Súkromie

by Ján Johanides, Antal Zólyomi (translator), László Bártfai (translator)

196 pages, Hardcover

First published January 1, 1963

About the author

Slovenský prozaik a esejista.

Narodil sa v rodine predavača a vzdelanie získaval v Dolnom Kubíne a v Bratislave, kde začal v roku 1954 študovať na filozofickej fakulte Univerzity Komenského estetiku a dejiny umenia, no štúdium po troch rokoch nedokončil. Pracoval ako psychológ, referent vo Zväze slovenských spisovateľov, dramaturg a redaktor programového magazínu v dome kultúry a osvety v Bratislave a na mnohých ďalších miestach. Od roku 1972 sa venoval prevažne slobodnému povolaniu. Žil na viacerých miestach Slovenska – v Martine, v Trnovci nad Váhom, od roku 1972 žil v Šali, kde aj zomrel.

Svoje prvé literárne diela začal uverejňovať v časopise Mladá tvorba a Slovenské pohľady, neskôr prispieval do všetkých literárnych časopisov. Prvé knižné dielo mu vyšlo v roku 1963. Jeho tvorba je ovplyvnená existencializmom a do literatúry tiež priniesol podnety antirománu. Dej nie je pre neho dôležitý, dôležitý je spôsob písania. Inšpiroval sa dielami francúzskych autorov Jeana-Paula Sartra či Alberta Camusa, no samotný existencializmus prijímal len ako výraz istého životného pocitu. Jeho hrdinovia vyrastajú z domáceho prostredia a nesú si so sebou do života jeho znaky. Nastoľuje problémy vojny, sociálnej vzbury, ale i ľudskej osamelosti, úzkosti, strachu, no rieši ich pozitívne pomocou viery v možnosť trvalých kontaktov človeka s človekom. Štýl jeho písania bol vecný, triezvy a objektívny, no neprestával byť kvôli tomu i poetický. V niektorých dielach využíval naopak prvky surrealizmu – príbeh písal ako snovú skutočnosť plnú absurdít a podobne.

Reviews

[Diana · Rating 2 out of 5]

tolko slov, zbytocnych, nudnych, opisnych, cele vety akoby opisovali filmovu scenu, do detailu, do posledneho tiena vrhaneho postavou, materialu oblecenia, myslienky utrapeneho muza a vyrazu tvare hysterickej zeny (😐🤔). tolko toho by sa dalo vypustit, odpustit si tak patos… a mozno by to bolo citatelnejsie. however nadcasovy rozpravaci v novelach, skoro az sucasni.

[Majka Danihelová · Rating 1 out of 5]

Kokoooos, toto bolo čisté utrpenie, ktoré nie a nie skončiť. Pri takýchto knihách niekedy aj zabúdam, prečo mám tak rada čítanie. A to ani nehovorím o tom, že ženy tu boli vykreslené ako trafené hysterky!
Ja neviem... asi som príliš sprostá na takýto druhej slovenskej vyššej literatúry.

[Veronika Juricová · Rating 3 out of 5]

Moja prvotina od Johanidesa, aj tak neviem, co si mam o nom mysliet. Pri niektorych novelach som nedychala, ostatne ma nudili a nezaujali nicim.

[Haha1 · Rating 5 out of 5]

Z tejto zbierky piatich noviel som prečítala len jednu, a to: Potápača priťahujú pramene mora. Ide o autorov debut, takže je poetika jednotlivých noviel mierne rozkolísaná - nemožno teda moje slová priamo aplikovať na knihu ako celok. Ako už názov zbierky naznačuje, pôjde o rozbor intímnych tém, pričom sa tu autor prejavuje ako dôkladný psychologický analytik. Svoj realizmus v niektorých novelách kriví extrémnymi situáciami a preexponovanými reakciami (Nerozhodný).

Potápača priťahujú pramene mora je absolútne dokonalá novela! Autor tu citlivo tematizuje problematiku ľudského šťastia a napriek drastickým motívom (nevera, rakovina, smrť) pôsobí jeho dielo ako pohladenie po duši. Novela vypovedá o tichej, nenápadne exponovanej dobrote obyčajného jednotlivca, pričom je tu zobrazovaná láska k druhým pomocou "asketickej humanity" človeka. Autor však neupadol do pátosu, psychologické pozadie problémov bolo zobrazené dopodrobna, aj kontrastný záver mal svoj podiel na zobrazení toľkej "dobroty" uveriteľne. Ide o výpoveď hlbokého humanizmu, ktorý sa skrýva za nepatrnými gestami. Spätne sa mi vybavuje, že novela stála za prečítanie aj vďaka špecifickému štylizovaniu, lenže dielo nemám pri sebe a tento detail si už skutočne, bohužiaľ, nie som schopná vybaviť.

