Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. S Agnešou Kalinovou sa zhovárala Jana Juráňová, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie.
Dlho som hľadala knihu o 20. storočí, ktorá by mi po pár stranách nezačala liezť na nervy svojimi veľkými slovami, zložitosťou alebo sterilným (či naopak príliš vyumelkovaným) jazykom. No a našla som!
Agneša Kalinová bola židovka, ktorá vyrastala v Prešove a od mala sa učila cudzie jazyky. Ako dvanásťročná prečítala vo francúzštine prvý román (nie, nebol to detský román) a okrem toho už vedela aj maďarsky a nemecky. Maturitu si nedokončila kvôli druhej svetovej vojne. Rodičia ju poslali do kláštora do Maďarska, ktorý fungoval ako polepšovňa. Jej rodičia medzitým zomreli v koncentračnom tábore. Po vojne bola presvedčená komunistka, no jej nadšenie postupne opadalo.
Pracovala ako filmová novinárka v Kultúrnom živote, ktorý bol k režimu pomerne kritický a tak ju aj jej muža začala šikanovať ŠTB, robili im domové prehliadky, odpočúvali ich a nakoniec oboch väznili. Fascinujúce čítanie. A to všetko takým skvelým jazykom, akoby vám to hovorila kamarátka pri káve, ktorá sa snažila nestatiť tvár a férovosť vo svete, ktorý to od mnohých vyžadoval.
Napríklad je super jej príhoda z obdobia, keď ju držali v cele: "Z nudy sme si všeličo vymýšľali. Na dverách bolo to okrúhle kukátko, tak som okolo neho kriedou nakreslila trojuholník a napísala som nad to "božie oko". Kým sme boli na prechádzke, zmazali to a ja som to potom znova namaľovala. Boli to detinskosti, no cítila som sa lepšie, keď som si také niečo dovolila."
najzaujímavejšie čítanie uplynulého roka. tiež dôkaz, že jediný spôsob, akým som schopná ako tak porozumieť dejinám minulých desaťročí sú už minuté príbehy druhých ľudí, ktoré vo mne tie roky navždy prebudia. viac nenapíšem, lebo pocit lúpeže môjho nedokonalého výkladu a tiež prikrátkosť slov na dlhú niť človeka - Agneši Kalinovej. o to viac by som ale dopriala tej životom preplnenej knihe výklad svojich priateľov a známych a sebe naše spoločné rozhovory o ňom. tuším, že slabý človek neexistuje. iba taký, ktorý s rôznych dôvodovov odmieta svoju silu.
Zivotny elan, ktory ide z rozpravania Agnesi Kalinovej, je neuveritelny. Obdivuhodna zena, vobec by mi nevadilo, keby jej prerozpravanie 20. storocia bolo zaradene ako povinne citanie. Historia na pozadi osobneho pribehu, aj vdaka formatu rozhovoru, ktory vedie Jana Juranova, sa cita samo.
Vyborny prierez zivotom Agnesi Kalinovej, ktora dokazala svoj zivot podat tak, ze clovek vnimal ako sa tie "velke dejiny" odzrkadluju na "zivotoch ludi". Agnesa si zazila kus historie, od uteku pred transportami Zidov, stratu rodicov v koncentracnom tabore, normalizaciu, uvolnenie v 1968, vazenie.. Plny zivot, aj zaujimavych osob a rodinnej sudrznosti. Nazov "Mojich 7 zivotov" tuto knihu pekne charakterizuje a je aj tak rozdelena . Ale ona nestracala zivotny optimizmus a ten z nej tryskal asi az do konca zivota. Rada by som si uzila s nou taky rozhovor, aky viedla s nou Jana Juranova, ktora ju pobadala, obcas vratila naspat k teme, ale vzdy sa pytala priamo a take odpovede aj dostavala.
Prehliadka československých dejín cez príbeh filmovej kritičky a novinárky Agneše Kalinovej. Keby som si mala vybrať jedno slovo, akým knihu charakterizovať, povedala by som “humanizmus”. Silný odkaz v týchto zvláštnych časoch. Rozhodne sa oplatí prečítať. Osobne som sa trochu bála tej formy v podobne interview, ale úplne zbytočne. Nemohlo to vypáliť lepšie. Je to veľmi živá forma, človek má tak trochu pocit, že s pani Kalinovou sedí pri zákusku a káve v jednej z bratislavských cukrární. Bol by to krémeš a káva by bola taká silná, čierna, so zósom na dne, tak ako sme ju pili kedysi. Vydarený počin vydavateľstva Aspekt.
"Vsetko, co sa odohralo do roku 1968, vidim ako suvisly pribeh s cudnym, nevyspytatelnym rytmom. Islo to krok dopredu, potom dva kroky spat, potom tri kroky dopredu a zas povedzme "len" o poldruha kroka spat. (...) V podstate sme si cele sestdesiate roky dost trufali. Uz sa tak polahky nezatvaralo a my sme si to uvedomovali. Clovek mohol byt existencne ohrozeny, vyhrazali sa neposlusnym intelektualom z univerzity a z akademie vied, ze ich poslu "do vyroby" a parkrat sa to aj stalo."
Ak by sa dalo 20. storocie vyrozpravat na osude jedneho cloveka, Agnesa Kalinova by bola idealnym prikladom. S vynimkou prvej svetovej vojny zazila vsetko: slobodneho ducha dvadsiatych rokov, avantgardy, ale i zacinajuci fasizmus tridsiatych rokov, vojnu, holokaust, stalinizmus, slobodny nadych v sestdesiatych rokoch, normalizaciu. Kniha je silnym svedectvom, ze ziadny rezim nemoze ludom zobrat uplne vsetko. Aj v hroznych chvilach ma ludsky zivot neznicitelnu silu.
