What do you think?
Rate this book
Stopy stredoveku: Rozhovory o ľuďoch temnej doby
Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie, a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov.
Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí.
Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.
Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí.
Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.
- GenresHistoryNonfiction
240 pages, Hardcover
Published May 30, 2023
7 people are currently reading
101 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 8 of 8 reviews
July 6, 2023
V svojej hnedej koženkovej bunde, ktorú nosil hádam 20 rokov, postával na nejakej vyvýšenine pred rozpadnutým hradom a rozprával príbehy o rytieroch, kráľoch, spanilých pannách a zbojníkoch. Pavel Dvořák bol určite jedným z tých, ktorí vo mne vzbudili záujem o históriu a dôvodom, prečo ma bavia napríklad Červenákove knižky o kapitánovi Báthorym.
Jeho manželka Daniela je rovnako fundovaná ako on a obsiahlo tu hovorí o tom, ako to na našom území vyzeralo v neskorom stredoveku. Robí to popularizačnou formou ako nebohý pán manžel, takže ak je pre vás Le Goff primoc odborný, ale história vás baví, choďte do tohto.
Dvořáková zjavne miluje kráľa Žigmunda Luxemburského, takže sa dozvieme aj to, že mal doma telocvičňu s činkami, alebo, že lekári ho kritizovali, že pričasto súloží ;)
Hodnotenie: Štyri pravé lebky Jána Krstiteľa z piatich.
Jeho manželka Daniela je rovnako fundovaná ako on a obsiahlo tu hovorí o tom, ako to na našom území vyzeralo v neskorom stredoveku. Robí to popularizačnou formou ako nebohý pán manžel, takže ak je pre vás Le Goff primoc odborný, ale história vás baví, choďte do tohto.
Dvořáková zjavne miluje kráľa Žigmunda Luxemburského, takže sa dozvieme aj to, že mal doma telocvičňu s činkami, alebo, že lekári ho kritizovali, že pričasto súloží ;)
Hodnotenie: Štyri pravé lebky Jána Krstiteľa z piatich.
July 10, 2023
"Jeden historik ma upozornil na fakt, že pôsty, keď bola prikázaná aj sexuálna abstinencia, vychádzali tak, aby sa deti nerodili do obdobia, keď sa zásoby jedla stenčovali. Vychádza to tak, že deti splodené v období 40-dňového veľkonočného pôstu by sa narodili v januári, vo februári, keď už ozaj mohlo byť málo jedla."
--
"Ako sa dá žiť bez písma? Zjavne to šlo. Možno sa k tomu vrátime a budeme sa pozerať už len na obrázky."
--
"Ako sa dá žiť bez písma? Zjavne to šlo. Možno sa k tomu vrátime a budeme sa pozerať už len na obrázky."
February 10, 2025
Dala by som 5 hviezd, pretože p. Dvořáková je skutočná odborníčka na stredovek v našom prostredí, kniha je krásne vyprodukovaná a rieši zaujímavé témy z daného obdobia. V rozhovoroch však boli často načrtnuté udalosti, zaujímavosti a pod., ktoré boli ďalšou otázkou akoby odignorované a viac sa k nim nevracalo. Niekedy to dokonca vyzeralo, že p. Dvořáková o nich hovoriť chcela, ale opytujúci ju nevnímal a 'mlel si svoje'. Zrejme to bolo spôsobené aj konečnou úpravou textu, alebo bola obmedzená dĺžka textu? Neviem, v každom prípade je to škoda. O stredoveku by sa dalo rozprávať aj viac a skutočne zaujímavo. Tým nechcem spochybňovať kvalitu, ani zaujímavosť textu. Určite odporúčam všetkým fanúšikom histórie, aj laikom, ktorí o nej mnoho nevedia a určite študentom, pretože je to krásny vhľad do minulosti a jej 'myslenia'.
