Looking Into the Abyss: Essays on Scenography

by Arnold Aronson

Theater is, first and foremost, a visual art; Looking Into the Abyss examines the ways in which the visual theater affects our understanding of the dramatic event. Arnold Aronson, an internationally prominent historian and theorist of theater set design, opens with an overview of scenographic concepts, including postmodern design and the use of new media in the theater, and continues with analyses of the work of specific designers (including Richard Foreman and David Rockwell) and scenographic responses to playwrights like Chekhov and Tony Kushner. These essays serve to open a dialogue that will bring the physical aspect of theater back into its proper an element as integral to the performance as the spoken word, and they will inspire theater-goers to become more aware of their role as seers of the theater. Arnold Aronson is Professor of Theater, Columbia University. He is author of American Avant-Garde A History ; Architect of The Theatrical Vision of Joseph Urban ; American Set Design ; and The History and Theory of Environmental Scenography .

Genres: Theatre

248 pages, Paperback

First published June 29, 2005

Reviews

[David Blanar · Rating 5 out of 5]

A compelling vision of turn-of-the-millennium scenography, made all the more interesting for being published on the precipice of a new wave of producers and artists who would strenuously bend – and in my view, break – some of the precepts underlying Aronson's observations. Nevertheless, his (warranted) scepticism is well-articulated and piercing.

[Cecily Gubser · Rating 5 out of 5]

apparently I read this every February now

[Lenka Pallova · Rating 5 out of 5]

Toto píšem ešte len v polovici knihy. Päť hviezdičkové hodnotenie je však absolútne oprávnené.
Ako je uvedené v knihe:
,,Kdo zápasí s nestvůrami,“ prohlásil Nietzsche v Mimo dobro a zlo, ,,ať se má na pozoru, aby se přitom nestal nestvůrou. A hledíš-li dlouho do propasti, vhlédne pak propast i do tebe.“ ,,Vzpomeňme, že Platón vyloučil divadlo (a veškerá mimetická umění) ze své republiky, a to z obavy, že by proměnilo jak diváka, tak performera ve stejné nestvůry, jaké zobrazuje. Díváme se na jeviště a jeviště nám pohled opětuje“

Prvá polovica knihy je venovaná teórii priestoru, scénografii, kde autor približuje aj niektoré z kľúčových a prelomových divadelných inscenácii prevažne 20.storočia. Druhá polovica je venovaná ,,praktickej“ časti, ktorá sa nazýva ,,scénografie v kontextu“, kde približuje niektoré najprevratnejšie scénografické prístupy. Vybral si niektoré réžie Čechovových hier, architekta a scénografa Josepha Urbana, Richarda Foremana, skupinu Wooster Group, a aj Davida Rockwella.
Píšem to po prvej polovici, pretože som totižto nadšená. Čo strana, čo téma, to záložka, podčiarknutie, jednoducho - je to must have. Myslím to samozrejme na ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú, neviem si predstaviť, že by to túto ,,encyklopédiu“ niekto nečítal. Je to niečo ako nekonečne vypredaný a nikdy nedostupný Pavisov Divadelný slovník.
Bomba.

(len maličký dodatok, ale ten je samozrejme odpustiteľný pánovi Aronsonovi. spomína tam, že Čechov bol symbolista. Neviem, či sa za mlákou učí čechov ako predstaviteľ symbolizmu, ale my sme ho vyslovene za symbolistu nepovažovali. Ale to je len taký detail, na hodnotení to nič nemení.)