Wenezuela jeszcze w drugiej połowie XX wieku była jednym z najzamożniejszych państw Ameryki Południowej. Dziś to kraj pogrążony w głębokim kryzysie politycznym, społecznym i gospodarczym. Szaleje hiperinflacja, brakuje wody pitnej i benzyny, nie ma śladu po dawnych bogactwach.
Tomáš Forró, reporter od lat obserwujący Wenezuelę, wyrusza do kopalni złota w tak zwanym Łuku Górniczym, gdzie ogniskują wszystkie problemy. To tam codziennością są brutalne walki między armią, lewicową partyzantką, tajną policją i broniącymi niezależności Indianami. Opisuje także katastrofalne skutki wydobycia złota i realne zagrożenie zatrucia dopływów największych rzek regionu – Orinoko i Amazonki.
Gorączka złota to wstrząsający reportaż o tym, że do głębokiego upadku całego kraju nie jest potrzebna niszcząca wojna ani wielka katastrofa naturalna – wystarczą zwykłe zaniedbania i rozwiązywanie problemów na skróty.
Tomas Forro is a Slovak reporter covering crises and conflicts mostly in the regions of Central & Eastern Europe, Latin America and South Asia. He is publishing mostly long-form reportages with investigative elements in various Central and Eastern European media such as Dennik N (Slovakia), Polityka (Poland) and others. Tomas Forro is an author of a book Donbas: Wedding Apartment in the Hotel War (2019), he was twice shortlisted for the Czech Journalism Award and he is a holder of 3 Slovak Journalism Awards (2016)
Wow. Tomas uz druhykrat napisal knihu, ktora mohla pokojne vyjst co ja viem u Simon & Schustera v prvom naklade 50 tisic a s exkluzivnymi ukazkami v New York Times, ale je taky kamarat, ze vam ju namiesto toho vydal najprv v slovencine. Na toto sa neda ani autorsky ziarlit, lebo kazdy by chcel taketo napisat, ale nikto by to nechcel zazit.
Bardzo ciekawy reportaż, wiele się z niego dowiedziałam. Sama forma jednak niekoniecznie przypadła mi do gustu, miałam wrażenie, że jest dość chaotyczny i powtarza te same informacje po kilka razy.
Wiem, że dużo osób uważa, że autor w reportażu powinien być niewidoczny. Tu, jest on obecny, dość silnie, ale gdyby było inaczej, książka ta straciłaby, moim zdaniem, sporo. Choćby aspekt przygodowy, który jest tutaj, i nie może być inaczej, dość obecny, przez co mocno kojarzy mi się z fantastycznym "Zaginionym miastem Boga Małp" Prestona. Polecam nie tylko fascynatom Ameryki Łacińskiej.
Tomáš napísal ďalšiu knihu, ktorá nikdy nemala vzniknúť. Na konci ostáva len smútok a apokalypticke memento pre zvyšok sveta. Paradoxne najcennejšia sa mi zdala kapitola s banalnym názvom "baňa", lebo na príklade otrávených ekosystémov v dôsledku chamtivosti, pohodlnosti a toho, čo sa deje všade navôkol, poukazuje na negatívny globálny dosah lokálneho rozvratu jednej krajiny. Hoci je Venezuela od nás tisíce kilometrov ďaleko, záleží na tom, ako je tam spravovaná krajina. Je to desivé a smutné.
Tomáš Forró má dar dokonale priblížiť aj niečo tak pre nás vzdialené ako je Venezuela a vysvetliť príčiny a komplikovanosť jej úpadku. Poznatky o ľudskej spoločnosti, ktoré v knihe opisuje sú desivé a fascinujúce zároveň a dojem, ktorý zanechávajú by mal byť varovným prstom pre celý svet.
Na jednej stránke autor opisuje pannenskú prírodu, dlhé roky zakonzervovanú, uchránenú pred ľudskou rukou a na ďalšej strane vás vrhne do reality, v ktorej sú mrtve rieky plné arzénu ( Venezuela je v stave, kedy zlato v riekach ťažia aj domorodci, ktorí boli ich ochrancami) klčovanie pralesov, zabíjanie domorodcov a to všetko na pozadí spoločenských problémoch a fungovaniu moci v krajine, nástupe Madura a toho že tento stav je len ťažko možné zmeniť.