Dúfam, že sa dostanem aj k ďalším jeho novelám. Ideálne dielo pre milovníkov psychologizácie a zobrazovaniu humanity v introvertnejšej, no o to údernejšej podobe.

[Sinner · Rating 4 out of 5]

Vysoko kvalitny pocin slovenskeho autora je suborom niekolkych kratsich textov, ktore spaja existencialna tematika, stoicky postoj k zivotu, paradny psychologicky rozbor, hlbka pozorovani, symbolika a uveritelne/nevyumelkovane dialogy.
Kniha ma paradny rytmus, je napchata myslienkami, nuti sa zamysliet a po docitani nemozem inak, nez pred autorom zlozit pomyselny klobuk, za autorov vykon.
Dielo nesrsi optimizmom, ani vypoentovanostou pribehov, ale to vsetko vynahradza pocitom skutocnosti. Logika spravania sa postav ustupuje ich psychologii, postavy sa buria len nakratko, poddavaju sa, cim nie su skutocnymi hrdinami diela, ale akymsi odrazom citatela, ktory sa v nich urcite, aj ked nerad, najde.
Stylom mi to pripominalo prace europskych velikanov ako Kafka, Leve, Kundera, co je len dobre.

Naozaj prijemne prekvapenie.

[Matus Miksik · Rating 2 out of 5]

I used to think that I am in love with this book, but after this (the second/third) reading, it turns out not to be the case

I still believe that Nerozhodný (Indecisive), the first text of the book, can hold its own, even though I cannot shake away the feeling of it being more complicated than sophisticated, more overthought than skillfully crafted, etc.; it can still have some value, but mostly in the lecturing process (I use it to show the difference between the structure of a narrative prose and a lyrical poem, based more on associations than causality)

the rest of the texts seem to me now as just oddities, they all feel too artificial and unbelievable, since there is much effort by the author put into assembling them into the tiniest of details, like a clockwork mechanism would be - in itself, this could lead to a decent, even good or great result, but here, the moralities simply crave too much of the reader's attention

to sum it up, while Súkromie can still be perceived as an important collection of texts in Slovak literature of the 2nd half of 20. century, it may seem to anyone reading it today just as a few self-serviceable narrations that are either boring or annoying

[Emanuel · Rating 2 out of 5]

I was interested in this book after reading in literature handbook. I didn't know much about the author and the book.

The way of writing is a bit wierd (SK: vykanie = "predstavte si, ze ste ...") and I needed time to get used to it. The book is a collection of short novels, which I also didn't know. There is not much story, and they are quite boring. I didn't even finish reading this book.

I read the author BIO and the next citing sums it up well (SK):
"Jeho tvorba je ovplyvnená existencializmom a do literatúry tiež priniesol podnety antirománu. Dej nie je pre neho dôležitý, dôležitý je spôsob písania."

Not my style. Did not enjoy.

[Petra · Rating 3 out of 5]

Myslela som si, že ma kniha nadchne, na svoju dobu to muselo byť určite extrémne nadčasové dielo, dnes už sa to ale akosi stráca. Práca s jazykom a štylistikou je zaujímavá,,dej je však zväčša ťažkopádny a človek sa eventuálne stratí, pretože je tam toho proste moc nahusteného, akoby sa autor bál, že tam všetko nezmestí.

[Milan Kališ · Rating 5 out of 5]

Výborná vec. V podstate svetová literatúra.

[Matej Masaryk · Rating 3 out of 5]

Pri opätovnom čítaní sa mi toto Johanidesovo miešanie vážnych existenciálnych otázok s prvkami antirománového spracovania zdalo pomerne únavné, štylisticky ťažkopádne a (čo ma prekvapilo asi najviac) viackrát tematicky i "formálne" za hranou gýču. Naopak, opäť sa pre mňa potvrdila Johanidesova zaujímavá pozorovacia schopnosť, myšlienková hĺbka a nápad pre rozprávačský experiment. Celkovo si ale aj tak myslím, že hodnota tejto zbierky je najmä literárnohistorická. Podobným témam (v nie nepodobnom type spracovania) sa pritom už vyše dvadsať rokov pred jej vydaním vydarenejšie (vkusnejšie) venoval Dominik Tatarka (zbierka V úzkosti hľadania).