Novela Biele noci a román Hráč sú výnimočné diela z rôznych období, ale myšlienkou a psychológiou sú si veľmi blízke. Aj ich hrdinovia sú podobní, tak ako sa ani Dostojevskij po takmer dvadsiatich rokoch neprestal na seba ponášať. Obaja hrdinovia sa chcú realizovať cez ozajstnú lásku; ani jednému však nežičí šťastie. V Bielych nociach sa ešte verí, že človek je v podstate dobrý; príbeh má idylickejšie rúcho so závojom elegického smútku. Z Hráča už hľadí tvár spisovateľa, ktorého mučí ľudská nedokonalosť. Skúsenosť ho poučila, že vášeň - postupne jedna jediná - neúprosne pohlcuje v človeku všetko ostatné, citovosť, vnímanie i nadanie. No spoločné je pre oba diela spisovateľovo úsilie odkryť tajomstvo ľudskej duše. Duše, ktorá tak baží po plnom šťastí, pre seba, ale aj pre blížneho. A v tomto hľadaní kľúča k šťastiu pre všetkých je humanistické posolstvo oboch výtvorov.
Works, such as the novels Crime and Punishment (1866), The Idiot (1869), and The Brothers Karamazov (1880), of Russian writer Feodor Mikhailovich Dostoyevsky or Dostoevski combine religious mysticism with profound psychological insight.
Fyodor Mikhailovich Dostoevsky composed short stories, essays, and journals. His literature explores humans in the troubled political, social, and spiritual atmospheres of 19th-century and engages with a variety of philosophies and themes. People most acclaimed his Demons(1872) .
Many literary critics rate him among the greatest authors of world literature and consider multiple books written by him to be highly influential masterpieces. They consider his Notes from Underground of the first existentialist literature. He is also well regarded as a philosopher and theologian.