Maco Mlieč a iné

by Jozef Gregor Tajovský, Igor Válek (Epilogue)

Okrem známeho, reprezentatívneho poviedkového výberu slovenského klasického autora - Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apoliena, Žliebky, Prvé hodinky, Horký chlieb, Pani urodzená, Mišo... obsahuje kniha tiež chronológiu života a diela Jozefa Gregora Tajovského, ako dobrú pomôcku pre žiakov a študentov.

Genres: Classics, School, Fiction

119 pages, Hardcover

First published January 1, 1903

About the author

Spisovateľ, prozaik, dramatik, vedúca osobnosť druhej vlny slovenského literárneho realizmu

Pochádzal z rodiny remeselníka a hutníckeho dozorcu. Vyrastal však u starého otca Štefana Grešku, hutníckeho robotníka a domkára. Rodisko sa podpísalo pod jeho národnú uvedomelosť, čo mu pomohlo pri zblížení sa s banskobystrickými národovcami. Národné presvedčenie bolo neskôr dôvodom na časté striedanie učiteľských miest, keďže bolo prameňom nezhôd s vrchnosťou (cirkevnou i štátnou). Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan a zblížil sa s hlasistami a českými realistami. Prebúdzal národné povedomie dedinského a robotníckeho ľudu, sústredil sa najmä na odhaľovanie jeho zlého sociálneho postavenia, študoval jeho život (piesne, obyčaje, porekadlá, jazyk) a z neho čerpal hlavnú tematiku vo svojej prozaickej i dramatickej tvorbe.

V predmníchovskej republike zastával československú orientáciu, polemizoval s ľudákmi. Zostával buržoáznym demokratom, no dôsledná vernosť humanistickým ideálom z neho spravila účastníka niektorých akcií organizovaných komunistickými intelektuálmi. Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu. Jeho próza je pestrá žánrovo i tematicky. Svojou tvorbou akcentoval jej sociálnu podobu. Popritom ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho tvorba bola argumentom v generačnom boji hlasistov najmä proti názorom a tvorbe Vajanského. V dielach zachytával aj folklór, predstavoval obraz súčasnej dediny a jej majetkové vzťahy.

Reviews

[Citatelkatami · Rating 3 out of 5]

co by bola slovenska literatura bez alkoholu?
tajovsky ja ti neviem, akosi mi to niekedy nedava zmysel. ale maco mliec goated.

[Diana · Rating 4 out of 5]

nad Tajovského textami sa vznáša tmavý opar chudoby, trápenia a nešťastia, ktorý vo vás nevyhnutne zanechá dojem

[ofia · Rating 3 out of 5]

Maco Mlieččč

[maťa · Rating 3 out of 5]

len Maco Mlieč...



zase viacmenej zhrnutie len pre mňa, z veľkej časti skopírované a poupravené, veľmi si to už nepamätám, ale to je iná story...

POSTAVY
Rozprávač - sám autor, pozná Maca Mlieča a hovorí o jeho živote
Maco Mlieč - starý mliečnik; pracuje u gazdu, ktorý je k nemu nespravodlivý, ale Maco to tak nevníma
Gazda - celý život Maca využíval, bol nespravodlivý, na konci si uvedomí svoju chybu

Je to písané formou stretnutia rozprávača a Maca Mlieča. Rozprávač poprosí Maca, nech mu porozpráva trochu o jeho mladosti/detstve. Potom sa rozlúči a začne rozprávať autor sám.

Maco Mlieč ako osemnásť-ročný prišiel robiť ku gazdovi, starať sa o kone. Keď mu pomreli rodičia, chcel sa oženiť, ale žiadne dievča nechcelo takého mrzáka. Ako mládenec sa o seba staral, ale čím ďalej, tým viac sa zanedbával. Taktiež po smrti rodičov prestal gazda dávať Macovi normálny plat.

Maco robil vyše 20 rokov pri koňoch. Rád ich opatroval, ako svoje vlastné. Vozieval gazdu aj gazdinú do poľa, na lúky. Maco sa tak stal panským kočišom a sedliackym paholkom.

Raz podvečer šiel po gazdu do mesta, kone sa mu splašili a Maco si zlomil nohu. Kedže na nohu kríval, začal robiť pri voloch. No o pár rokov nevládal už ani pri voloch, a tak ho gazda dal ku kravám. V jeseni spával na poli i doma. Nikomu sa nesťažoval, že už nevládze, že sa zadýchava a že ho ho bolí noha. Počas Vianoc už nevládal okolo statku robiť a aj zima mu v telinci bola. Vedel, že už nebude dlho žiť, a preto sa chcel s gazdom vyrovnať. Chcel gazdovi splatiť to, že posledné dni len ležal a svoju robotu nerobil poriadne. No sám gazda mal voči Macovi dlh. Gazda si uvedomil, aký bol k Macovi nespravodlivý a ponúka mu peniaze. Maco však žiadne peniaze nechce, len chce, aby mu poriadny pohreb vystrojili a na cintoríne pochovali. Výrazným momentom je, že Maco ďakuje gazdovi za všetko čo pre neho urobil a bozká mu ruku.

[Luna]

Čítaný len Maco Mlieč.