Realita alebo fikcia? Kniha Mucha zachytáva začiatky jedného z prvých sériových vrahov na Slovensku. Je celkom jasné, že Dán čerpá zo svojej policajnej praxe. Nikde (možno okrem Beštie), nie je však pre mňa také očividné, ako veľmi sa prípady v knihách prelínajú so skutočnosťou. Iste si Dán niekedy čo-to domyslí (možno často viac ako čo-to), ale keď čítate románovú podobu začiatkov reálneho slovenského psychopata, musia sa vám chlpy ježiť. A, samozrejme, začnete si vyhľadávať, ako to v skutočnosti bolo.
Veľkou devízou, ktorú som si pri čítaní všimol, je spôsob, akým autor tvorí mesto a postavy v ňom žijúce. Je to naozaj až príliš skutočné - realisticky pôsobiaci kolorit mesta (v tomto prípade pracovníci pohostinstva) robia knihu viac než živou. Vyjadrujú sa pestro, každý svojím spôsobom, majú svoje… ehm, muchy… a podobne. Jazyk knihy je celkovo veľmi svieži a pestrý. Napätie sa dá krájať až do poslednej sekundy, pomerne pekne fungujú v knihe aj dejové zvraty. Zaujímavou je aj časovosť Dánových kníh (keďže začínajú niekedy na prelome 80. a 90. rokov a najnovšie prípady sa odohrávajú okolo roku 2008, charaktery sa menia, s tým aj ich správanie). V tejto je blonďavý Krauz ešte bez svojho toreádorského čiernofúzového Chosého. Je ešte len uchom zeleným a má sa čo učiť od profíkov. A že je to často radosť pozorovať. No a že niekedy vie naučiť aj on, trténko, niečo starých ostrieľaných kriminalistov. Fantasticky napísaný tandem učenia sa remeslu, v spolupráci s humorom, napätím a solídnymi zvratmi.
Príbeh knihy je pomerne jednoduchý, mŕtva žena v lese a na nej muchy. Potenciálnych žien, ktoré by mohli byť osudnou, je viac. Páchateľov takisto. A všetko vyriešia práve Muchy.