July 10, 2023
Stopy stredoveku
Vždy sa vo mne nahromadí radosť, keď si v obľúbenom kníhkupectve všimnem, že vyšlo čosi o stredoveku. Môže za to moja niekdajšia pasia v insitnom kreslení rytierov a neskorší záujem o tieto vzdialené storočia. Rinčanie zbraní, mohutné armády, bujaré oslavy, veľkolepé kráľovské dvory a veselé melodické píšťalky. Mnohé v predstavách mylne stimuluje aj fantastický seriálový žáner, ktorý sa stredovekom veľmi voľne inšpiroval. Je preto na mieste zoradiť mnohé dojmy do patričných kategórií. Preto mi kniha rozhovorov s Danielou Dvořákovou — Stopy stredoveku (N Press, 2023) padla mimoriadne vhod.
Impulz k putovaniu
Už mi behá po jazyku taká tá šteklivá vetička, že „na čo ste sa chceli opýtať, ale báli ste sa“. V súvislosti s knihou Stopy stredoveku od vydavateľstva N Press som mal strachu — ajaj! Aj by som sa pýtal, ale niekedy nie je koho. Viem, že vždy keď som sa pokúsil trochu lepšie odraziť a prudšie skočiť do tohto bazéna informácií, ostal som paralyzovaný, pretože tieto časy majú ďaleko od romantických predstáv, ktoré krásne, ale naivne živili napríklad maliari z devätnásteho storočia. Napríklad tí z viktoriánskej éry — Dante Gabriel Rossetti, John William Waterhouse, Thomas Francis Dicksee. Stačí krátke listovanie v obrazovej knihe s umením a už aj sami pre seba dokážeme pomenovať, čo nám na umeleckých výjavoch nesedí. Vidíme to v takomto jemnom svetle, pretože to tak chceme vidieť.
Veď nie úplne nadarmo sa ten stredovek označuje ako obdobie temna. Je to však naozaj tak? Platí to pre celý stredovek alebo iba jeho výsek? Môžeme spoľahlivo hovoriť o útlaku a neutíchajúcich náboženských nepokojoch? Kto bol skutočnou autoritou a akú úlohu mali v spoločnosti poddaní? Ako sa vtedajšia kultúra stavala k ženám? To je skutočne iba zlomok otázok, ktoré sa vyskytujú v publikácii Stopy stredoveku.
Rozhovor v knihe je pred uzatvoreným publikom. Otázky aj odpovede sú zeditované, vytlačené, môžeme si ich kúpiť v hotovej (a vydarenej) podobe. Pritom — aspoň ja som to tak mal — by sa dalo ešte položiť ďalšie kvantum doplňujúcich otázok. No a to je dobrý signál, pretože ako v čitateľovi vo mne táto kniha oživila dialóg s históriou. Dostal som medzi riadkami cenné odporúčania a môžem sa vydať po nových stopách na vlastnú päsť. Teraz sa už tej studenej vody v bazéne informácií budem báť o niečo menej.
Rozhovor s dejinami
Raz mi jeden slovenský spisovateľ povedal, že rozhovor je najlepší komunikačný formát medzi autorom a čitateľom. Dá sa s tým súhlasiť, aj keď autora vieme spoznať prostredníctvom biografií, memoárov, korešpondencií, esejí. Prosto, spôsobov je mnoho, ale v každom z nich je väčšia alebo menšia miera štylizácie. Vonkajšej aj vnútornej. Pri rozhovore chce človek taktiež vyznievať — pokiaľ možno — čo najlepšie. Je v ňom dávka politiky. Už len fakt, že sa ktosi za nás vydá opýtať sa takej či onakej autority na to a tamto. Aj my by sme sa chceli na čosi opýtať, niečo dodať, ba dokonca — niekedy nesúhlasiť. Čo však, keď je to rozhovor o konkrétnych časoch, ktoré nikto z nás nežil? Všetko dostupné nájdeme akademickou dráhou historika, a to tiež iba so zameraním na určitý výsek z dejín. Stredovek je však bohatý na ústnu tradíciu a prostredníctvom legiend objavujeme z pravdy iba ohnivko. Kľúčovejšie dáta poskytujú kroniky, listiny a rôzne registre, navyše v latinčine, čo nie je pre každého atraktívne čítanie. Aj preto je zvolenie rozhovoru o stredoveku veľmi milým pokusom o priblíženie tohto obdobia čitateľom.
