What do you think?
Rate this book
The Role of Christian Family in Modern World
Pope John Paul II This broad-ranging document on the family is a guide for families and those who minister to them. It includes sections on the importance of the family, dangers faced by families, educational rights and responsibilities, pastoral care, morality and theology.
Paperback
First published December 1, 1981
38 people are currently reading
435 people want to read
About the author
Pope John Paul II
1,046 books630 followersSaint Pope John Paul II (Latin: Ioannes Paulus II), born Karol Józef Wojtyła was elected Pope at the Conclave of 16 October 1978, and he took the name of John Paul II. On 22 October, the Lord's Day, he solemnly inaugurated his Petrine ministry as the 263rd successor to the Apostle. His pontificate, one of the longest in the history of the Church, lasted nearly 27 years.
Driven by his pastoral solicitude for all Churches and by a sense of openness and charity to the entire human race, John Paul II exercised the Petrine ministry with a tireless missionary spirit, dedicating it all his energy. He made 104 pastoral visits outside Italy and 146 within Italy. As bishop of Rome he visited 317 of the city's 333 parishes.
He had more meetings than any of his predecessors with the People of God and the leaders of Nations. More than 17,600,000 pilgrims participated in the General Audiences held on Wednesdays (more than 1160), not counting other special audiences and religious ceremonies [more than 8 million pilgrims during the Great Jubilee of the Year 2000 alone], and the millions of faithful he met during pastoral visits in Italy and throughout the world. We must also remember the numerous government personalities he encountered during 38 official visits, 738 audiences and meetings held with Heads of State, and 246 audiences and meetings with Prime Ministers.
His love for young people brought him to establish the World Youth Days. The 19 WYDs celebrated during his pontificate brought together millions of young people from all over the world. At the same time his care for the family was expressed in the World Meetings of Families, which he initiated in 1994. John Paul II successfully encouraged dialogue with the Jews and with the representatives of other religions, whom he several times invited to prayer meetings for peace, especially in Assisi.
Under his guidance the Church prepared herself for the third millennium and celebrated the Great Jubilee of the year 2000 in accordance with the instructions given in the Apostolic Letter Tertio Millennio adveniente. The Church then faced the new epoch, receiving his instructions in the Apostolic Letter Novo Millennio ineunte, in which he indicated to the faithful their future path.
With the Year of the Redemption, the Marian Year and the Year of the Eucharist, he promoted the spiritual renewal of the Church. He gave an extraordinary impetus to Canonizations and Beatifications, focusing on countless examples of holiness as an incentive for the people of our time. He celebrated 147 beatification ceremonies during which he proclaimed 1,338 Blesseds; and 51 canonizations for a total of 482 saints. He made Thérèse of the Child Jesus a Doctor of the Church.
He considerably expanded the College of Cardinals, creating 231 Cardinals (plus one in pectore) in 9 consistories. He also called six full meetings of the College of Cardinals. His most important Documents include 14 Encyclicals, 15 Apostolic Exhortations, 11 Apostolic Constitutions, 45 Apostolic Letters. He promulgated the Catechism of the Catholic Church in the light of Tradition as authoritatively interpreted by the Second Vatican Council. He also reformed the Eastern and Western Codes of Canon Law, created new Institutions and reorganized the Roman Curia.
In the light of Christ risen from the dead, on 2 April 2005 at 9.37 p.m., while Saturday was drawing to a close and the Lord's Day was already beginning, the Octave of Easter and Divine Mercy Sunday, the Church's beloved Pastor, John Paul II, departed this world for the Father. On April 1, 2011, he was raised to the glory of the altars and on April 27, 2014 canonized.
Driven by his pastoral solicitude for all Churches and by a sense of openness and charity to the entire human race, John Paul II exercised the Petrine ministry with a tireless missionary spirit, dedicating it all his energy. He made 104 pastoral visits outside Italy and 146 within Italy. As bishop of Rome he visited 317 of the city's 333 parishes.
He had more meetings than any of his predecessors with the People of God and the leaders of Nations. More than 17,600,000 pilgrims participated in the General Audiences held on Wednesdays (more than 1160), not counting other special audiences and religious ceremonies [more than 8 million pilgrims during the Great Jubilee of the Year 2000 alone], and the millions of faithful he met during pastoral visits in Italy and throughout the world. We must also remember the numerous government personalities he encountered during 38 official visits, 738 audiences and meetings held with Heads of State, and 246 audiences and meetings with Prime Ministers.
