V roku 1973 nebola Pohotovost, Grace Anatomy ci Chicago Hope, ale bola Zdena Frybova a jej napinave, citave romany z lekarskeho prostredia s prvkami krimi a psychologie.
Ocami novinarky Barbory, ktora pise scenar z nemocnicneho prostredia, sledujeme rusne dni na kardiologickej klinike, kde sa (v tej dobe) najmodernejsimi operacnymi postupmi zachranuju zivoty. Detaily z operacii citatelstvo nijak nesetria, krv strieka (ked nestihaju odsavat), srdcia naskakuju niekedy az po dlhej resuscitacii.
V meste vycina aj seriovy vrah deti, ktory podla policie musi mat nieco spolocne s kardio klinikou, kedze obete laicky, no predsa len trochu znalecky “operuje”.
Z knihy trochu citit budovatelske nadsenie pre “socialisticku vedu”, no inak rok vzniku nijak neznizuje citatelsky zazitok. Skor sa da namietat stereotypizacia queer ludi (gay nerovna sa pedofil), aj ked Frybovej v 1973 sa to da odpustit skor ako Postoju v 2022. 🤷🏼♀️
Postava Barbory - workoholicka, nechce sa viazat, ide jej len o karieru a sex - je zas napisana akoby nasilu nestereotypne a v kontraste k “tradicnym” ziarlivym manzelkam panov chirurgov-prietrtnikov.
Podla recenzii na Goodreads to vyzera, ze Frybova je akysi comfort read pre mnohych ludi, dokonca sa objavilo porovnanie s Betty McDonald. Tak to zas opatrne, Betty mam na piedestali, ale urcite si precitam od Frybovej viac, nech viem sama zhodnotit.