Prútené kreslá

by Dominik Tatarka

Genres: Fiction, Classics

134 pages, Hardcover

First published January 1, 1963

About the author

Vyštudoval francúzštinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a na Sorbonne v Paríži. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Žiline a Martine. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania ako člen Revolučného národného výboru a po ústupe do hôr ako partizán. Po Oslobodení bol redaktorom Národnej obrody, Pravdy, vedúcim výtvarnej redakcie vo vydavateľstve Tatran, scenáristom československého filmu v Bratislave. Pôsobil aj na Povereníctve školstva a informácií a vo Zväze československých spisovateľov.

Od roku 1964 bol profesionálnym spisovateľom. K okupácii Československa spojeneckými vojskami roku 1968 zaujal nekompromisné stanovisko, za čo bol prenasledovaný komunistickým režimom, na 20 rokov prakticky vyradený z verejného života a nesmel publikovať. Od roku 1970 pracoval ako pomocný robotník v lesnom závode. Potom žil ako invalidný dôchodca. Bol signatárom Charty 77. Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.

Za Písačky sa stal prvým nositeľom Ceny Jaroslava Seiferta, zriadenej Nadáciou Charty 77 pre najlepšie diela českej a slovenskej literatúry, ktoré nesmeli vyjsť doma.

Reviews

[Denis Mačor · Rating 4 out of 5]

Mal som pocit, že Dominik Tatarka stojí v bezprostrednej blízkosti oblečený vo vyťahanom svetri a hovorí o tom, aké nevyhnutné a naliehavé je poznať platonické lásky. O tom to je. O energii nesplnených lások, o ľuďoch, ktorí k nim tvoria kontrastné pozadie a svete, aký sa im vrúcne prizerá pri všetkej svojej zložitosti. Bez nich to nejde, ani pri všetkej múdrosti vekov.

"Na ženu, ktorá mi je blízka, nemusím predsa hľadieť, či je pekná a či aká, ani jej natískať do očí svoju fasádu. Ja si ju radšej predstavujem. Sedím pri nej, v jej prítomnosti, hľadím pred seba ako teraz na more, spln, na list alebo na bodkované slniečko. Na všetkom je ona, ona."

[Silvia Jamrichová · Rating 5 out of 5]

Ach, ten Tatarka! Lyrik, básnik, milovník, filozof, poet... Ľudský nadrealista a fatalista, ktorý o láske - o čistom vzťahu dvoch bytostí - rozpráva tak všedne a drsne, a zároveň tak nežne. Duchovná rozkoš!

"Na ženu, ktorá mi je blízka, nemusím predsa hľadieť, či je pekná a či aká, ani jej natískať do očí svoju fasádu. Ja si ju radšej predstavujem. Sedím pri nej, v jej prítomnosti, hľadím pred seba ako teraz na more, spln, na list alebo na bodkované slniečko. Na všetkom je ona, ona."

"Slovo do diaľky povedané celkom ináč toho druhého rozochvieva, ako slovo povedané do stola alebo do tváre. (...) Myslím na vás - to nie je prázdne slovo. Kto naozaj myslí na toho druhého, môže sa dozvedieť všetko, všetko vedieť a vytušiť, tušené si na každom kroku, každým úsmevom a hnutím v tvári potvrdzovať."

[Tatiana · Rating 4 out of 5]

To bola tá príjemnejšia časť povinného čítania.

[Saxy Kaya · Rating 1 out of 5]

Toto bola pre mňa asi najmenej pochopiteľná klasika vôbec. Mala pekné myšlienky, no ten dej?
Akože...kde je iskra? Kde je nejaká zaujímavosť a pointa príbehu?
Úplný chaos, kvetnaté opisy alá jedna veta na 6 riadkov...Obrovské sklamanie a určite si už od autora nič neprečítam. Čítala som oveľa lepších a menej uznávaných klasikov, ktorých knihy sršali energiou a ideou narozdiel od tejto. Toto bol boj a najväčší čitateľský omyl od kedy čítam klasiku...
Tatarka určite nie je pre každého. Podľa mňa je to autor, ktorého buď budete milovať alebo nenávidieť.

