Prvá časť trojdielneho grafického románu sa začína dramaticky, keď neďaleko Plešivca spadne do nezakrytej šachty malý chlapec. Táto udalosť rozkrýva postupne celé panoptikum postáv a my sa na malej ploche zoznamujeme o.i. s patológom, ktorému sa rozpadol dlhoročný imaginárny vzťah s Natalie Portman; náčelníkom polície v Plešivci pátrajúcim po tom, ktorý detský psychológ pôsobiaci v meste je skutočný a ktorý sa za psychológa len vydáva; riaditeľom miestnej psychiatrie s retrográdnou amnéziou a samozrejme – s Jonom Bon Jovim. Kocky sú hodené a príbeh plný napätia, absurdných zvratov, tragikomických dialógov sa môže začať.
Daniel Majling (1980) študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, po jej skončení pôsobil ako dramaturg v Divadle Andreja Bagara v Nitre, od divadelnej sezóny 2014 / 2015 pracuje v Činohre Slovenského národného divadla v Bratislave.
Debutoval komiksom Rudo (2015), ktorý postupne vychádzal na Facebooku a v knižnej podobe vyšiel v českom vydavateľstve Labyrint, v slovenčine až v roku 2019. Ruzká klazika (2017) je jeho prvou prozaickou knihou, ktorá nielenže bola vo finále ceny Anasoft litera, ale získala aj Cenu čitateľov aj cenu René – Anasoft litera gymnazistov. Pokračuje v komiksovej tvore, v roku 2018 vyšiel komiks Zóna a je jedným zo štyroch autorov série komiksov o Nežnej revolúcii, tzv. Nežný komiks, a to dielu s názvom Unesení (2019).
Toto bolo tak skvelé! Aj som to chcela odložiť, že však nech mám kúsok aj na zajtra, ale nie. Jedným dychom a zároveň bez dychu z toľkého smiechu. ❤️ Rozhodne budem odporúčať a neviem sa dočkať ďalšej časti ☺️
Parádny drsný humor, už dávno som sa nahlas na knihe tak nezasmiala. Pasáž s Tünde a Jon Bon Jovim total ledžendery. Aj srdéčko sem musím dať ❤️ Odporúčam, toto si dajte!
Majlingu Majlingu, kresli a piš víc! Kolikrát jsem se u další sušiny (čti suchý porce humoru) zasmála nahlas! Ve zktratce, kdo má rád suchej/britskej humor, červenýho trpaslíka a v sobě malýho nihilistu, tohle musí milovat.
Komiksy z celkem zřejmých důvodů nehodnotím, ale tady musím udělat výjimku. Mám rád Daniela Majlinga… tedy, jeho komiksy, aby bylo jasno. Rozhodně je jeden z mých nejoblíbenějších slovenských autorů a čistě kvůli němu by stálo za to odhodit platné doklady a tvrdit, že jsem stále občanem Československa.
Jeho komiksy se mi dokázaly trefit do vkusu… a to až tak, že jsem si pro jeho nejnovější knihu dojel až na Slovensko (to, že jsem přednášel na Comics Salónu, byla čistá náhoda). Jeho komiksy jsou něco mezi Woody Allenem, Lynchem a Boojackem Horsemanem. Jsou sarkastické, absurdní, černohumorné, nihilistické a hlavně zábavné. Je tam hodně vidět, že autor má zkušenosti z divadla, takže dokáže scény nejen vybudovat, ale i gradovat, vypointovat a solidně uzavřít. I přes bizarní momenty se mu to nepřeváží do ryzí divnosti, a někdy zjistíte (jako v případě Zóny) že to celé mělo i nějaký (byť ryze majlingovský) smysl. K tomu sedne i hodně jednoduchá, pochmurná kresba… jen si teď tak nějak představuju, že takhle depresivně na Slovensku vypadají všichni. Ale tohle pojetí pomáhá kombinovat podivnost s podehranou civilností a obyčejností.
I tady vystupuje plejáda podivných figur: Člověk, kterému se rozpadl imaginární vztah s Natalii Portman a teď zoufalé hledá jinou herečku, která by zabrala její místo v masturbačních fantaziích. Týpka, který ztratil paměť, takže chodí každý den do práce, ze kterého ho už přestali vyhazovat, protože to vzdali. Muže, který je přesvědčený, že jelikož se viry snaží co nejvíc šířit, tak nejlepší způsob, jak získat ženu, je pořídit si pohlavní chorobu (jenže, bohužel, bez ženy se pohlavní choroby získávají dost blbě). A patrně dítě uvězněné v kanále. A Jona Bon Joviho.
Je to zábavný, správně suše podaný… i když jsem měl u nějakých vtipů pocit, že už jsem je někde četl či viděl. Jedno byla určitě i scénka z repertoáru Laurieho a Frye… byť je to nápad, který určitě musel přepadnout více komiků, takže bych Majlinga z krádeže nepodezříval. A něco myslím už měl sám Majling… jen nevím, jestli v komiksu, nebo čistě někde na internetu.