K tejto knihe je aj 4dielny podcast, od denníka N, kde autor rozoberá veľa situácii z knihy, odporúčam. Nemyslím si existuje obdobná kniha v angličtine, preto by si rovnako ako kniha Donbas zaslúžila svoje anglické vydanie.
The previous author's book, Donbas: svadobný apartmán v hoteli Vojna, was one of the best reads and this one is not much behind. I finished this in two days and my jaw ached a little, that's how much I was overwhelmed by the situation in Venezuela. Nowadays everyone is talking about Taliban taking over Afghanistan, but this is much worse. I really liked the style, but I missed more photos in the book. Luckily, I started following Tomáš Forró on Instagram and found El Dorado of photos there.
To był jeden z tych reportaży, w których (w moim odczuciu) zbyt mocno widać autora. Z jednej strony nadaje to klimatu lekturze, natomiast z drugiej, jest to reportaż i opisy obiadów, czy propozycji matrymonialnych poznanej kobiety były zbędne. Uważam, że redakcja nie dowiozła - błędy typu pomyłka wschodu z zachodem - moim zdaniem too much. Sama konstrukcja książki też postawia wiele do życzenia. Niemniej, znajdziemy tu informacje warte uwagi i nadające szerszego kontekstu upadkowi Wenezueli. Cieszę się, że sięgnęłam po ten tytuł i poszerzyłam swoją wiedzę!
Organizovaný zločin, vraždy na dennom poriadku, nekontrolovateľné a nepotrestané násilie, zločinci ozbrojení samopalmi na každom kroku, absencia základných potravín, pitnej vody, rozpad spoločenskej štruktúry a strach vôbec vyjsť na ulicu. Dámy a páni, vitajte vo Venezuele, kedysi bohatej ropnej veľmoci, krajine, kde benzín stál menej ako plechovka coca-coly. Ale to bolo kedysi. To, čo sa tam deje dnes sa odvážne podujal zistiť nezávislý reportér Tomáš Forró a vzniklo toto zaujímavé dielko. Keďže knižiek o Latinskej Amerike je u nás publikovaných stále málo, sú vzácne. Pri vlastnom výskume Argentíny a Čile som Venezuelu len tak lízla, počula som čo-to o zlej situácii, no čo som vďaka tejto reportáži zistila, bolo neporovnateľne horšie. O to cennejšia je potom takáto publikácia, ktorá má čo povedať a ešte z pera slovenského reportéra? Finally! Forró v pútavej reportáži, v ktorej ukazuje talent pre písanie, preplieta vlastné cenné skúsenosti s cestovaním do nebezpečných oblastí s politicko-spoločenským kontextom a autentickými svedectvami Venezuelčanov - tých, čo z krajiny ušli, ale i tých, čo tam bedačia naďalej. Sú to (nielen) domorodci - Pémoni, snažiaci sa zachovať si vlastnú identitu či územie. Situácia je bezvýchodisková už pre každého. Cykly nekontrolovateľného rozmachu a následného úpadku opakovali nepoučiteľné vlády Cháveza aj Madura a ich neustále opakujúce chyby uvrhli Venezuelu tam, kde je dnes - do absolútneho rozkladu kedysi prosperujúceho štátu, dnes tvrdohlavo rútiaceho sa do záhuby. Pôvodne som chcela knižku odporučiť tým, čo majú radi latinskoamerické prostredie, no odporúčam ju všetkým. Každý by si ju mal prečítať ako varovanie čo sa môže stať. Pretože asi takto môže pre jednu krajinu vyzerať kniec sveta či úpadok ľudskej civilizácie. Výborne napísaná reportáž a komplexný pohľad na problematiku (ktorá nie je čiernobiela). Oceňujem aj autorov nadhľad a spôsob, akým na všetko nazerá z rôznych uhlov pohľadu. Zaujme, občas sa oňho možno budete trochu báť, no stojí to za to. Toto nevynechajte.
Świetne studium upadku bogatego państwa i kolejny przykład utopii komunizmu na świecie i zgnilizny marksizmu. Mam wrażenie że o ile książka nie wyczerpuje tematu i jeszcze możnaby wiele na temat Wenezueli napisać natomiast Tomáš po raz kolejny chwycił mnie za gardło i przeczytałem w jeden dzień.
