Tisícročná včela

by Peter Jaroš

Dedinský, generačný román Tisícročná včela autora Petra Jaroša rozpráva o osudoch obyvateľov podtatranského mestečka Hybe na prelome 19. a 20. storočia až do konca 1. svet. vojny. V popredí stoja osudy troch generácií rodiny Pichandovcov. Tisícročná včela je vrcholným dielom Petra Jaroša a zároveň jeho najrozsiahlejšou a najznámejšou knihou. Sága podľa publikácie Dejiny slovenskej literatúry potvrdila, že Jaroš patrí k tým slovenským prozaikom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, ktorí vrátili do prózy lákavý, zaujímavý a najmä dobre napísaný príbeh. Kniha ponúka írečité postavy v sociálnom prostredí a je naplnená lokálpatriotizmom. Peter Jaroš napísal voľné pokračovanie Tisícročnej včely pod názvom Nemé ucho, hluché oko v roku 1984. Román sfilmoval do podoby televízneho seriálu Juraj Jakubisko, v rovnomennom seriáli si zahrali Jan Kroner, Michal Dočolomanský, Štefan Kvietik či Eva Jakoubková.

Genres: Classics, Fiction

448 pages, Hardcover

First published January 1, 1979

About the author

Spisovateľ, autor jedného z najväčších románov modernej slovenskej literatúry – Tisícročná včela, redaktor, dramaturg, scenárista, poslanec NR SR (po r. 1989).

Reviews

[Krocht Ehlundovič · Rating 5 out of 5]

Top dielo! Už tak dlho som na na túto knihu tešil a konečne som si doprial v lete čas na to, aby som sa jej s láskou povenoval - a ona mi to oplatila. Jaroš je veľmi čitateľný, jeho práca s jazykom je bravúrna (všetky tie staré výrazy! - mňamka) a nadanie povedať príbeh je zhmotnená excelentnosť! Prikladám toto dielo k Červenému vínu od Hečka, ktoré taktiež zanechalo dlhotrvajúce stopy v mojej umeleckej a národnej duši.

Knihu som hltal po masívnych kusoch. Každá jej strana je ako vesmír - a je o to výraznejšia, že sa zaoberá malým "mestečkom" Hybe (pod Tatrami) a jeho malými ľuďmi, ktorí tvorili a formovali náš národ na konci 19. storočia. Nič neprikrášľoval, nič nehral, práve naopak - jeho magický štýl a tvrdý prístup kreslí osudy ľudí skrz facky a kopance, ktoré sa doteraz vo mne ozývajú, a ktoré ma motivovali v tom, aby som svojou nohou vystúpil v Hybe a dýchal román na jeho mieste! Ohromné!

Dlho som čakal na román a Jaroš mi ho dal. Obdivujem jeho znalosť reáli, nakoľko kniha nie je len o "ľuďoch", ale aj o dobe - o Slovensku od Uhorska do prvých rokov 1. ČSR. S postavami putujeme po okolitých mestách, vchádzame do susedných krajín a dokonca cestujeme do USA. Všade tam je tisícročná včela. Ako historik kvitujem tento aspekt knihy, toto je iný spôsob ako záživne hovoriť o tom, kto sme a prečo sme takí. A potom, že umenie "nedáva/netvorí" žiadne poznanie - figu borovú!

Odporúčam, milujem, dumám a šaliem.

[Heraldin · Rating 4 out of 5]

Magický realizmus na slovenský spôsob... Nebolo to úplne to, čo som očakávala, čary, mágia, nadprirodzené javy sa síce v knihe objavovali, ale na môj vkus dosť zriedkavo. Napriek tomu, a môjmu nie príliš pozitívnemu vzťahu k slovenskej literatúre, ma očarili opisy života na dedine a každodenných úkonov, vidno, že sa Jaroš v Hybe narodil a poznal dedinu do najmenších detailov. A Pichandovcov jednoducho nejde nemilovať, so všetkými ich láskami a starosťami. Prekážalo mi, ako román odzrakdľoval nielen život doby medzi storočiami, ale najmä dobu, v ktorej bol písaný, celá tá propaganda sociálno-demokratickej politiky mi niekedy prišla až násilná. Ale celkovo, až na slabšiu strednú časť knihy, sa čítala veľmi dobre. Možno mi chýbalo viac zo života mladšieho Pichandu, Valenta, ale to asi preto, že som ho v hlave stále videla ako Michala Dočolomanského :)

[andrea · Rating 1 out of 5]

slovakian encanto

[taetann · Rating 1 out of 5]

if im going down this semester this book going down with me

[Vladimír · Rating 5 out of 5]

V škole som neznášal knihy z dedinského prostredia. Nebavili ma a zdali sa mi divné. Teraz, zhruba o 20 rokov neskôr, si k nim pomaly nachádzam cestu. Tisícročná včela bola v rámci tejto kategórie prvou voľbou a som rád, že nesklamala. Skôr naopak. Neuveriteľne prekvapila.