Jo, a ještě jednu výhradu mám. Že je to vlastně jen rozjezd, první ze tří komiksových dílů. A na další dva si člověk bude muset asi ještě chvíli počkat.
Daniel jednoducho v komiksoch dokáže dokonale zachytiť dušu slovenského človeka v najkrehkejších odtieňoch dennej reality. Je génius, ... a je to dosť smutné. Gemer je plný pokladov pamiatok, kostolov, synagóg, tovární a je priam bezútešne smutné, že je tak dokonalo zachytené osadenstvo tohto kraja. Tie bežné figúrky malomesta. Je vidieť že od exkurzií mojej triedy spred viac ako 10tich rokoch sa žiaľ nič nezmenilo, ak to nejde skôr k horšiemu.
Stretávame figúrku osobností, ktoré sa priam tiahnu celou Danielovou tvorbou, kresba a mená sú vždy iné, ale archetyp slovenského "človiečika" ostáva viac menej rovnaký. Psychiater, Pacient, Krehký nepochopený muž, Alkoholik, Žena v dezilúzii zo svojho osobného života -stále naivná a Muž čo dezilúziu prekonal a ostal mu už iba sarkazmus a nihilizmus.
Inak je to multi-jazyčná kniha: slovenčina, angličtina, maďarčina a dej - zamotaný a teším sa na jeho rozmotanie. Opäť sa objavuje Majlingovská slávna osobnosť v drsnej a depresívnej slovenskej realite, ale je reálna? Necháme sa prekvapiť!
Dej uveriteľný až "netfix-ovský" (narážky na známe série?). Jednoducho ... Vie niekto kedy bude Deň Druhý?
Endre K. (Starosta Plešivca- nemá predobraz v reálnom živote): "Tünde! Ez a Poszonyi buzerant csák azért jött ide, hogy minket valamíert jól megbasszon! Te még adot alá a lovat?!*" *"Tünde, ten buzerant z Bratislavy prišiel len na to, aby nás mohol za niečo dojebať, a ty mu ešte takto nahrávaš?"
Oskar F. novinár (jeho predobraz v reálnom živote je Daniel M.): "Az a Poszonyi buzerant amúgy Galantai.**" "** Ten buzerant pochádza z Galanty."
K piatim hviezdickam jedna jedina drobnost: graficka stranka komixu je stylova a velmi sa mi paci ten neopakovatelny styl, bohuzial mam obcas problem rozlisovat jednotlive postavy, velmi sa mi podobaju, splyvaju ako ked pozerate cinsky velkofilm, ale to moze byt nejaky moj kognitivny problem, ktory by jeden alebo druhy doktor S vyriesil jednym alebo druhym kratkym pohovorom. : : : : :
"Pred dvoma mesiacmi som bol na uzasnom hudobnom festivale na Islande. Velmi uspesne sa im tam dari integrovat ludi. Na tomto festivale boli napriklad do tvorby hudby zapojeni ludia v kome. Predstav si obrovsku plan plnu polohovatelnych posteli s ludmi vo vegetativnom stave a oni vsetky tie pristroje, ktore monitoruju ich zivotne funkcie, napojili na sekvencery a syntetizatory. Navstevnici a pribuzni tancovali, proste nadhera. Pocul som hudbu komy a vdaka nej som prenikol do toho, ako sa taky clovek citi. Buduci rok s nimi Bjork ide na snuru."
Gemer, deň prvý. Táto kniha je prvým dielom z plánovanej trilógie komiksov od Daniela Majlinga, autora kníh ako Rudo a Zóna. Dej sa odohráva v jeden augustový deň na Gemeri.
Príbeh sa točí okolo jednej diery a trpaslíka... Ehm...malého človeka. Je plný napätia, absurdných zvratov, tragikomických dialógov a zaujímavých postáv, ktorých osudy sa prelínajú v rôznych situáciách. Je nakreslený v klasickom Majlingovom temnom štýle.
Jediné, čo má trochu vyrušovalo je množstvo postáv, v ktorých som sa horšie orientoval. Ale na začiatku je každá postava popísaná, čo trochu pomohlo.
Jeden zo známejších slovenských komiksov a teším sa na ďalší diel.
Každý zvrat bol čisté zlato a humor v tejto knihe je naozaj skvelý. Dlho som sa Majlingovi vyhýbala kvôli kresbe a obavám, že budem stratená v postavách, ale nakoniec to nie je tak ťažké sa sledovanie kto je kto. Teším sa na ďalší diel.
Majling ma zatiaľ nikdy nesklamal. Takýto level absurdného a čierneho humoru orientovaného na slovenské reálie je jednoducho jedinečný. Gemerský klobúk dole!