Sirota Podhradských

by Terézia Vansová, Osvald Klapper (illustrator)

Terézia Vansová celý život venovala ženskej osvete a aj Sirota Podhradských mala primäť ženy a dievčatá, aby zobrali do rúk knihu. Sentimentálny príbeh siroty Violy z roku 1889 bol prvý Vansovej román, no aj prvým románom v dejinách slovenskej literatúry od ženskej autorky vôbec.

Genres: Classics, School

264 pages, Hardcover

First published January 1, 1889

Reviews

[Nathaly · Rating 5 out of 5]

Toto bola moja prvá skutočná kniha, ktorú som prečítala. Mala som len osem rokov. Pre dieťa to bola ťažká téma. Poplakala som si, no nepustila som ju, až kým som neprišla na koniec. Toto dielo odštartovalo moju knižnú závislosť. Mám dve staručké verzie Siroty a vždy sa na ne pozriem so zvedavosťou, ako by som ju hodnotila teraz. Nikdy mi však na ňu nezvýši čas. Dúfam, že sa to zmení a ja tu pridám recenziu.

[Dada · Rating 3 out of 5]

Opäť raz problém s anotáciou na prebale, ktorá Vám odhalí, že tento prvý slovenský dievčenský román (ešte z roku 1889, vau!) je o Viole, ktorá si nakoniec získa srdce a bum, úplne konkrétne meno! Že ďakujem! 🙄

Takže mi tu chýbal ten moment prekvapenia, kedy by som čítala knihu s väčším zápalom, tešiac sa na to, ako to dopadne... Ale už som vedela, čiže som nečítala tak svižne, hoci som si dosť užívala ten starý írečitý jazyk a celkovú atmosféru starej slovenskej dediny, bola to prosto zaujímavá príjemná zmena oproti dnešnej literatúre.

Viola bola sympatická hrdinka. Hrdá, ale úslušná, tichá, pokorná. Love story mi neprišla bohvieako uveriteľná, tak nejako nerozumiem, prečo konkrétne sa jej dotyčný zapáčil, keď sa prakticky nerozprávali, nevideli... 🙈 Možno za to môže ten spoiler z prebalu a možno som len zvyknutá na akčnejšiu lásku, hoci aj táto starodávna s pomalým dvorením a vykaním mala svoje čaro.

Spokojnosť, ešte si nejaký takýto starý slovenský príbeh prečítam. (Po mame mám ešte pár takých knižiek plus sa veky chystám na Nevestu hôľ, tak možno aj na ňu konečne príde. 🤭)

[KJ · Rating 4 out of 5]

4,5 ⭐️

Pani Vansová už v roku 1889 napísala román enemies to lovers a odvtedy na ňu nikto nemá.

[Adrika_G · Rating 5 out of 5]

Túto knihu som kedysi našla na poličke u sesternice. Pamätala som si, že T. Vansová bola prvá slovenská spisovateľka literatúry pre dievčatá, tak som si knihu bez váhania požičala (a doteraz ju mám v poličke, hups).

Vansová vytvorila postavu Violy Podhradskej, ktorá, ako som si po dočítaní zapísala, je ideálom ženy nielen v dobe, kedy bol román napísaný, ale aj v dnešných dňoch. Skromná, pracovitá, poctivá, sebavedomá, hrdá a milujúca.

Dielo malo rozprávkový nádych s večným bojom dobra a zla. Na čítanie si pamätám už len matne, ale zapísala som si, že to bolo príjemné čítanie a s tým sa pokojne stotožním aj dnes. :)

[vykecavacka · Rating 4 out of 5]

Je trochu náročné hodnotiť slovenskú klasiku, keďže gro toho, čo bežné čítam je moderná romantika a romantasy, no rozhodla som sa pre 4/5 ⭐️

Aj z úcty k tomuto dielu 😊 Zaujala ma aj poznámka úplne na konci - o úpravách a ako prispôsobili toto dielo terajšej dobe, no stále sa snažili zachovať taký “starší jazyk” 👏🏼

Musím povedať, že sa kniha čítala veľmi dobre a dokážem si ju pokojne predstaviť v modernej verzii. Jednoznačne dokáže zaujať aj v tejto dobe 😍🩷 Svojou čistotou, historickými udalosťami, správaním, náhľadom na vtedajšiu spoločnosť, ale i samotnými postavami a ich charaktermi 😍

Som rada, že som si ju prečítala 🙏🏼

[Onka · Rating 4 out of 5]