[Erik Oravec · Rating 5 out of 5]

Nádherná štylistika a písomný prejav Dominika Tatarku ma úplne uchvátil. Príbeh plný pocitov a hlbokých myšlienok študenta (rozprávača) Bartolomeja v cudzine, kde ako človek z krajiny (dá sa povedať) nikoho to v predvojnových rokoch nemá ľahké. Väčšmi, keď sa od prvej chvíle zahľadí do Daniely, za ktorej oddanosť by dokázal podstúpiť veľké obety. Paríž opisuje tak, až sa cítie, ako by ste v tých prútených kreslách na Parížskych bulvároch sedeli spolu s ním. Krátke čítanie od veľkého človeka.

[Maroš Kirňák · Rating 5 out of 5]

Ak Vám sadne Tatarkov fantastický, intelektuálny štýl písania, tak je to kniha ku ktorej sa človek rád vráti. Tatarka si u mňa ako prvý slovenský autor vyslúžil maximálny obdiv.

[Ema · Rating 1 out of 5]

Dílo bylo napsáno takovým způsobem, že vlastně nic neříkalo.

[Zuzka · Rating 4 out of 5]

Kvetnaté opisy a zachytenie pocitov platonickej lásky. Dielo síce nie je až také dejové, no skôr opisuje prchavé okamihy ľudského života a navodzuje pomerne peknú melancholickú atmosféru. Je pomalé, ťahavé, nikam sa neponáhľa. Príjemné čítanie.

3,5*

[Dominik Hudec · Rating 3 out of 5]

Živo sú tu zachytené také tie malé abstraktné vnemy, ktoré by človek ani nepovedal, že sa dajú zhmotniť. Vyobrazenie platonických lások v ich domýšľavosti a naivite bolo tiež verné. Formou poetická a relatívne sýta knižka, obsahovo už asi trochu menej. Ale fajn.

[lampia · Rating 4 out of 5]

prva kniha tohto roku, chcem s tatarkom pokracovat

[Patrik Star · Rating 4 out of 5]

Prútené kreslá dostali nové vydanie, a tak som sa pustil do objavovania ďalšieho Tatarku.

Motív lásky a filozofie ostáva centrálny, no tentoraz sa viac sústreďuje na vnútorné prežívanie a platonickú podobu vzťahu. Tatarka ukazuje, že niekedy stačí len vedieť a vidieť – aby si človek aj po rokoch mohol opäť sadnúť do prútených kresiel a zaspomínať.

Je to kniha, ktorá má čo povedať. Príjemné čítanie, ktoré zanechá tichý dojem.

[girlintheclouds · Rating 2 out of 5]

Za mňa pomerne krátka, no zároveň pomerne nezáživná knižka. Nečítala sa vyslovene zle, niektoré myšlienky som si musela prečítať 2x keďže zachytili moju pozornosť :D, no i tak ma kniha nejako neokúzlila. Je to však knižka ktorá sa dá zhltnúť počas jedného dňa a viem si predstaviť že možno niekedy v budúcnosti keď (alebo skôr ak) si ju prečítam znova, tak ma osloví viac

[Ivan Kormendi · Rating 5 out of 5]

Moja prva knižka od Tatarku, ktorý mi bol predtým (v tom čase asi 15 ročnému chalanovi) úplne neznámy a popravde, túto knihu som si zamiloval. Krásny intelektuálny spôsob písania.

[Michal Prokopič · Rating 4 out of 5]

V knihe cítiť vplyv francúskeho existencionalizmu. Ak by mala o 100 strán viac asi by som ju nedočítal, trochu ťahává bez progresie deja. Pravdepodobne vzhľadom na starší jazyk knihy som sa tiež, najmä v úvodnej tretine, občas strácal v poetike Tatarkovych myšlienok. Vedel som sa však stotožniť s niektorými situáciami a pocitmi študenta v zahraničí. Výborná pasáž o návšteve krajanov na severe Francúzska a s tým spojenými myšlienkami a pocitmi. Pasivita hlavnej postavy vo vyjadrovaní citov ma však ubíjala - mal som chuť ho v niektorých situáciach postrčiť k činu. Vyplývalo to však z Tatarkovej hlavnej myšlienky tohto príbehu.

