Autor hovorí, že chce písať o extrémnych veciach a rôznych tabu, nuž toto asi je o tom... Ja sa nejak neviem vyrovnať s touto knihou, vidím tam pokus o to šokovať, priniesť hnus, či dokonca rozhorčenie, ale celé mi to pripadá také nedotiahnuté, nekompletné, akoby chýbala myšlienka.
Ako prvé čo mi pred očami skákalo, bola istá podobnosť (letmá) s Parfémom, lebo i tu hlavný hrdina trpí "vadou" - necíti bolesť, čo ovplyvňuje jeho celý život; plus je ohromne škaredý s krásnymi uhrančivými očami. Táto kombinácia si rovno pýta to, čo autor ponúka - vraždy (respektíve vedecké bádanie - hlavný hrdina sa stavia do role vedca, ktorý skúma mozog). Celé sa to odohráva v osvieteneckom Francúzsku tesne pred revolúciou, teda myšlienky vedátorov onej doby sú v diele prítomné a dávajú mu akýsi punc "vedeckosti". Stretnutie s markízom de Sade mi zas pripomenulo dielo Guenassia: Valčík stromov a oblohy, kde sa stretávame s van Goghom... Aby to celé nebolo len také onaké, vedeckosť a osvietenecká racionálna filozofia sa tam kĺby vo vyšetrovateľovi vrážd.
Čo sa mi páčilo, boli "obrazy mozgov", to beriem ako pozitívum! Škoda, že autor nerozvil tento bod použitím slastného naturalizmu, bolo by to úchvatné.
Kompozícia knihy, celý život na 200 stranách sa mi zdá trocha plytká; zároveň som mal pocit, že dej bol rozbitý a nekompaktný, čo rušilo. Aby som však autorovi nekrivdil, skúsim sa dostať k jeho iným knihám...