Forma knihy - rozhovory Kalinovej s Janou Juranovou - je vzdusnejsia a citavejsia, ako by bolo hutne vyrozpravanie historie formou monologu. Juranova je skvela posluchacka, nechava Kalinovu rozpravat, len jemne ju naviguje otazkami. Kudos, vydavatelstvo Aspekt, za tieto historie zien.
Agnesa Kalinova bola novinarka, prekladatelka a filmova kriticka. Spolu s manzelom, Lacom Kalinom, mali blizko k lavicovym kruhom okolo tyzdennika Kulturny zivot. Mrazive patdesiate roky prezili bez vacsej ujmy, Agnesa pisala, cestovala do zahranicia, papulovala mocnym a azda vdaka akejsi vrodenej drzosti jej to prechadzalo. Vaznejsie postihy prisli az s normalizaciou, jej manzel pre knihu Tisic a jeden vtip stravil rok vo vazeni. Ich vtedy este neplnoleta dcera mala isty cas oboch rodicov zavretych. V emigracii po roku 1978 pracovala ako redaktorka Slobodnej Europy v Mnichove, zomrela v roku 2014.
Kalinova rozprava zazitky, v ktorych sa to len tak hmyri menami slovenskej literarnej, novinarskej ci filmovej obce. Kto bol hajzlik, kto bol charakter, kto bol zbabelec. Neprezradim, precitajte si.
neviem na webe nájsť kde sa dáva progress in pages tak aby som nezabudla, že som na strane 150. A medzitým môj interim review je, že je to skvelá kniha o mimoriadnom živote tejto dámy. Aj tie predvojnove časti, ktoré sa ľahko mohli stať nudným vyratuvanim ľudí, ktorých poznala, tak tieto strany obohatila o krásne momenty z jej života, ktoré opísala veľmi milo a úsmevne. Až mi prišlo smutno, že dnes taký sense of community už nie je (podľa mňa)
Resilience. Také to obľúbené slovo v biznise a manažérskych knihách. Mne však oveľa viac rezonovalo v hlave pri čítaní o živote Agneši Kalinovej a o turbulentných dejinách 20.storočia na našom území.
“Je to vlastne taký môj - typicky stredoeurópsky celoživotný motív: diskontinuita. Nastane zvrat vynútený vonkajšími okolnosťami, násilnými zásahmi a všetko alebo aspoň väčšina z toho, čo dovtedy platilo, sa vymaže a začína sa od nuly. Počíta sa len od nového štartu, takmer od iného letopočtu."
Len veľmi nedokonalo by som tu zhŕňala celú niť jej života od roku 1924 do tých našich dvetisíctych rokov, a všetky režimy a s tým súvisiace javy, ktoré ich sprevádzali. Všetky straty a traumy, kontinuálne a početné odchody ľudí zo života, či už kvôli deportáciám, útekom, prenasledovaniu, emigráciám alebo chorobám, všetky náhle straty komfortu a bezpečia, istôt a zázemia...
Celý čas ma však úprimne a príjemne prekvapovala tá ľudskosť, optimizmus, priateľstvo, humor a neskutočná sila a vôľa, ktorú v sebe nielen ona, ale aj ľudia z jej okolia, niesli. To je tá resilience. To je tá vnútorná sila, ktorú ľudstvo v sebe má, a ktorú v čase kríz v sebe objaví.
Vždy obdivujem, keď si niekto podrobne pamätá udalosti svojho života a ešte keď je to zasadené do dejín, je to najzaujímavejšie čítanie biografického žánru. Tieto rozhovory sú výborným čítaním o 20. storočí, o Československu, o dianí v malom aj veľkom rozsahu. Zrejme je to aj spracovaním, ale Kalinová je výborná rozprávačka, takže je z toho veľmi plynulý text, kde otázky sú doplňujúce, nerušia. Parádne sa to číta a roky na okrajoch textu sú perfektný orientačný doplnok. Topka roka 2025 pre mňa.
“Žiadny režim nemôže ľuďom zobrať úplne všetko. Aj v hrozných chvíľach má ľudský život nezničiteľnú hodnotu.”
pre mňa - Fascinujúci pribeh jednej ženy, napriek veľkým životným prekážkam stále objavovala, hľadala, spoznávala, učila sa,..často plati, čím máme k veciam náročnejšiu cestu, tým viac sme odhodlaní ich získať
“.. čím viac ju svet zaujímal, tým viac o ňom vedela . A v tom bol ten trik: čím viac o ňom vedela, tým viac ju mohol baviť, znepokojovať, vzrušovať, tešiť,..”
Mimoriadne pestrý a činorodý život Agneši Kalinovej na pozadí (česko)slovenských dejín. Bolo zaujímavé pozerať sa na naše veľké dejinné udalosti zdola, pohľadom priamej, často aj aktívnej účastníčky. Týmto spôsobom dokážem pochopiť aj inak ťažko pochopiteľné veci, napr. prečo bol komunizmus príťažlivou ideológiou pre vzdelaných inteligentných ľudí (židovského pôvodu). Kniha je veľmi pútavá, nevedela som sa od nej odtrhnúť. Pri všetkých tých tetách, sesterniciach a kamarátoch som sa síce často strácala, ale to pre mňa nebolo až také dôležité, viac ma zaujímali historické a politické okolnosti. Je to jedna z tých kníh, po ktorej si nutne chcem prečítať x ďalších od spomenutých ľudí a o spomenutých udalostiach. Z rozhovoru plynie nekonečný optimizmus, napriek všetkému strašnému, čo sa Ági počas života stalo. Ja ako introvert navyše obdivujem jej spoločenskosť, komunikatívnosť, udržiavanie priateľských a rodinných vzťahov naprieč desaťročiami a kontinentmi. Určite odporúčam.