[Natali Maciková · Rating 3 out of 5]

Ak preferujte dynamický dej, ktorý sa posúva najmä skrz dialógy, Tatarka asi nebude úplne pravá voľba. Prináša totiž množstvo opisov a myšlienkových pochodov, takže záleží od čitateľa, nakoľko sa nimi nechá vtiahnúť do parížskej atmosféry a do uvažovania (či konania) postáv. Napriek tomu, že kniha je pomerne krátka, Tatarka veľmi jasne dokazuje, že je majstrom metafor, symbolov, prirovnaní a ďalších výrazových prostriedkov! Zaujímava kniha, ktorá stojí za prečítanie, zároveň však veľmi špecifická.

[Daniela · Rating 3 out of 5]

-klasika, iný štýl ako sme dnes zvyknutí
-mnoho opisov Paríža, chvíľu som aj do mapy pozerala, lebo nedávno som po tých miestach sama chodila
-koniec trosku čudný, rysavka z družstva mu dá vkladnú knižku so všetkými úsporami
-pribeh o Paríži rozpráva Jarmile, plus ako zbiera “duše” do knižného spolku.

[Dasaabtova · Rating 4 out of 5]

Vela veci sa od cias Tatarky mozno nezmenilo. Hlavne zivot v cudzine a studentske casy- velmi som si zaspominala. Hoci sa horkotrpka prichut zacinajucej vojny vznasala v pribehu Bartolomeja, bola tam prichut sladka, a to mladej lasky a naklonnosti. Velmi dobre napisane.

[Janka · Rating 4 out of 5]

Túto knihu treba čítať niekde na dovolenke vyvalený v lehátku alebo v prútenom kresle pri dobrej káve.
Príbeh sa neponáhľa a dejovo sa nič moc nestane. Je však plný krásnych opisov, života, lásky, Paríža a predvojnovej atmosféry. Určite stojí za to si ho prečítať.

[Zuzana Kollarova · Rating 3 out of 5]

Senzualistické.

[Radka Pecková · Rating 5 out of 5]

Obdivuhodný typ človeka. Jeho život, myšlienky, názory... Všetko nadčasové a ľudské, človek milión.

[Miroslav Činčár · Rating 5 out of 5]

Môj článok o Prútených kreslách:

https://knihynadosah.sk/miroslav-cinc...

[Peter Ferenc · Rating 5 out of 5]

Nádherne melancholická spomienka na lásku z Paríža.

[Laura Pavlovičová · Rating 4 out of 5]

ak nemáš rad otvorené konce, nečítaj, lebo budeš chcieť knihu vyhodiť von oknom, ale musím povedať drahý priateľ, že je to jedno z tých lepších diel povinného čítania.

[romana · Rating 1 out of 5]

Čítať knihy o láske a ženách napísané mužmi je zväčša také meh...

[Domi · Rating 2 out of 5]

2.5⭐️

[daniela · Rating 3 out of 5]

skola vola🙁

[Petra · Rating 5 out of 5]

"Láska nie je očarením dvoch pekných alebo vášnivých ľudí, ale rozhodnutím, prácou, dielom, nie ani pekných, ani mladých ľudí, dokonca iba jedného a možno nepekného a nemladého človeka, ktorý chce byť milovaný a milovať. Ten druhý a či druhá veľmi rád sa učí, dáva sa milovať, prv či neskôr pristane, poddá sa nám, začne nám odpovedať svojím jedinečným, prekvapujúcim, nadchýnajúcim spôsobom. Verte, drahá Jarmila, človek až žasne, aká neprebudenosť, nevzdelanosť vládne práve v láske. Starí to nevedia a mladým to nemá kto povedať."

Nežné, čisté a prekrásne dielo o láske. Skutočnej láske a citoch mladého muža k žene. Tatarka používa slová s takým citom a nehou, že sa táto knižka už po pár stranách stala jednou z najkrajších, aké som kedy čítala.

[Jakub · Rating 4 out of 5]

koľko krásne pospájaných viet v útlej knižke o láske.