Vydavateľstvo N Press má povahu vydavateľstva priamo spätého so žurnalistikou. Zaoberá sa aktuálnymi témami a prináša k nim podnetné tituly. Ako také doplňujúce štúdium pre svojich aktívnych aj pasívnych čitateľov. Záber je veľmi široký, lebo sa prostredníctvom otázok marginálnych spoločenstiev na Slovensku dostávame cez teóriu vojenstva až kamsi po stredovek. Historička Daniela Dvořáková spolu s redaktormi Tomášom Gálisom a Denisou Gura Doričovou poodhalili dôležité stredoveké témy. Navyše, v neuveriteľne príťažlivom podaní pre laickú verejnosť. V knihe sa totiž miesi umenovedné, sociologické aj historické vzdelanie. Tiež reflexia novodobých problémov prizmou stredoveku. Skrátka, populárne podanie týmto časom sedí.
Boli časy, boli
Všetci máme určite neobmedzené množstvo nápadov, kam by sme sa vydali, keby sme mali bezhraničné schopnosti cestovať v čase a priestore. Preniesli by sme si kamsi svoje vedomie a celú svoju telesnú konštrukciu. A dívali by sme sa. Ako na krajinu z auta. V lepšom prípade by sme sa mohli priamo rekreačne podieľať na dianí v autentických reáliách minulosti (zašermovali by sme si, čo?).
V tejto súvislosti mi napadol film a mladší seriál Westworld. Tu je trochu iná, ľahko športová premisa, ale základ je rovnaký. Nemôžeme očakávať, že prostredie by k nám bolo pohostinné. Stačí ísť do nedávnej minulosti a prečítať si čosi o objavovaní nových plôch na našej planéte. Napríklad o takej výprave Juliusa von Payera a Zemi Františka Jozefa. Biele medvede mali nastavenie voči ľuďom, ktoré sa nedalo uplatiť. Prišla pod nos neznáma potrava. Budeme sa k nej správať podľa vlastných inštinktov. Božechráň, nechcem prirovnávať stredovekých ľudí k divej zveri, ale asi by sme nemohli očakávať, že by naše mravy, zjednodušene povedané, okamžite akceptovali.
Aj autorka odpovedí — historička Daniela Dvořáková — niekoľko ráz zdôrazňuje, že odhliadnuc od aktuálnych kríz žijeme najlepšiu možnú dobu a svoju existenciu by nezamenila s tou, ktorú žila jej mama a babka. Aj mne však pri čítaní o každodennej realite o stredoveku v prestávkach napadlo, že by som sa predsa asi pozrel. Ja viem, nemôžem. Vďaka takýmto knihám je však takýto exkurz reálny. Prehľadný a príjemný. Aj keď, stále mám na papieriku pár otázok, ktoré mi tam chýbali.
Vždy sa vo mne nahromadí radosť, keď si v obľúbenom kníhkupectve všimnem, že vyšlo čosi o stredoveku. Môže za to moja niekdajšia pasia v insitnom kreslení rytierov a neskorší záujem o tieto vzdialené storočia. Rinčanie zbraní, mohutné armády, bujaré oslavy, veľkolepé kráľovské dvory a veselé melodické píšťalky. Mnohé v predstavách mylne stimuluje aj fantastický seriálový žáner, ktorý sa stredovekom veľmi voľne inšpiroval. Je preto na mieste zoradiť mnohé dojmy do patričných kategórií. Preto mi kniha rozhovorov s Danielou Dvořákovou — Stopy stredoveku (N Press, 2023) padla mimoriadne vhod.
