Marína

by Andrej Sládkovič

Ľúbostná lyrika od jedného zo slovenských najväčších básnikov.

Genres: Poetry, Classics, Romance, School

173 pages, Hardcover

First published January 1, 1846

About the author

Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič) bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ.

Reviews

[Dušan Maďar]

Skvelý kontrast hodnôt modernej doby a štúrovskej generácie, a ešte lepšia posledná strofa:

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsi svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

[Laura Ensi]

padnú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme...

[Matej Krajčovič]

Nehoden srdca, rozumu, hlasu,
ni očí, uší i času,
kto v svetoch duší nenájde krásu,
juž by zaľúbil v svätom úžasu;
a ku sláve sa iste prebije,
kto v jednej kráse pre všetky žije
a za ňu horí, o nej hovorí,
z nej si činnosti hory otvorí.
Z nej borí, tvorí, jej sa pokorí,
zlosť z jej priestoru vymorí!
(101)

[Benjamín Hlocký]

Jake su sladke tie nadra mariny

[Bee]

3,5*

[veve]

I

[girlintheclouds]

Jedno slovo: umenie

[Baja]

Láska k žene a súčasne láska k národu. Marína spája obe tieto vášne v básnickej skladbe z roku 1846. Príbeh je venovaný Márii, do ktorej Andrej Sládkovič nešťastne zaľúbil už ako 19-ročný. Patrí k vrcholom jeho tvorby.

Môj maratón Slovenskej klasiky pokračuje a ja mám dočítanú Marínu. Síce bola pekne napísaná, ale doteraz nechápem pointu ani celkový príbeh.

Názov a obálka
Názov sedí úplne presne, nakoľko kniha pojednáva o dievčine Maríne. Všetky knihy z tejto edície majú pekné, jednoduché a vkusné obálky, táto sa radí k tým krajším.
5*/5*

Anotácia
Anotácia nám povie niečo o spisovateľovi aj o príbehu. Napriek tomu som nepochopila pointu príbehu.
3*/5*

Dej + postavy:
Strofy samostatne boli nádherné, obsahovali mnoho krásnych myšlienok a boli plné literárnych umeleckých prostriedkov. Aj tak som nepochopila príbeh ako celok a jeho pointu.
2*/5*

Síce kniha bola pekne písaná, neviem, či ju odporúčam, a už vôbec nie začiatočníkom so slovenskou klasikou. Určite sú tu aj lepšie a jednoduchšie knihy...

[Becky]

Myslím, že je snom každej ženy nájsť muža, ktorý by ju miloval tak, ako Sládkovič svoju Marínu.

Je v skutku majstrovské dielo, ktoré vzniklo z hlbokej lásky a bolesti zároveň.
Holt, niekedy tieto dve zradne sestry kráčajú vedno ruka v ruke a je len otázkou šťasteny, ktorá z nich zasiahne naše srdce a životy ...

"Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsi svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!"

(http://zlatyfond.sme.sk/dielo/17/Slad...)

[&Rea]

Andrej bol vždy môj obľúbený Štúrovec!
Veľký rebel a ešte väčši romantik, čo viac si môže žena priať?:D Som rada, že som sa k Maríne dostala až teraz, lebo niečo mi hovorí, že v mojich tínedžerských rokoch na strednej by som niektoré verše nevedela až tak oceniť ako teraz... odporúčam všetkými desiatimi, možno trošku náročnejšie čítanie, ktoré ale určite stojí za to!

[Arsling]

Úprimne si myslím Ze A. Sládkovic bol
nadrzaný úchyl, lebo viac ako tri strany opisoval Marínine prsia (nadrá) a potom ku
koncu ked' mu asi (na Marínino velké stastie, ked'ze uz bola vtedy vydatá za iného)
konene doslo ze ju nezíska, v podstate ju poslal do pekla*

[Marína K]

Najmilšie mi boli tieto:
18, 22, 24, 27, 28, 33, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 48, 50, 51, 52, 54, 60, 63, 64, 72, 73, 98, 99, 101 106, 108, 109, 112, 115, 128, 134, 138, 147, 152, 159, 170, 181, 189, 199, 200, 201, 214, 215, 221, 236, 244, 256, 260, 267, 274, 285, 288, 291

[Jana Smokoňová]

Rada si v nej len tak listujem a náhodne čítam, krásne básne.

[spiritmadeofstars]

Na povinnom čítaní sme mali úryvok, no ako človek, ktorý veľmi obľubuje poéziu, som sa rozhodla prečítať si celú knižku. Bolo to už dávno, a veľa si nepamätám, ale viem, že vtedy sa mi páčila.

