"Ktorý si ročník?" Pýtajú sa ľudia zväčša narodeni v minulom storočí. To preto, lebo nepochádzaš len z priestoru, ale aj z času. Čas, v ktorom sa prebudilo tvoje vedomie, definuje tvoju intersubjektivnu skúsenosť rovnako ako národnosť a jazyk, to, či si v detstve čital Májovky alebo Pottera, sledoval Super-Max alebo Netflix, či si hovoril učiteľke súdružka alebo pani. Ročník určuje tvoje nostalgie a sny, populárne piesne, ktoré ti budú nadosmrti hučať podvedomím. Narodil sa rok po nežnej, v malej krajine, ktorá čerpá svoju identitu objemom peňazí. Narodil sa v dobe, keď bolo všetko nejasné, mantinely neexistovali a nikto presne nezadefinoval, čo je to zlo alebo dobro."
V semiautobiografickej prozaickej kompozicii Persona non grata tematizuje Tomáš Straka (1990) osobnú a nadosobnú skúsenosť generácie narodenej krátko po nežnej revolúcii do transformujúcej sa spoločnosti. Hľadanie identity sa v knihe formuluje nielen ako individuálna otázka, ale tiež ako národná a urbánna téma. Všetky tri úrovne - jednotlivec, mesto, stredná Európa- sa dialekticky spájajú a zároveň sa navzájom konkurenčne vymedzujú. Protagonista, formovaný jestvovaním v časo- priestore Košic, Prahy a Bratislavy deväťdesiatych rokov a dvoch desaťročí po prelome milénií, dotvára samého seba skúmaním rodinnej a historickej anamnézy. Pod vrstvou provokácií a kritických pozorovaní sa ukrýva túžba po odstránení nespravodlivosti a ľudskej krutosti, ktoré by mala nahradiť tolerancia a pokoj.