Aj napriek značnej dávke rešpektu k autorovi by kniha mohla spadnúť skôr do šablóny 'štandardná sociálna veda'. Osobne mi pripadá ako nejaká slabšia západná učebnica sociálnej antropológie postavenej okolo otázok štátu a nacionalizmu vezúca sa na vlne trendov 90. rokov a hlavne povrchnosti a epistemologického fetišizmu katapultovanom do mainstreamu sociálnych vied pod dáždnikom 'sociálny konštruktivizmus'. Čo je vlastne point - teoretické diskusie sú šité príliš hrubou ihlou, takže ide vlasne o skôr polo-kritické sumáre, niekedy zaváňajúce prebranosťou zo sekundárnej literatúry. Napr. konfrontácia konceptov nacionalizmu a náboženstva je fajn, postavená v reflexii o genéze západného 'národného štátu' až do momentu, kedy autor prichádza na to, že 'náboženstvo' je vlasne vo svojej podstate západným konceptom, ale zároveň autor nepôsobí dojmom ochotnosti nasmerovať debatu tým pádom hlbšie do otázok akéhosi civilizačného rasizmu, či nacionalizmu, ktorý by mal tendenciu hlbšie problematizovať koncepcie ako ideológia, modernizácia a pod. Empirické epizódky, aj keď v princípe len nahradzujú klasické antropologické štúdie domácimi stredoeurópskymi príkladmi zasa neprekračujú všeobecný konceptuálny záber knihy, takže sa v princípe opakuje Kantovské diktum o tom, že nájdeme len to, na čo sa pýtame. Pre študentov bakalárskeho štúdia a ľudí mimo sociálnych vied je kniha určite fajn úvodom, pre niekoho kto strávil pár rokov života intenzívnym študovaním mimo Karpatskej republiky a vedome opovrhuje akoukoľvek štandardizáciou a normalizáciou skôr kniha vyvoláva pocit šitosti horúcou ihlou a intelektuálnej pohodlnosti, čo nevykompenzujú ani svetlejšie momenty ako záverečný rozhovor zbavený miestami samoúčelného rétorického balastu, či pár fajn postrehov k iným publikáciám. Potom v duchu francúzskeho príslovia "Plus ça change, plus c'est la même chose" má človek pocit, že nepohodlie vznikajúce pre naše končiny stále užitočnou dekonštrukciou nacionálnych mýtov je rýchlo imunizované skôr frázami a gýčmi ako 'multietnickosť' či 'demokracia' bez hlbšej reflexie o tom, čo si ich purifikácia vyžaduje, nehovoriac o gýčovom a über-ideologickom koncepte 'adaptácie', ktorý sa objavuje v závere knihy.
"Treba zadefinovať nanovo repuliku ako multietnický štát a prestať s tými zakomplexovanými hlúposťami o tisícročnej porobe a bohabojnom v pote tváre pracujúcom ľude, ktorý nemá inej radosti, ako vyhrabávať Svätoplukove kosti."