Poslední kabriolet je kniha, o ktorej som nepočula, až kým som ju nedostala ako darček k narodeninám. Ide o klasický príbeh jednej generácie zasiahnutou druhou svetovou vojnou. Je to príbeh pred, počas a po vojne. Na skupine piatich kamarátov sledujeme ich bezstarostné osudy od začiatku štúdia na Harwarde a postupne tak, ako sa blíži vojna, je cítiť, že aj príbeh je stále ponurejší a chmúrnejší. A všetko je spojené jedným autom kabrioletom, ktorý postupne putuje medzi kamarátmi a na jeho stave v podstate sledujeme stav sveta a ich priateľstva. Autorovi sa krásne podarilo zachytiť emócie hlavných postáv a predať to na čitateľa. A emócie sú to hlavné, čo vám táto kniha dá. Je to príbeh jednej generácie, zachycuje vzťahy, lásky, sklamania, priateľstvo a nechá nás, aby nám postavy tohto príbehu prirástli k srdcu. Prežívate s nimi všetko. Autor si neberie servítky a zobrazuje realitu a vojnu takú aká bola, drsnú a krutú. Zaoberá sa problematikou začlenenia do spoločnosti v povojnovom období ľudí, ktorí zažili vojnu. A hlavne konflikt, ktorý v závere vznikne medzi jednotlivými generáciami. Podarilo sa mu zobraziť rozdiely v názoroch, ktoré vzniknú medzi genráciou rodičov a ich detí. Veľmi silný príbeh, ktorý mne osobne prirástol k srdcu. Mohla by som to prirovnať k svojim obľúbeným Trom kamarátom od Remarqua, podobný príbeh, atmosféra, emócie, len Poslední kabriolet nie je až taký známy. A to je škoda. Som veľmi rada, že sa mi táto kniha dostala do rúk a hneď som si ju musela zaradiť medzi obľúbené.