Na pokračovanie knihy som sa neskutočne tešila. Čo koho do toho ma veľmi oslovilo, takže som patrila medzi čitateľov, ktorí sledovali vývin pokračovania. Bola som sklamaná, keď sa vydanie knihy oddialilo a netrpezlivo som čakala na vydanie. Dočkala som sa, no Očistný debakel, ma nijak zvlášť neoslovil.
V dobe, keď už bolo isté, že kniha vyjde ma ako prvé prekvapilo, že je taká krátka. Má iba okolo dvesto strán. Zmiatla ma aj obálka, lebo nevystihuje knihu. Tým nechcem povedať, že nie je pekná. Páči sa mi, ale s knihou nemá veľa spoločného, keby aspoň tá žena bola blondína. (teda, možno aj je, len to nie je príliš vidieť)
Knihu som čítala asi štyri hodiny a najviac mi v hlave rezonuje, že Simona sa takmer počas celej knihy správala ako idiot. Myslím to naozaj. Román je rozdelený na dve časti. Príbeh sa začína kaziť niekoľko strán pred koncom prvej z nich. Zatiaľ čo v prvom dieli sa Simonine rozhodnutia zdali byť správne a blízke realite, druhý diel sa niesol v duchu, že Simona nájde každý problém - aj taký, čo neexistuje. Neskutočne ma iritoval vzťah bez stability a jej večné sťažnosti na všetko, čo Ben robí, nedôvera a túžba po samostatnosti sprevádzaná tvrdohlavosťou. Príbeh vyznieval tak (možno sa to zdalo iba mne), že Ben je zodpovedný za všetko zlé, čo sa stalo. Bol vykreslený ako zúfalý, bezcharakterný a bez pevnej vôle. Pritom sa vina dá pripísať aj Simone, ale ona zo seba robí len obeť osudu a je príšerne tvrdohlavá, akoby sa ani nechcela snažiť, aby vzťah fungoval. (ide hlavne o to, že to ona stále odchádza a bezdôvodne.) Zopár rozhodnutí, ktoré urobila sa mi doslova zdali postavené na hlavu, akoby boli iba nutnosťou na pokračovanie príbehu aspoň na tých dvesto strán.
Mnoho zápletiek sa mi pripomínalo americké filmy. Zdali sa až príliš nepravdepodobné. Mohla by som menovať príklady, ale nerada by som vytvorila spoiler. Dej bol v niektorých častiach zanedbaný. Žiaden podrobnejší opis toho, čo sa deje. Iba akási vo všeobecnosť plynutia času. Koniec knihy bol tiež nemastný-neslaný, určite som si ho takto nepredstavovala.
Ďalej sa mi zdalo, že niektoré frázy autorka využíva dosť často a sú pre ňu typické. Napríklad je to slovo "kvalitne". (a náhodou, toto sa mi naozaj veľmi páči, občas sa nájde aj v mojom slovníku) Vyskytovalo sa už v predchádzajúcej časti a tu tak isto. Milé bolo, že do svojho románu zapojila aj Liptov a krásy našej krajiny. Prirovnania spájajúce sa s Tatrami boli príjemnou zmenou oproti vychvaľovaniu cudzích krajín v knihách od iných autorov.
Veľmi ma mrzí, že nemôžem dať vyššie hodnotenie, než aké dávam. Očakávala som od knihy viac než len Simoninu snahu odtrhnúť sa od Bena napriek tomu, že ho miluje a jej nachádzanie absurdných dôvodov na odchod, či jej rozhodnutia, ktoré mi veľmi nedávali zmysel.