero vuoto, i barattoli di conserve - l'eco dell'Occidente, l'orto di famiglia, i parenti, il condominio, gli amici, la scuola, la televisione, le gite, i giochi, gli animali domestici, le bambole, i dispetti, i crucci, i dolori, la madre per me insopportabile, il padre adorabile (non solo per me).
Intanto lei cresceva e il suo paese cambiava: si cominciava a sognare.
Non sono un'esperta del genere graphic novel piuttosto che del fumetto (tanto è vero che non so nemmeno se siano due modi differenti per definire la stessa cosa!), ma so riconoscere cosa mi piace da cosa non mi piace: Marzi mi è piaciuto moltissimo. Mi sono piaciuti i disegni (un tratto pulito e un'impaginazione chiara e per niente confusa), mi è piaciuto lo sguardo infantile per descrivere la Polonia degli anni '80 (prima della caduta del muro di Berlino), mi è piaciuta la semplicità con la quale sono state raccontate usanze e abitudini di un popolo vicino ma lontano: noi eravamo liberi, loro no. Mi piace il fatto che ne siano stati stampati altri tre: non vedo l'ora che li traducano in italiano e che vengano pubblicati! Marzi ha gli occhi aperti sul mondo che la circonda, noi abbiamo un'ottima occasione per ripassare (o per studiare) un po' di storia.
Calling this book "The Polish Persepolis" as many did would not be fair.
What I like, apart from the book, is the story behind its genesis. Let's take a French illustrator and a Polish woman with some writing skills. Let's call them Sylvain and Marzena. Then let these two fall in love with each other.
Visiting Marzena's country, Sylvain got interested in the childhood of his girlfriend and he asked her to remember those days. Marzena did it beginning with some apparently minor details related with daily life during the communist age. Sylvain found those details inspiring and began drawing some sketches of a carp in a bathtub.
Well, according to Sylvain and Marzena this is how red-haired intrepid "Marzi" was born on paper. And I trust them.
This book collects the very first stories coming out from Marzena's childhood. The drawings are beautiful, the storyboard is pretty good and the whole operation is deserving. Maybe "Marzi" is not a masterpiece but having been in Poland recently I found her 1980s adventures as a good guide for understanding in a better and not pedant way the country nowadays.
Dawno się tak nie męczyłem. Popularność tego komiksu tłumaczę jedynie egzotyką, jaką była dla zachodniego czytelnika opowieść o dorastaniu w PRL-u. To właściwie bardziej obrazki z podpisami, niż komiks. Dialogi zredukowano do minimum, tekstu jest zdecydowanie za dużo, a całości brak jakiejkolwiek dramaturgii. Szczegółowo opisywana rzeczywistość z masą redundantnych informacji, które powtarzają to co widać w kadrach. Mam wrażenie, że zabrakło redaktora z prawdziwego zdarzenia.
Marzena Sowa è nata un anno dopo di me, ma in Polonia. I suoi ricordi, messi su carta dal fidanzato, hanno un piacevolissimo senso di vicinanza. Entrambe passavamo le vacanze in campagna dai nonni, ma io non ho mai dovuto fare ore di coda davanti a un negozio con le tessere del razionamento per comprare degli alimentari. Entrambe abbiamo osservato, senza capire bene, le preoccupazioni degli adulti per Černobyl' (data la vicinanza geografica le preoccupazioni dei suoi adulti erano molto più concrete), ma non ho vissuto un paese in rivolta guidato da Solidarność. E men che meno ho tenuto una carpa nella vasca da bagno, mia madre ne avrebbe avuto orrore :) I disegni sono curati, tendenti a un seppia/grigio che si sposa bene con l'idea della rigidità del regime comunista, e per quanto le vicende siano quotidiane sono ben scritte, hanno una loro poesia. Bellissima la gita a cracovia, che anche io sono riuscita a visitare lo scorso aprile.
Świetna rozrywka! Komiks ładnie narysowany, opowiadający historię zwykłej dziewczynki, której przyszło żyć w niezwykłych czasach.