Impulz k putovaniu
Už mi behá po jazyku taká tá šteklivá vetička, že „na čo ste sa chceli opýtať, ale báli ste sa“. V súvislosti s knihou Stopy stredoveku od vydavateľstva N Press som mal strachu — ajaj! Aj by som sa pýtal, ale niekedy nie je koho. Viem, že vždy keď som sa pokúsil trochu lepšie odraziť a prudšie skočiť do tohto bazéna informácií, ostal som paralyzovaný, pretože tieto časy majú ďaleko od romantických predstáv, ktoré krásne, ale naivne živili napríklad maliari z devätnásteho storočia. Napríklad tí z viktoriánskej éry — Dante Gabriel Rossetti, John William Waterhouse, Thomas Francis Dicksee. Stačí krátke listovanie v obrazovej knihe s umením a už aj sami pre seba dokážeme pomenovať, čo nám na umeleckých výjavoch nesedí. Vidíme to v takomto jemnom svetle, pretože to tak chceme vidieť.
Veď nie úplne nadarmo sa ten stredovek označuje ako obdobie temna. Je to však naozaj tak? Platí to pre celý stredovek alebo iba jeho výsek? Môžeme spoľahlivo hovoriť o útlaku a neutíchajúcich náboženských nepokojoch? Kto bol skutočnou autoritou a akú úlohu mali v spoločnosti poddaní? Ako sa vtedajšia kultúra stavala k ženám? To je skutočne iba zlomok otázok, ktoré sa vyskytujú v publikácii Stopy stredoveku.
Rozhovor v knihe je pred uzatvoreným publikom. Otázky aj odpovede sú zeditované, vytlačené, môžeme si ich kúpiť v hotovej (a vydarenej) podobe. Pritom — aspoň ja som to tak mal — by sa dalo ešte položiť ďalšie kvantum doplňujúcich otázok. No a to je dobrý signál, pretože ako v čitateľovi vo mne táto kniha oživila dialóg s históriou. Dostal som medzi riadkami cenné odporúčania a môžem sa vydať po nových stopách na vlastnú päsť. Teraz sa už tej studenej vody v bazéne informácií budem báť o niečo menej.
Rozhovor s dejinami
Raz mi jeden slovenský spisovateľ povedal, že rozhovor je najlepší komunikačný formát medzi autorom a čitateľom. Dá sa s tým súhlasiť, aj keď autora vieme spoznať prostredníctvom biografií, memoárov, korešpondencií, esejí. Prosto, spôsobov je mnoho, ale v každom z nich je väčšia alebo menšia miera štylizácie. Vonkajšej aj vnútornej. Pri rozhovore chce človek taktiež vyznievať — pokiaľ možno — čo najlepšie. Je v ňom dávka politiky. Už len fakt, že sa ktosi za nás vydá opýtať sa takej či onakej autority na to a tamto. Aj my by sme sa chceli na čosi opýtať, niečo dodať, ba dokonca — niekedy nesúhlasiť. Čo však, keď je to rozhovor o konkrétnych časoch, ktoré nikto z nás nežil? Všetko dostupné nájdeme akademickou dráhou historika, a to tiež iba so zameraním na určitý výsek z dejín. Stredovek je však bohatý na ústnu tradíciu a prostredníctvom legiend objavujeme z pravdy iba ohnivko. Kľúčovejšie dáta poskytujú kroniky, listiny a rôzne registre, navyše v latinčine, čo nie je pre každého atraktívne čítanie. Aj preto je zvolenie rozhovoru o stredoveku veľmi milým pokusom o priblíženie tohto obdobia čitateľom.