Keby viem, že slovenská klasika môže byť aj takáto dobrá určite by som ju čítala častejšie :) Na knihe ma asi najviac prekvapil štýl autorky. Príjemné, ľahké čítanie - vôbec som nečakala, že knihu doslova zhltnem za týždeň.
Čo sa príbehu týka, musím povedať, že bol dosť predvídateľný. V celej knihe sa nestalo nič, čo by som nečakala, resp. čo by ma zaskočilo, či akokoľvek prekvapilo. Bola to skôr taká rozprávka z "reálneho sveta". Mladá Viola hneď na začiatku za tragických okolností príde o otca (mamu si nikdy nepoznala), ktorého všetci označujú za podpaľača. Keďže ostala na svete sama, odchádza žiť k otcovmu priateľovi. Ten sa o ňu stará no jeho rodina ňou nie je príliš nadšená. Odmietajú ju, považujú ju za podpaľačovu dcéru, nechcú s ňou mať nič spoločné. S najstarším synom Imrichom sa doslova nenávidia. Napriek zlým pomerom v rodine si však nájde priateľov, ktorí jej pomáhajú prekonať ťažké chvíle. A "nečakane" sa tam zrodí láska...
Na celej knihe sa mi neskutočne páčila postava Violy. Nebola to nijaká chudinka, ktorá len na slovo počúvala. Vedela si povedať svoje, sama sa rozhodovala o svojom živote - čo bude robiť, či sa vydá a za koho. Obdivujem autorku za to, že už v tej dobe, v ktorej žila bola schopná napísať takúto hlavnú ženskú hrdinku.
Celkovo sa mi kniha veľmi páčila a rozmýšľam, že si od pani Vansovej prečítam aj iné diela.

[Zuzka · Rating 5 out of 5]

Chcela som si prečítať niečo iné a práve v tom čase som dostala túto knihu. Áno, je iná. Je stará a čudne písaná a ja som rada, že sa mi kniha dostala do rúk a do očí teda. Mala som na začiatku trošičku problém prelúskať sa tým štýlom písania, ale po chvíli to šlo a dokonca sa mi to páčilo. Ako vravím, bolo to iné na čo som bola zvyknutá. Príbeh je krásny, na začiatku smutný a vlastne až v polke knihy sa začnú diať dobré veci a chvalabohu sa konči šťastne. Keďže sa jedná o pravdivý príbeh, bolo pre mňa o to smutnejšie čítať ho. Páčilo sa mi, že je to príbeh odohrávajúci sa na slovenskom statku, čo dodávalo príbehu inakosť oproti dielam zahraničných autorov. Určite to nebola moja posledná prečítaná stará kniha, veď aj staré majú svoje čaro.

[Diana · Rating 3 out of 5]

Sirota Podhradských je prvý ženský román z pera ženy. Čítanie bolo príjemné, ale nepovažujem ho za výnimočný estetický zážitok. Román z obdobia realizmu obsahuje množstvo romantických prvkov, napr. idealizácia hlavnej hrdinky, otázka lásky a vzťahov. Vansovej tvorba nie je úderná ani tragicky realistická, ide skôr o pohodové čítanie, ktoré nezaškodí ani nenadchne.

[Dana · Rating 3 out of 5]

Nenudila som sa.

[Elizzium · Rating 4 out of 5]

Kopance, ktoré Viola dostávala od osudu (a že ich teda bolo), som prežívala priamo s ňou. V období, keď má dievča na prahu dospelosti zažívať prvé zaľúbenia a objavovať život, Viola postupne stráca vieru v krásu, dobro aj ľudí samotných. Sledovala som, ako sa pod vplyvom okolností čoraz viac uzatvára do seba. Navonok pôsobí chladne a tvrdo, no vo vnútri kričí a trpí.
Autorka svojej protagonistke naložila na plecia naozaj veľa. Napriek tomu Viola zostáva verná svojim názorom a zásadám. Nie je tvárna a o svojom živote sa snaží rozhodovať sama. A to je na románovú hrdinku z roku 1889 nezvyklé.

Vansová tu veľmi šikovne pracuje s psychológiou mladej dievčiny, ktorá sa musí vyrovnávať s ťažkou životnou situáciou aj vlastnými emóciami. Do príbehu zároveň vstupujú tajomstvá a minulosť dvoch rodín, intrigy a staré krivdy. Nechýba ani klasický motív boja dobra so zlom, stelesnený čierno-bielymi postavami, a hľadanie nielen lásky, ale aj vlastného miesta vo svete. To všetko sa odohráva na pozadí našich reálií 19. storočia.

Mňa táto slovenská klasika veľmi bavila. Miestami je surová, inokedy láskavá a dojemná. Krásne až poetické opisy slovenskej prírody kontrastujú so životom v meste a dodávajú príbehu špecifickú atmosféru. A hoci je kniha pomerne útla, autorka do nej dokázala vložiť prekvapivo veľa – a ono to spolu funguje veľmi prirodzene. 🤌

Áno, dej je miestami predvídateľný. Nájde sa tu aj kus pátosu a idealizmu. Napriek tomu som Viole držala všetky prsty a úprimne dúfala v šťastný záver. Táto slovenská klasika, ktorá je považovaná za prvý slovenský ženský román, má rozhodne čo ponúknuť aj dnešnému čitateľovi.