Autorka tekstu, Marzena Sowa, opisuje tutaj swoje dzieciństwo w latach 80. w Polsce, która zaczyna coraz głośniej się buntować. Sytuacja w kraju wpływa nawet na małą dziewczynkę, która - choć może nie rozumie wszystkiego, co dzieje się wokół niej - to jednak jest w stanie wyczuć, że codzienność jej i jej kolegów jest znacząca różna od "normalności".
Góra kilkustronicowe historyjki układają się w fascynującą, fabularną historię życia Marzi i ukazują wszystkie odcienie szarości jej niełatwego życia oraz każdą małą radość, jaką w swoim otoczeniu stara się wynajdować dziewczynka.
Jestem z nieco młodszego pokolenia, ale te historie pamiętam i znam z bliskich opowieści rodzeństwa. Fajne perełki ze świata analogowego, gdzie mimo, że było źle, to było też bardzo ciepło i na swój sposób spokojnie. Dużo w tym sentymentalizmu, ale to dobrze, takie jest właśnie dzieciństwo. Są i momenty grozy, choć ta w domu cięższa niż uliczna. Czysto komiksowo, jest to świetnie narysowane, z charakterystycznymi bohaterami i cechami osobowymi. Wchodzi się w ten świat nie jak w dokument, a przypowiastke-baśń.
Dětskou perspektivu v komiksech mám ráda. Přijde mi, že komiks se dobře hodí k vyprávění dětských vzpomínek, protože člověku z těch dob často utkví spíš útržky zážitků, pocity a obrazy, a je snazší takové fragmenty zrekonstruovat prostřednictvím komiksové zkratky, než v próze, kde je potřeba verbálně simulovat dětský způsob myšlení, čehož je asi schopný jenom málokdo. Ale co já vím. Marzi se mi každopádně líbila podobně jako Persepolis, Pod dekou nebo Rodinný ústav.
Zaujalo mě:
Chudoba. Prázdné obchody, fronty na maso, ve kterých je potřeba stát celou noc, žádná čokoláda, nic. Při čtení knihy jsem dospěla k závěru, že rozdíl mezi životní úrovní ve východním Polsku 80. let a ČSSR byl dost velký. Sama si na tu dobu skoro nepamatuju, tak jsem se musela zeptat mámy a ta mi můj předpoklad potvrdila. (Čokoláda byla běžně, mandarinky na Vánoce, banány vozila jakási teta. Hraček jsme měli spoustu, ty si ostatně vybavuju.)
Ideologie. Řekla bych, že kdyby podobné vzpomínky sepsal někdo z bývalého Československa, asi by v nich bylo mnohem víc ideologie, hesel, pionýrů, průvodů, nástěnek a tak. Marzi si dobře všímá podivné atmosféry kolem sebe, ale vnějšková ideologická fasáda pozdního socialismu se v jejích vzpomínkách nezdá být tak mohutná, hodně prostoru je ostatně věnováno katolické výchově (i s různými vlastneneckými akcenty). Režim se taky jeví o něco benevolentnější (což samozřejmě neplatí pro období stanného práva), např. v kapitole o Černobylu, kde všichni sledují televizi a hrozně vyvádějí – mám dojem, že Československá televize tolik informací ani zdaleka nepustila.
Marziina rodina. Zatímco tatínka chová Marzi v oblibě, protože je laskavý a zábavný, maminka je vykreslená jako „vepřové monstrum“ (srov. s. 11), které se zajímá jen o jídlo, práci a kostel a nemá špetku nadhledu.
Bol raz jeden deň a Paulinko sa opäť a zas nachádzal v Martinuse a čo tam našiel, čo tam vyňuchal?
Okrem inakvejšich komiksov aj tento, nepoznaný a jemu neznámy: Marzi. Keď som domov kráčal s touto knihou pod pazuchou, brnelo mi v hlave, oči mi blúdili po jej chrbte, neodolal som, nakukol, no nechcel som si nič z nej prečítať - veď tak sa komiksy nečítajú, ručal som sám sebe v hlave.
