"Že básnik, ten sa nesmie jednej ženy
pridŕžať navždy? Že mu treba zmeny?
A že je krajšie žiť len predtuchami?
Doslovne takého dnes ma tu máte.
Vy, uznávam, ste múdre urobili,
keď ste mi zmizli. Aspoň v tejto chvíli
zas celým kúzlom pred mnou plápoláte.
Lež kde je potom šťastie, povedzte mi?
Ja musím ostať vždy sám, jak prst holý.
Čím väčšmi milujem tým viac ma bolí
vedomie, že na tejto šírej zemi
nieto nič krásneho, čo večne trvá.
Keď nájdem lásku, hneď i tŕpnem pred ňou,
že jedného dňa stane sa snáď všednou
a bude bolesť väčšia ako prvá."
Je láska vášeň, alebo niečo iné? Kedy niekoho skutočne milujeme? A mal by básnik tvoriť len keď je v citovom vypätí, alebo by mal vedieť tvoriť aj zo všednej každodennosti?