Knihu som prečítala už včera, no až dnes som sa odhodlala napísať review. Bola som tak blízko, aby som dala štyri hviezdičky. V porovnaní s tou predchádzajúcou, ktorú si už ani len nepamätám, bola totiž omnoho lepšia. A pripomenula mi veci, o ktorých som kedysi aj ja chcela písať. A nebudeme si klamať, vážky sú proste fajn.
Aj hlavná hrdinka bola fajn. Bola síce tínedžerka, ale oveľa menej otravnejšia ako tá, s ktorou sme sa zoznámili v predchádzajúcej knihe z tejto edície. Mala o kúsok viac rozumu. Ale stále bola pubertiačka.
Ale potom prišla jedna obrovskáááá facka na samom konci. Keď vrah zabíja preto, lebo je chorý. Ale to, že ho nazvali schizofrenikom, pretože má v sebe viac osobností, to bola pre mňa už tak troška silná káva. Ako môže autor použiť v knihe chybné informácie? Človek by očakával, že ľudia, ktorí sa s takou chorobou stretnú, budú vedieť, o čom bude. A napriek pomerne realistickému opisu psychiatra autorka nemala ani šajnu, aký je rozdiel medzi schizofréniou a rozštiepením osobnosti. Dúfam, že časom o tom niekto urobí lepšiu osvetu. Mňa to už prestalo baviť.
Anyway, na rozdiel od prvej knihy, kde ste mali dva jasné terče, kto bude asi vrahom, tu to až tak nebolo. Samozrejme, ako ste to čítali, ste museli podozrievať zrejme každého, ale hádali ste až do posledného konca. Dúfala som, že to bude niekto iný, to by bola celkom pecka, ale aj tak som spokojná s tým, kto bol skutočným vrahom. Miestami som podozrievala už aj policajného vyšetrovateľa. (Paranoja... :D)
Len si prajem, aby ľudia neopisovali negatívne emócie ako: na tvári sa mu mihol tieň... Som nevedela, že naše emócie lámu svetlo. Okrem toho, že to je straaašne podozrivé a tak troška emo, bolo to použité pomaly zakaždým, keď sa niekto zamračil/whatever.
Hmm, faktom však ostáva, že toto bola posledná kniha z tejto edície, čo som videla a i to, že ešte ich pár v kníhkupectve majú, tento týždeň sa chystám rozd*bať ďalšie peniaze, aby som dokúpila ďalšie. :D