Tomáš Forró, Slovak reporter, takes the reader deep into the heart of Venezuela’s crisis - to the Orinoco Mining Arc, where social, political, and ecological tragedies converge. His reportage “Gorączka złota. Jak upadała Venezuela” (“Zlatá horúčka. Venezuela - od ropnej veľmoci k úpadku ľudskej civilizácie”) goes far beyond surface observation. The authos takes real risks, venturing into dangerous zones, speaking with locals, Indigenous Pemón people, soldiers, and miners, while tracing how gold becomes the catalyst for violence and institutional decay. Through his eyes, we see a country of brutal contradictions that went through decades of brimming with immense natural wealth followed by the years of more and more gradual absence of basic necessities; vast potential destroyed by corruption, mismanagement, and chaos.
One of the book’s greatest strengths lies in how Forró interweaves the macro- and microperspectives. The scale of economic collapse, hyperinflation, and daily shortages of food, water, electricity and the internet are depicted brilliantly, I almost felt like I was right there with the author. But he also has a gift of illuminating the intimate, heartbreaking stories of individuals caught in this machinery of crisis. The author’s reflection that a state’s collapse does not always require war or natural disaster (sometimes it is the quiet accumulation of ignored problems and irresponsible leadership) gives the book both depth and urgency. Especially as he contrasts his most recent, last visit - from the beginning of the COVID-19 pandemic, with the previous ones, starting in 2007.
“Gorączka złota” impressed me with its honesty. Forró avoids simplifications or easy blame, revealing instead the complex web of causes behind Venezuela’s downfall - political, economic, as well as human. His writing is gripping, empathetic, and deeply reflective, forcing readers to realise that no amount of prosperity should be taken for granted. I felt that this is more than a story about Venezuela; it is a universal warning about what happens when a society stops listening to its most vulnerable members and when natural wealth turns from a blessing into a curse.
Moje nadšenie z čítania v princípe kopírovalo autorove pocity z pobytu vo Venezuele, resp. nenapĺňanie jeho ambícii spoznávania stavu spoločnosti v krajine. Začiatok knihy bol fascinujúci, najmä opis reálií v krajine, ktorú som doteraz vnímal iba okrajovo cez spravodajské médiá. Následne však dynamika textu a dejov začína stagnovať, až v závere knihy začínam mám pocit, že podobne ako Forróov náhly útek z Venezuely aj ja končím čítanie s pocitom nedokončenej roboty. Pravdepodobne som mal po skvelom Donbase príliš vysoké očakávania od ďalšej autorovej knihy, odporúčam sa odosobniť od akéhokoľvek porovnávania medzi oboma dielami. Mne sa to bohužiaľ nepodarilo.
Stále však treba vyzdvihnúť Forróovu odvahu podávať osobné zážitky z regiónov, do ktorých sa sami len ťažko dostaneme. Kniha je nielen náučným opisom úpadku kedysi bohatej krajiny, ale aj varnovným prstom pre celý svet, ktorý neudržateľným plytvaním svojich zdrojov môže čoskoro dospieť do podobného stavu.
2,5/5 Trochę mi głupio, ale nie spodobał mi się ten reportaż. Cała książka to jeden wielki skrót myślowy, uproszczenie. Nawet o powiedzmy tytułowej gorączce złota, jest tak naprawdę niewiele. Nie wiem, może oczekiwania miałam zbyt wysokie, albo wiem więcej niż ten reportaż pokazuje... Denerwowało mnie też skakanie z tematu na temat. O początkach upadku i historii kraju mamy w środku książki, ostatnia podróż autora jest na początku, a miedzy nimi mniej lub bardziej urwane wątki o ludziach, miastach oraz sytuacji politycznej i gospodarczej kraju. Ciągłość, chronologia by się tej książce bardzo przydały. Poprawił by się jej odbiór, zrozumienie sytuacji.
Nie czytałam poprzedniej jego u nas wydanej książki, mam nadzieję, że będzie lepsza.
Ak ľúbite post-apokalyptickú fikciu tak vám jej verzia z reality učaruje a knihu prečítate na posedenie. Krásne ponorenie do rozkladu zlyhávajúceho štátu a náhľad do budúcnosti kolapsu civilizácie, aký nás čaká ak sa nevysporiadame s klimatickou krízou.