Generačný román Petra Jaroša sa považuje za jeden z najväčších románov modernej slovenskej literatúry. Opisuje osudy rodiny Pichandovcov z podtatranskej dediny Hybe na prelome 19. a 20. storočia. Zo začiatku je čitateľ konfrontovaný s množstvom postáv a vzťahov. Môže sa zdať, že je toho priveľa, keďže dianie nesledujeme len prostredníctvom Pichandovcov. V Hybe totiž "žije" aj čitateľ.

Postupne zažíva situácie, ktoré formujú pohľad na toto dedinské prostredie a na dobu, v ktorej sa román odohráva. Samozrejme, spoznáva aj jednotlivé postavy, ich vzťahy a motivácie. Nič nie je statické a román nemá označenie generačný náhodou. Postupne sa každý aspekt vyvíja a mení. Mení sa doba, aj ľudia. Jedna generácia odchádza a nová prichádza. Ostáva len chudoba. Pre mňa ako mestského človeka bolo fascinujúce čítať o pracovných alebo stravovacích obyčajoch.

Vyvrcholenie románu v období prvej svetovej vojny bolo ešte zaujímavejšie. Veľká politika versus obyčajný ľud, ktorí len nechce živoriť.

Jaroš dokonale predstavil život v Hybe a všetkých jeho obyvateľov. Čitateľ prežíva všetky ich strasti aj radosti a sú tu momenty, ktoré dokážu ísť pod kožu. Vrelo vám tento klenot odporúčam! Je to naozajstná klasika.

[Matej Masaryk · Rating 3 out of 5]

Je to zvláštna, vnútorne rozporná kniha. Na jednej strane plná zaujímavých, až nápaditých obrazov a príbehov, podaných rozprávačsky očividne výnimočne nadaným autorom (v pamäti mi utkvela najmä brilantne vystavaná časť o smrti Martina Pichandu). Na druhej strane s touto nápaditosťou nejde ruka v ruke vydarenejšia, v celom diele sústredenejšie sledovaná základná línia, ktorá by ju psychologicky či myšlienkovo prehlbovala. Napriek vcelku výraznému stránkovému rozsahu tak postavy prinajlepšom zostávajú iba generickými figúrkami v neustálej, čoraz povrchnejšie vyznievajúcej snahe autora niečím čitateľa zabaviť (spravidla sexuálnou scénou, smrťou alebo bitkou). Rovnako povrchne, ba dokonca až lenivo (v druhom prípade) vyznieva aj využívanie prvkov magického realizmu a postmoderny (žánrové experimenty). Zvláštnou kategóriou sú toporné pasáže, poznačené socialistickou či nacionálnou ideológiou.

[tvdstalia · Rating 1 out of 5]

Nie. Každá postava je mimo v hlave a má schizofreniu. Samo by mal ísť na liečenie a nie snívať o tom, jak chce jebať včelu. Martin urobil každému radosť keď sa udusil na tom skle. Samo nemal skončiť vo väzení ale na psychiatrii. Po tejto knihe nemám rada včely.

[Nina Marcineková · Rating 3 out of 5]

dedinské, prírodné a vzťahové prvky ma veľmi bavili, politické menej a pri vojenskom konci ma kniha stratila. bola sranda čítať írečitú slovenčinu a pripomenúť si štýl kníh z povinného čítania, niekedy som sa pristihla pri rozmýšľaní nad tým, čo by som dala do čitateľského.

[Cina · Rating 5 out of 5]

Krása!

[Zoya · Rating 5 out of 5]

dalsia nesmrtelna klasika

[Beata · Rating 1 out of 5]

ak si do konca knihy nevypichnem oči bude to skvelé

[Este · Rating 1 out of 5]

strana 263, už začínam halucinovať

[Matúš Žilka · Rating 4 out of 5]

Nad očakávanie dobré. Pekné opisy dedinského života na Slovensku na prelome 19 a 20 storočia. Popretkávané bizardnými príbehmi, ktoré ma častokrát veľmi pobavili. Hlavné postavy sú rôznorodé a ich život zaujímavý, aj keď takmer výhradne vidiecky. Dej ubieha celkom rýchlo, číta sa to ľahko. Hviezda dole len za to že ku koncu autor na môj vkus nekriticky vyzdvihuje socialistov a rusov, ale vzhľadom na režim počas ktorého písal sa asi niet čo čudovať (aby nebol problém knihu vydať). Celkovo dobrá knižka, na slovenské pomery výborná.

[Lori · Rating 1 out of 5]

generačný román mi maximálne dal len generačnú traumu

[jurrasic · Rating 4 out of 5]

4.5⭐ by si to zaslúžilo...bavilo ma to

[Eliška · Rating 4 out of 5]

Prekvapivo veľmi dobré.