Vydavateľstvo Saga nám ju prinieslo v novom nádhernom šate s minimálnymi jazykovými úpravami, ktoré rešpektujú pôvodný text a zároveň umožňujú plynulejší čitateľský zážitok.

[Lenka Sova · Rating 5 out of 5]

Ak sa vyhýbate slovenským klasickým dielam, lebo ich považujete za také stráviteľné ako kus žulového náhrobku, v tomto prípade nie sú obavy na mieste. Sirota Podhradských je svižné, nežné a prudko čitateľné (pardon, už mi nenapadlo prídavné meno končiace na -žné) dielko, ktoré prekvapí svojou prístupnosťou a nadčasovosťou. Pani Vansová volila ľahší, priamy rozprávačský štýl. Prvé strany vás môžu zmiasť, keď sledujete chlapa, ktorého sledujú ďalší dvaja chlapi a niečo si pri tom žbrdlú pod fúzaté nosy, ale vzápätí sa už dej rozbehne a číta sa jedna radosť. Autorka sa nesnažila o nemilosrdné stvárnenie ťažkého života pospolitého ľudu, v podstate písala dievčenský román, ale aj tak jej z toho nevyšla tupá romantika, kde deva odpadne pri prvom pohľade do iskrivého oka svojho vyvoleného (no dobre, odpadne. Ale z vyčerpania a nervového vypätia!). Navyše Viola je výborne napísanou hrdinkou - niečo medzi Malou princeznou a Janou Eyrovou. Za celý čas ani raz nerepce na svoj ťažký údel, ale ani popoluškovsky neskloní šiju, aby ju po nej mohli pretiahnuť trstenicou - je hrdá a odvážna, ale pritom citlivá a dobrosrdečná, žiadna pomstychtivá arogantná mrochta.

Viola po celý čas bojuje s predsudkami a odmietaním, no vypracuje sa na sebavedomú mladú ženu, napriek tomu, že jej korzet nezaväzuje oddaná tetuška s venom v truhlici. Príbehom sa mihnú aj temné témy - nielen nespravodlivé obvinenie, ktoré poznačilo celú Violinu existenciu, ale aj choroba, intrigy, dokonca násilný čin. Na každú sviňu sa niekde voda varí, len niektoré predtým stihnú rozryť celú záhradu.

[Terezka Babicová · Rating 5 out of 5]

•„Pri tom na ňu pozrel pohľadom víťazným i pokorným, ktorý tlmočil celý svet lásky; a ten pohľad sa stretol s podobným u devy, dosiaľ takej chladnej.“•

Štvrtá kniha z edície „Korene“ od @vydavatelstvosaga tento raz od mojej menovkyne Terézii Vansovej.

Toto bolo také krásne čítanie ❤️. V „mladosti“ 😅 som síce prečítala mnoho klasiky spadajúcej do povinného čítania, no táto medzi nimi nebola. Som veľmi rada, že som dostala možnosť prečítať si ju.

Tento prvý slovenský román pre ženy a dospievajúce dievčatá rozpráva príbeh Violy Podhradskej. Po nešťastnej smrti otca sa z nej stáva sirota, ktorú pod ochranné krídla zoberie dávny priateľ jej otca. Ostatní členovia jeho rodiny z jej príchodu nie sú až tak nadšení a dajú jej to patrične pocítiť. Z Violy sa vsak stáva sebavedomá žena, ktorá si svojou láskavou povahou získa nejedno srdce. Len či sa jej podarí získať aj to, po ktorom piští práve to jej.

Páči sa mi, že hlavná postava je silná a vytrvalá. Aj keď zažíva veľa nespravodlivosti, nenechá sa zlomiť. Príbeh zároveň ukazuje, ako rýchlo dokážu ľudia súdiť druhých bez toho, aby poznali pravdu.
Niekoho môže odradiť, že jazyk knihy je trochu starší, takže čítanie môže byť miestami náročnejšie.
Dej je síce jednoduchý a predvídateľný, no je to dôležité dielo slovenskej literatúry s emocionálnym príbehom o nespravodlivosti, dospievaní a láske. Aj keď môže pôsobiť staromódne, stále má čo povedať – najmä svojím morálnym odkazom.

5☆/5☆

[Caroline Turazová · Rating 3 out of 5]

Teréziu Vansovú som si obľúbila už vďaka knihe Biela ruža. Sirota Podhradských je ďalšou knihou od tejto slovenskej autorky a ani tento príbeh veru nesklamal!

[Zuzana899 · Rating 5 out of 5]

Klasika. Velmi prijemne sa citala, rereading po 20 rokoch nesklamal :)