Nie mam pojęcia, co tu się stało - serio, sprawdziłem, ten sam tłumacz, ten sam redaktor, co w przypadku wspaniałego "Apartamentu w hotelu Wojna", a jakbym sobie w oku widelcem dłubał. Za same regularnie wyskakujące "eskadry śmierci" należy się obu panom ośla ławka (chodzi o szwadrony śmierci, oczywiście), ale w tekście nie brakuje innych grzechów przeciwko merytoryczności i polszczyźnie ("legendarny bojownik z kolonializmem"? Serio?). (Albo kiedy okazuje się, że przemysł stalowy przetwarza aluminium). (Albo "fabryki przemysłowej przeróbki rudy złota", dramatyczna demonstracja, że ktoś tu nic a nic nie pomyślał). Sama książka to dość solidny reportaż z walącego się państwa, ale jednak do "Apartamentu" nie dorasta, także przez to, że autor idzie czasem na ideologiczną łatwiznę. Szanuję upór w docieraniu do uczestników i inicjatorów wydarzeń, tym niemniej za wykonanie należy się co najwyżej 4/5, a za jakość wersji PL - oczko w dół.
Trvalo mi dlho knihu prečítať napriek tomu, že je písaná jednoducho a kapitoly sú krátke. Je to totiž veľmi smutné čítanie o ľudskej hlúposti, o ľudskom zlyhaní, o zlyhaní celej spoločnosti. Ako niekedy nestačí sedieť na bohatých ložiskách nerastných surovín, alebo ako sa to dá premrhať.
Autor cestoval do Venezuely dlhé roky. Porovnával časy pokoja, časy po zmenách a následne po úplnom úpadku už začiatku pandémie, keď musel utiecť. Čitateľovi predostre začiatky, zlaté časy od druhej sv. vojny, až po prvé chyby, ktoré sa niekoľkokrát opakujú, až kým je všetkému koniec.
Asi najviac vypovedá časť, keď si musel priznať (parafrázujem), že sa cítil bezpečnejšie v zákopoch na Donbase počas ruského delostrelectva ako vo Venezuele. To samé má silnú výpovednú hodnotu.
Zo začiatku veľmi zaujímavé a pútavé čítanie. Prakticky na začiatku som sa dostala do deja a len bola zvedavá na príbeh, ktorý mi autor ide odkryt: o kmeni Pemonov, násilí gangov, ropnom priemysle a rozvrátení krajiny. Tak ako pri Donbase, aj pri tejto knižke si autor pomohol jednotlivými postavami na opísané príbehu regiónu a na mna to opäť zapôsobilo a len som bola zvedava čo sa bude ďalej s postavami diať.
Časom sa mi žiaľ knizka začala zdať trochu repetitivna a niektoré veci nedostatočne vysvetlené, čím aj prestali plne dáva zmysel. Celkovo mám pocit že opísanie Venezuelskej histórie bola jedna kniha veľmi malo, a v tom bol autor príliš ambiciózny. Zároveň som aj čoraz viacej nadobúdala diskomfort z toho akým eurocentrickym spôsobom autor opisoval Pemónov, čo dobre vystihuje veta: “Dôkazom, že ešte aj etnikum, ktorého členovia si dodnes maľujú tvare bojovými farbami a lovia pomocou lúkou a šípov, vedia riadiť svoj región efektívnejšie ako celá štátna mašinéria”. - akokeby maľovanie tváre nejako súviselo s efektívnou správou.
Som si však vedomá, že kvôli Donbasu boli moje o očakávanie jednoducho vysoké a pravda je že knizka je knizka je stále veľmi dobrá a “zhltla” som ku prakticky ako nič a preto jej stále dávam vysoké hodnotenie.
Pár let jsem četla občasné autorovy reportáže a vždy se mi velmi líbila jeho schopnost čtivě podat informace, za mě jeden z nejlepších současných reportérů. Proto jsem ráda za obě knihy, které zatím vydal. Ne teda tak moc, abych byla jako Irene :) Venezuela je pro mě ještě o kousek lepší než Donbas, pořádně nevím proč, asi lepší svižností.
"Jedna zo svedkýň masakra hovorí, že vypovedať na polícii sa bojí, lebo videla, ako do jej priateľa "strieľal človek s vestou CICPC". Medzi obeťami bola aj tehotná 28-ročná žena, ktorú pred všetkými zaživa rozrezali motorovou pílou" (str. 121)
Vyššie spomenutá situácia je jedna z nekonečného množstva zvrátených masakrov a tragédií, ktoré sa vo Venezuele dejú na dennom poriadku. Venezuela zlyhala ako štát, kriminalita prekvitá, ľudský život nemá žiadnu cenu, ľudské utrpenie a nešťastie je obrovské a nádej už dávno neexistuje.