Vydavateľstvo N Press má povahu vydavateľstva priamo spätého so žurnalistikou. Zaoberá sa aktuálnymi témami a prináša k nim podnetné tituly. Ako také doplňujúce štúdium pre svojich aktívnych aj pasívnych čitateľov. Záber je veľmi široký, lebo sa prostredníctvom otázok marginálnych spoločenstiev na Slovensku dostávame cez teóriu vojenstva až kamsi po stredovek. Historička Daniela Dvořáková spolu s redaktormi Tomášom Gálisom a Denisou Gura Doričovou poodhalili dôležité stredoveké témy. Navyše, v neuveriteľne príťažlivom podaní pre laickú verejnosť. V knihe sa totiž miesi umenovedné, sociologické aj historické vzdelanie. Tiež reflexia novodobých problémov prizmou stredoveku. Skrátka, populárne podanie týmto časom sedí.
Boli časy, boli
Všetci máme určite neobmedzené množstvo nápadov, kam by sme sa vydali, keby sme mali bezhraničné schopnosti cestovať v čase a priestore. Preniesli by sme si kamsi svoje vedomie a celú svoju telesnú konštrukciu. A dívali by sme sa. Ako na krajinu z auta. V lepšom prípade by sme sa mohli priamo rekreačne podieľať na dianí v autentických reáliách minulosti (zašermovali by sme si, čo?).
V tejto súvislosti mi napadol film a mladší seriál Westworld. Tu je trochu iná, ľahko športová premisa, ale základ je rovnaký. Nemôžeme očakávať, že prostredie by k nám bolo pohostinné. Stačí ísť do nedávnej minulosti a prečítať si čosi o objavovaní nových plôch na našej planéte. Napríklad o takej výprave Juliusa von Payera a Zemi Františka Jozefa. Biele medvede mali nastavenie voči ľuďom, ktoré sa nedalo uplatiť. Prišla pod nos neznáma potrava. Budeme sa k nej správať podľa vlastných inštinktov. Božechráň, nechcem prirovnávať stredovekých ľudí k divej zveri, ale asi by sme nemohli očakávať, že by naše mravy, zjednodušene povedané, okamžite akceptovali.
Aj autorka odpovedí — historička Daniela Dvořáková — niekoľko ráz zdôrazňuje, že odhliadnuc od aktuálnych kríz žijeme najlepšiu možnú dobu a svoju existenciu by nezamenila s tou, ktorú žila jej mama a babka. Aj mne však pri čítaní o každodennej realite o stredoveku v prestávkach napadlo, že by som sa predsa asi pozrel. Ja viem, nemôžem. Vďaka takýmto knihám je však takýto exkurz reálny. Prehľadný a príjemný. Aj keď, stále mám na papieriku pár otázok, ktoré mi tam chýbali.
October 24, 2023
Pani Dvořáková nám ukazuje stredovek z uhla, z ktorého naňho nie sme veľmi zvyknutí pozerať. Formou interview sa dozvedáme o kráľoch, šľachticoch, duchovných, dedinčanoch, ženách a aj o samotnej historičke. Zisťujeme, ako sa vtedy žilo, ako ľudia vnímali svet okolo seba a aké mali vzájomné vzťahy. Naozaj veľmi poučné čítanie.
Jediné, čo na mňa pôsobilo trocha rušivo, bolo zopár faktov, ktoré sa stále opakovali.
Jediné, čo na mňa pôsobilo trocha rušivo, bolo zopár faktov, ktoré sa stále opakovali.
July 6, 2023
velmi som zvazovala ci 3 alebo 4 hviezdy.. ale! tema je genialna, kniha vyvracia mnohe historicke myty (vacsinu som poznala), len sa mi ziada ist viac do hlbky, mozno pridat mapku, mozno nejaku chronologiu, casovu os.. takto mi pride, ze v burani mytov a legiend zostala kniha kdesi na polceste. plus su otazky, co nepadli a mozno mali. a kapitola o zenach je prikratka! kazdopadne je to must read!
October 10, 2023
otázky redaktorov *1/2
odpovede *****
odpovede *****
Displaying 1 - 8 of 8 reviews