Velmi nadmerne mnozstvo uvah, az je to take tazive, no Vamosa nemozem zhejtit, aj keby som velmi chcela. Reflexivne tendencie su sice nadmerne, no aj tak sa mi zdaju spontanne a obohacujuce. Vamos vie svoju ideu predat. Hes got a point. Viackrat som sa zasmiala, viackrat som si nieco podskrtla. Toto dielo je velmi citovatelne, aj ked nejde o svetoborne myslienky (prave naopak, casto sa v jeho uvahe najdete) A na zaver dodam, ze som ozaj poviedku z pohladu bacilu este nikdy necitala.
Páčilo sa mi veľmi najmä Editino očko, Študentská láska a Horúce popoludnie. A tiež Lucifer, ktorý na seba bral rôzne podoby, zahrával sa so slabosťami a neresťami ľudí, sledoval ich počiny a potom "nad nimi veselý Lucifer kotrmelce hádzal". Jednotliví hrdinovia si často zúfajú, zamýšľajú sa nad životom, jeho bolestnou bezvýznamnosťou, dobrovoľne sa usádzajú na perifériu spoločnosti a filozofovaním sa prepadajú do depresií - to všetko ma zaujímalo a bolo tiež veľmi svojské. V jednej chvíli, v poviedke Editino očko, si hrdina takto krásne zazúfal: "Pozrite, Edita, ja roky a roky vylievam svoje myšlienky, svoje city do studne, z ktorej pije verejnosť."