Nejaký čas sedela v mojej knižnici, keď jedno ráno som ju schmatol a lačne sa do nej pustil: excelentná a totálna!
Autorka (rozprávačka) a autor (kreslič) ohromne zachytili život v Poľsku v osemdesiatych rokoch. Sú to krátke skeče, ale tak trefné, že som sa milo uchechtával, bo si ešte pamätám onakvejšie veci a skúsenosti (koberec v roku ako veno a pod... hehe), slovom plejáda situácii zabŕda do každodenného života v socíku. Netaktne a priamo zameriavajú ich fokus na to, na čo teraz ľudia tak radi "spomínajú" a dúfajú, že sa daný režim vráti, lebo to bolo super a mega!
Komiks je chutne nakreslený, akoby zakonzervoval dobu a atmosféru; kresby prenikajú do hlavy a predstáv tak ladne a lahodne, že som sa v každej stránke kúpal s radostným pocitom decka skákajúceho z hojdačky do jazera.
Rodinné balení kopřivového šampónu, žvýkačky Pedro, gumičky ze staré cyklistické duše s mnoho dalšího. Československo a Polsko měly hodně společného, takže vám většina situací a reálií bude alespoň povědomá, když ne důvěrně známá. Autorka i přes tíživou atmosféru té doby dokáže nechat plynout děj s úžasnou lehkostí, která se krásně hodí k vyprávění očima malého děvčete. Nikde na mě nepůsobilo líčení dějinných událostí násilně, ale jako přirozené doplnění děje. Přesto se člověk při četbě jakoby mimoděk spoustu věcí dozví. A při tom může obdivovat krásný a jednoduchý styl kresby, který jsem si hned zamilovala.
En realidad, es un 4,5. Esta novela gráfica, que me ha parecido una maravilla, pero no le pongo 5 estrellas porque nos encontramos en muchas ocasiones errores gramaticales y ortográficos bastante graves que hacen que muchas veces te desvíes de la lectura y pierdas el hilo.
En cuanto a la novela gráfica, tengo que decir que es una manera muy buena de que la gente pueda entender como era la vida en la Polonia comunista. Este libro nos narra las vivencias y experiencias de una niña pequeña, llamada Marzi, durante su infancia, desde 1984 hasta 1987. Este primer tomo que me he leído, me he dado cuenta que se centra en explicarnos la rutina diaria y la cotidianeidad de los polacos en esa época.
A través de esta novela, podemos entender de una manera muy detallada muchos aspectos de la vida de los polacos, que a lo mejor no nos hemos preguntado nunca, como eran. A través de esta novela podemos ver en detalle muchos aspectos de la vida cotidiana, como: el turismo de la época, los tipos de comidas, las fiestas, las represión, las viviendas, el tema de la alimentación y las dichosas colas que se formaban, la dureza que afrontaban muchas familias pobres, reutilizar todos los objetos, ... Esta novela nos ayuda a entender y ver otra parte de la Polonia comunista que muchas veces no salen en nuestros libros de texto.
Otra cosa que tengo que destacar de esta novela gráfica, son sus dibujos e ilustraciones. Me parece que Sylvain Savoia refleja muy bien la historia de Marzena Sowa, con sus viñetas y una de las cosas que quiero destacar, son los colores que utiliza y el dibujo, ya que son perfectos. Además, tengo que destacar que las viñetas te permiten entender y observar mejor como era esa vida en Polonia, en aquella época.
Por último, tengo que destacar que la novela gráfica es muy buena y se la recomiendo a todas aquellas personas que quieran conocer la historia de Polonia, y quieran adentrarse en apartados más específicos de la historia, como es la vida cotidiana. Es una lectura que en ningún momento se te hace pesada y conforme la vas leyendo, tienes más interés.
a peek on polish lifestyle particularly during the last 10 yrs of communism. it made me appreciate more what i have and not to complain what i dont have. being content is happiness.
one thing ive learned about polish is their very strong sense of religion. after all the wars that they have experienced, religion is the only thing that they can identify themselves with as their culture. it is also in the church that they could organize themselves to protest against communism. it was the only freedom (freedom of religion) that the government could not touch.
a particular touching scene in the book is pope john pauls visit.
