Kto by mohol tušiť, že kniha rozhovorov s niekým, kto sa narodil viac ako storočie dozadu, môže byť taká milá, vtipná a múdra zároveň? Samozrejme nemalý podiel na tom má aj Janoušek, že sa tak dobre pýtal a tak pekne a citlivo to spísal. Ale ten Falstaff, to bol ale Človek.
Keď som sa v Brne liečila na Žlutom kopci, myslím, že som tam niekde našla informáciu, že sa tam liečil aj on. Teraz po prečítaní knižky nabrala táto informácia ešte úplne iný rozmer.
A vlastne neviem, prečo sa ku mne predtým dostávali len jeho citácie typu "Když už člověk jednou je...", keď zároveň povedal aj veci pre mňa a aj pre túto dobu oveľa dôležitejšie: „Nad lidskou blbostí se nedá zvítězit. Ale nikdy se nesmí přestat proti ní bojovat.“
A jedna, ktorá akoby bola vytvorená priamo pre mňa (som si pri čítaní neskromne pomyslela...): "Když jsou dospělí chytří, tak se nestydí za to, že je v nich pořád trochu dítěte."