Úúúú. Napínavé čítanie.
Hlavným hrdinom je mladučký sudca Paser (Paser má len 21??? To meno sa mi viaže k 50ročnému úradníkovi a teraz si tam musím predstaviť hnedovlasého, zelenookého mladého, múdreho a spravodlivého chlapa... ok, to nebude ťažké (slint)), ktorý verí k spravodlivosť a pri jej dosahovaní sa nezastaví pred ničím. A, chudák, toho musel aj veľa preskákať. Všetci spriahnutí so všetkými, nikto sa nechce namáhať riešiť niečo viac, aby si neohrozil svoje teplé miestečko. Rozhodne nemá ľahký život.
Proti Paserovi stoja takmer všetci. Zubár Kadaš, ktorý si myslí, že jeho chapnúce ruky zachránia nové nástroje z nebeského železa (hahaha), obchodník Denes s manželkou Nenofar, ktorí si myslia, že im patria všetky obchody a môžu si robiť, čo chcú, policajt Mentmoze, ktorý už len z princípu neurobí nič, čo by mohlo ohroziť jeho kariéru a ku koncu aj lekár Nebamon, ktorý sa mu snaží pomstiť za to, že neukončil Neferetininu lekársku prax.
A ešte je tu Beltran, výrobca prvotriednych papyrusov. Mám z neho zmiešané pocity. Na začiatku totiž stretávame ženu, ktorá chce ísť k Nebamonovi na plastiku (som nevedela, že toto Egypťania dokázali), lebo jej muž tvrdí, že je škaredá. Až neskôr sa dozvedáme, že je to Silkis, Beltranova manželka. Takže sympatie na mojej miske váh idú dolu, ALE zdá sa byť čestný a pomáha Paserovi, ako sa dá, nestrpí nespravodlivosť, tak musí byť dobrý, nie? Toto je prvýkrát, kedy som pri nejakej Jacqovej postave na vážkach. Väčšinou sú postavy buď dobré, alebo zlé, ale táto je niečo medzi. Tak uvidíme, ako to s ním skončí.
Paser má, našťastie, aj priateľov. Doprevádza ho, nazvime to, policajná sila Kem a jeho šialená opica. Potom sú tu ešte Jarot, súdny zapisovateľ, ktorý mi už len svojim dýchaním lezie na nervy, Branir, učiteľ, bývalý lekár, mudrc, ktorého, bohužiaľ, zastihol nečakaný koniec, z ktorého som sa stále nespamätala a Suti, vojenský hrdina a Paserov kamarát, človek prchkej povahy, ale náruživosti väčšej ako Mount Everest.
A, samozrejme, nesmieme zabudnúť na krásnu, mladú a nadanú lekárku Neferet, ktorú šikanuje hlavný lekár Nebamon, a do ktorej sa nám Paser hneď zaľúbi a, čo je podľa mňa v Jacqove dielach šokujúce, ona mu lásku hneď neopätuje. ČOŽE?! Čakala som takmer celú knihu, kedy sa tí dvaja dajú dokopy a ona mu nakoniec zabije, že sa ho naučí ľúbiť? WHAT?! Žena! Sa spamätaj! Jediné, čo ju zachránilo, je, že si na konci uvedomila, ako veľmi ho miluje. Hoci to bolo trochu odveci.
Nakoľko som len prednedávnom dočítala pentalógiu Ramzes a toto sa odohráva za jeho vlády, zaujala ma istá zmena mien. Myslím, že Neferet ostala, ale z Malfiho je tu Adafi a z Mathor Chattuša. Veľmi zaujímavé. A keď sme pri menách. Kemova opica sa volá Zabiják (ako Ramzesov lev) a Paserov osol sa volá Severný vietor (ako osol v Strome života alebo v Pisárovi).
Neviem, aký časový rozsah prešiel medzi napísaním Ramzesa a Egyptského sudcu, ale vidieť tu výrazné zlepšenie. A neskáču tu na mňa každú chvíľu rečnícke otázky, na ktoré nikto neodpovedá. Zároveň ma fascinuje detailnosť pri opisovaní postupov výroby liekov. Je to až brilantné, ako si to Jacq naštudoval (alebo ako to vie, šak je to egyptológ). Niekedy sú dialógy nelogické, ale, pff, človek nemôže mať všetko.
Teším sa na pokračovanie.