Verschillende korte autobiografische verhalen uit het leven van de auteur als jong meisje ten tijde van het communistische Polen.
Dit lijkt op het eerste zicht een kort boekje, maar je bent er toch enkele uren zoet mee omdat er veel dialogen en beschrijvende teksten opgenomen zijn in de panelen.
De verhaaltjes worden verteld vanuit het perspectief van een heel jong meisje. Dit heeft als effect dat bepaalde episodes zeer ontroerend zijn, maar vaak vond ik het hierdoor ook wat saai en eentonig.
storia di un'infanzia nella polonia degli anni 80. i casermoni, le fabbriche, le code per qualunque cosa, le limitazioni alla libertà, le abitudini e le usanze, la campagna, gli animali, l'amicizia, gli scioperi. la vita di marzena e la storia di una nazione - scandita in piccoli racconti. delizioso, aspetto con ansia il secondo volume. (grazie a piperitapitta che ne ha parlato con tanto entusiasmo)
Polský komiksový Hrdý Budžes, který funguje po "nostalgické" stránce "jé, tohle jsem taky znal/měl, tohle bylo jak u nás, přesně takhle se v osmdesátkách ve východním bloku vyrůstalo", ale jinak nemá moc co nabídnout. Jednotlivé střípky mnohdy postrádají pointu a formální stránka to též neutáhne; ona šedivá vyblitost barev a striktní rozdělení každé stránky na šest shodných okének sice odráží uniformitu doby, ale na více jak dvou stovkách stran se to záhy přejí.
Ich habe es auf dem Comicsalon in Erlangen empfohlen bekommen, und in einem Rutsch durchgelesen. Da ich selbst Kind von polnischen Eltern bin, die Sommerferien immer dort "im Urlaub" war, den Sozialismus also zumindest in diesen kurzen Zeitfenstern live erlebt habe, sind beim Lesen sehr viele Erinnerungen hoch gekommen. Gute wie schlechte. Es hat mich sehr berührt.
Trošku něco jiného, než jsem od toho čekala, ale pořád dobré k zamyšlení, jak podobné a naopak jak jiné to bylo za socíku u nás a v Polsku. Moc pěkné ilustrace, slušný překlad. Popravdě asi spíš slušné 3-3,5*, ale zaokrouhluju subjektivně nahoru za hlavní postavu, která je k sežrání.
Úžasné ilustrácie výborne znázorňujú čriepky života v socializme. Je to zaujímavé, lebo mnohé veci sme poznali rovnaké, niektoré sú rozdielne. Komiksová forma tomu veľmi sadla.
Gli ho fatto la punta a lungo a questo libro e finalmente... ^__^
La lunga attesa è valsa a qualcosa. La storia della piccola Marzi è tenerissima ma racconta con realismo la vita in Polonia durante gli ultimi anni del regime comunista. Le lunghe code per comprare la carne, le tessere per avere la benzina, la presa di coscienza della piccola Marzi del fatto di far parte di una famiglia tutto sommato povera.
Il tratto è carino, e mi piace come l'autore ha disegnato la piccola Marzena. La madre è una di quelle persone che forse sarebbe meglio perdere che trovare. Il padre è più dolce e lo dimostra come Marzi si preoccupi per lui quando non torna a casa dopo il lavoro.
La traduzione lascia un po' a desiderare. Ci sono dei regionalismi che mi sono suonati strani e un paio di note a piè di pagina avrebbero aiutato la lettura. Inoltre qualche congiuntivo è ancora l' che grida vendetta...
Nota a margine. In polacco il digramma rz è simile al suono j francese.
I hadn't read a lot of what went on in Poland during the communist era. It was interesting seeing this little girls' perspective. Marzi seems to understand the struggle of long lines at the food store, and having to share fruits with others, but still lacks the adult view of the financial struggle. Why her aunt had to sew clothes, or why it was safer to play indoors.