O to horšie je, že niektorí slovenskí politici, menovite Ľuboš Blaha, natáčajú veselé propagandistické videá z obchodov v Caracase, že ako je vo Venezuele super a ľudia sa vďaka socializmu majú dobre. Po prečítaní tejto knihy si človek uvedomí, že to, čo dotyčný pán robí je až perverzne amorálna vec, pretože nielen robí hlupákov zo svojich voličov, ale zároveň sa vysmieva všetkým nevinným Venezuelčankám a Venezuelčanom, ktorí boli zavraždení, znásilnení, mučení alebo zohavení zločinným režimom Venezuelského štátu.
Malé nedostatky by sa našli – občas trochu príliš pompézny slovník a kde-tu zbytočné klišé. Forró však hrá vlastnú ligu, v ktorej sa takéto výčitky zdajú vlastne nemiestne. Rozpráva príbeh, ktorý vás pohltí po pár stranách, hoci ste o Venezuele nevedeli zhola nič. A keď do toho už tak strhujúceho príbehu vloží seba a svoje šialene nebezpečné zážitky, je to zas jeden z knižných zážitkov roka – bez prívlastku „slovenských“.
“Venezuela nás učí, že na úpadok celej krajiny nie je potrebná ničivá vojna ani prírodná katastrofa. Môže prebiehať postupne a plazivo, dlhodobým neriešením - či nesprávnym riešením - zvladnutelnych problémov a kríz. Ignorovaním hrozieb a hľadaním príliš jednoduchých východísk”
Myslím, ze táto veta zhŕňa situáciu vo Venezuele najvýstižnejšie. Plus by som dodala, ze všetko zle co si viete predstaviť musíte pri Venezuele vynásobiť x10. Od chudoby, brutality a násilia zo strany štátu a dalších skupín a vedenia takzvanej vojny všetkých proti všetkým, až po domorodých kmeň, ktorý si hádže polena pod svoje vlastné nohy mrzačením vlastnej pôdy, riek a zdravia ťažbou zlata, je ťažké vôbec veriť, že táto krajina reálne existuje.
Skláňam sa pred autorom, ale tiež krútim hlavou nad čistým bláznovstvom toľkokrát sa do krajiny vracať. Zároveň, keď pomyslím na to, co by ma v nej ako bielu Európanku najpravdepodobnejšie čakalo, tak mi tuhne krv v žilách.
Btw, Tomáš Forró ma instagram plny fotiek z jeho ciest po Venezuele či Brazílii. Odporúčam.
Výborne napísané. Okrem dokumentárneho rozmeru oceňujem analýzu situácie v dnešnej Venezuele a pokus o vysvetlenie príčin súčasného dezolátneho stavu. Škoda len, že z toho ide taký silný pocit beznádeje, i keď to je dané podstatou problému a nie štýlom písania. Minikapitolky o pasci nedostatku a holandskej chorobe boli zručne napísané a správne umiestnené až na samý záver knihy.
Ak si kedykoľvek budete myslieť, že Slovensko je krajina v kríze a štát je neschopný, prečítajte si túto knihu. Forró opisuje spoločnosť v totálnom úpadku, kde armáda splynula so štátom a zločinom a celá krajina sa ocitla v stave vojny všetkých proti všetkým - a žiadna strana nemá silu ani chuť tento stav zmeniť. Neveľmi pozitívne čítanie.
Książka wygląda, jakby wprost spod pióra autora powędrowała do druku. Brak tu chronologii (np. zaczyna się od ostatniej podróży w 2020, a nagle pod koniec następuje przeskok do czasów II wojny światowej), do tego autor bardzo skacze między wątkami. Przez ten chaos niestety można się pogubić. Szkoda, bo książka mogłaby być naprawdę dobra, gdyby tylko została odpowiednio zredagowana.
Túto knihu som prečítala 2 krát po sebe, z poslednej strany pekne opäť na prvú. Je to neuveriteľné, desivé, frustrujúce čítanie. A pritom realita. Nie z minulého storočia, ale teraz, stále..
Vedel som, že kniha od Tomáša Forróa bude dobrá, ale že až taká dobrá. Vynikajúca. Venezuela ako laboratórium úpadku. Ľudského, spoločenského, globálneho. Ďakujem.