Po ceste do knižnice som si znova rozpamätala na knihu, ktorú som čítala už veľmi,veľmi dávno. Je to síce detská kniha, ale neodolala som - je to jedna z tých kníh, ktoré sa vám dostanú do hlavy a asi nikdy na ne nezabudnete. Možno nemá tak vysokú literárnu hodnotu, ale pre mňa je proste výnimočná.
Pred x rokmi som sa k nej dostala som sa k nej cez úryvok v učebnici lietarúry. Bol to úryvok zo strany 67 a po prečíaní som si zaumienila, že tú knihu si musím nájsť a požičiať.
Kniha je plná krásnych ilustrácií, ktorých barvy krásne hrajú a sú pastvou pre oči. Kreslili ich veľmi nadané ruky.
Ale teraz k deju - Je to začiatok príbehu malej Katici. Sledujeme je cestu z detského domova až po návrat do svojej rodiny, ktorá žije iným životom než bola zvyknutá. Je to rozprávané z detskej perspektívy, takže tam človek nenájde "veľké múdra", ale aj tak má tá kniha niečo hlboké v sebe. Iste, na mnohých miestach to vyznieva tak, tak že rómovia sú tí dobrí a gadžovia zlí, ale je to písané z perspetívy malej Katici a jej rodiny. Jej rodiny, ktorá sa snažila žiť slušne a žiť normálny, pokojný život, ktorý im však nie je dopriatý. Navyše sa v knihe ukazujú aj kladné nerómske postavy, ktoré ukazujú solidaritu a ľudskosť.
Prostredníctvom tejto knihy som sa vôbec dostala k tak úžasnej a zaujímvej osobnosti akou je samotná autorka - Katarina Taikon, nazývaná aj Martin Luther King of Sweden. Určite doporučujem si nielen prečítať knihu, ale vyhšadať si aj niečo viac o autorke a jej aktív.
Je to srdcovka ! <3