[julka]

toto vsetko a aj tak spolu neskoncili

[Lucia]

[291]
❝Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety v chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,❞

Počas čítania som sa dozvedela čosi viac o Sládkovičovom živote a láskach, čo bolo prezentované ako súčasť jednej skôr subjektívnejšej interpretácie Maríny a to mi otvorilo oči. V škole sme sa síce mohli učiť o Márii Pišlovej ako o predlohe pre napísanie Maríny a štyroch okruhoch, ktorým sa autor v diele venuje, ale až teraz plne rozumiem, akou intímnou výpoveďou toto dielo je.

Sládkovič zachytil surovú lásku a pocity s ňou spojené. Prvotný obdiv striedalo rozhorčenie, hnev, postupne upúšťal z konkrétnosti a túžil po akejkoľvek láske, prinajmenšom tak tomu rozumiem. Veľmi sa mi páčili lyrické časti diela, kedy sa autor často prihováral Maríne či ju ospevoval a učil (sám seba či čitateľa) vidieť rovnakými očami i rodný kraj.

[Allie]

Symbolizmus bol nádherný a niektoré básne boli krásne, ale ťažko sa to čítalo pretože sa tam ťažko hľadala pointa. Odporúčam čítať tie najkrajšie verše a strofy a zvyšok preskočiť.




(The symbolism was amazing and some of the poems were simply wonderful, but it was hard to read because you can't find the point very easily. I recommend reading some of the more beautiful poems and then skip the rest)

[Canevacer]

Týmto možno zráním srdcia Slovákov, ale čo už.
Marína, nočná mora maturantov kvôli povinnej literatúre k maturite. Ja si proste neviem vybrať.
Nejdem tu hovoriť, že sa mi nepáči. Niektoré strofy sú skutočne krásne až som plakala, ale pri niektorých som zostala hľadieť ako kamenný stĺp a nevedela som, čo práve cítim.
Sládkovičove pocity k žene a Maríne mi prídu dosť...hm, ako to povedať slušne?
Neviem, či by som i ja chcela byť ako žena prirovnaná ku krajine, v ktorej žije môj milý. Avšak, taktiež tu vidím kontrast toho, že žiadna krajina nie je dokonalá (Atlantída bola, za tým si stojím,🧜🏻‍♀️), a práve tento kontrast dokonalo ukazuje, že ani ako ľudia nemôžeme byť dokonalí.
Presne takéto pocity som mala väčšinu času. Niečo sa mi nepáčilo, ale zasa to mala aj isté pochopenie.
Avšak taktiež nesúhlasím s tým, že je toto nejaké skvostné dielo, na tú dobu možno, no niektorým súčasným knihám sa podľa mňa nevyrovná ani po preobal knihy.
Znova by som ju nečítala, poéziu moc neobľubujem. Pre mňa osobne je ťažké čítať verše, keďže tie rými a slovosled komplikujú môj myšlienkový pochod.
Celkovo by som si ju prečítala skutočne len keby som musela ísť k maturite, dobrovoľne asi nie, pretože má ničím neláka aj keď je tak veľmo ospevovaná noblesnými prídavnými menami.
Holt, nie každému je všetko pochuti...

Padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme.

No čo v obrazoch dejín sa zjaví,
lebo čo duša v obrazoch vraví,
to nezná svet zabudnutia.

Ale všetkému hodiny bijú,
žitie za žitím umiera,
krásy sa v bezdnú minulosť kryjú,
čas, ten Skýt, svety zožiera.

A to prsteň môj, môj prsteň, milá,
spod ruže bielej s´odkryla,
vernosti vraha ním s´oslepila,
zrada sa lásky zdesila!

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť:
nemožno mi ťa neľúbiť!

[Daniela]

Nedávna návšteva Banskej Štiavnice vo mne vzbudila záujem o toto klasické dielo. Nachádza sa tam Dom Maríny, z ktorého urobili tzv. Banku lásky, kde si zamilované páry z celého sveta do Sládkovičových veršov ukrývajú svedectvo o svojej láske.
Najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete venoval Sládkovič svojej láske Márii Pischlovej, ktorú rodičia vydali za niekoho iného. Niektoré verše som na moje prekvapenie poznala, ale napriek tomu musím priznať, že tento druh literatúry nie je pre mňa. Lyrické básne sú extrémne ťažké na čítanie a porozumenie, táto je navyše veľmi dlhá (291 veršov) a písaná v starom jazyku, na pochopenie ktorého sa treba obzvlášť sústrediť.

[Natasa Gramblickova]

Najkrajšie romantické dielo aké Slovensko mohlo mat.