His love for young people brought him to establish the World Youth Days. The 19 WYDs celebrated during his pontificate brought together millions of young people from all over the world. At the same time his care for the family was expressed in the World Meetings of Families, which he initiated in 1994. John Paul II successfully encouraged dialogue with the Jews and with the representatives of other religions, whom he several times invited to prayer meetings for peace, especially in Assisi.
Under his guidance the Church prepared herself for the third millennium and celebrated the Great Jubilee of the year 2000 in accordance with the instructions given in the Apostolic Letter Tertio Millennio adveniente. The Church then faced the new epoch, receiving his instructions in the Apostolic Letter Novo Millennio ineunte, in which he indicated to the faithful their future path.
With the Year of the Redemption, the Marian Year and the Year of the Eucharist, he promoted the spiritual renewal of the Church. He gave an extraordinary impetus to Canonizations and Beatifications, focusing on countless examples of holiness as an incentive for the people of our time. He celebrated 147 beatification ceremonies during which he proclaimed 1,338 Blesseds; and 51 canonizations for a total of 482 saints. He made Thérèse of the Child Jesus a Doctor of the Church.
He considerably expanded the College of Cardinals, creating 231 Cardinals (plus one in pectore) in 9 consistories. He also called six full meetings of the College of Cardinals. His most important Documents include 14 Encyclicals, 15 Apostolic Exhortations, 11 Apostolic Constitutions, 45 Apostolic Letters. He promulgated the Catechism of the Catholic Church in the light of Tradition as authoritatively interpreted by the Second Vatican Council. He also reformed the Eastern and Western Codes of Canon Law, created new Institutions and reorganized the Roman Curia.
In the light of Christ risen from the dead, on 2 April 2005 at 9.37 p.m., while Saturday was drawing to a close and the Lord's Day was already beginning, the Octave of Easter and Divine Mercy Sunday, the Church's beloved Pastor, John Paul II, departed this world for the Father. On April 1, 2011, he was raised to the glory of the altars and on April 27, 2014 canonized.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 27 of 27 reviews
June 19, 2025
I’ve been asking myself the question of “what is owed to a child” in the context of the natural order/biological needs and then what are the basics the Church proposes beyond these physical needs for the emotional, intellectual, spiritual, communal life. JPII had a LIST of the rights of families and he just spoke right into my direct, list-loving heart.
May 27, 2022
Everyone should read this, not just married or marrying couples. It might be helpful to remember, however, that this is written to people throughout the world and has to take into account a variety of practices and cultures.
February 10, 2018
“The future of humanity passes by way of the family” (86)
May 30, 2025
Decent. Lots of good things to think about. This was given in 1981 when many things in western culture were starting to unravel. For a full review perhaps look to others, I will only note things left out of my printed version.
I noticed there were a paragraph and several sentences missing in my 1996 USCCB reprint when I was comparing it to the English and Latin on the Vatican website. This goes to show how you need oversight on translation work in case the translator is either incompetent or is tempted to omit things they perhaps disagree with, as will be seen below.
The paragraph missing in the printed version was the last one of section 81, where, A) he calls for the laity to urge the civil magistrate [publicas auctoritates] to take action to resist the various evils he had just named, but in context for 81, that of cohabitation before marriage.
Further, for B) (in the Latin) he calls for young men to be paid a living wage in order to get married and start a family, in order to help prevent social inducement of further cohabitation, [iuvenes matrimonium contrahere nequeunt].
Two sentences also missing were in section 23, where the USCCB printed version omitted the lines of C) "and therefore the original and irreplaceable meaning of work in the home and in rearing children. Therefore the Church can and should help modern society by tirelessly insisting that the work of women in the home be recognized and respected by all in its irreplaceable value, for which no other substitute can be made."
D) The words "for which no other substitute can be made", missing in the English, is from the Latin version, [pro qua nequit aliud substitui,].
I noticed there were a paragraph and several sentences missing in my 1996 USCCB reprint when I was comparing it to the English and Latin on the Vatican website. This goes to show how you need oversight on translation work in case the translator is either incompetent or is tempted to omit things they perhaps disagree with, as will be seen below.
The paragraph missing in the printed version was the last one of section 81, where, A) he calls for the laity to urge the civil magistrate [publicas auctoritates] to take action to resist the various evils he had just named, but in context for 81, that of cohabitation before marriage.
Further, for B) (in the Latin) he calls for young men to be paid a living wage in order to get married and start a family, in order to help prevent social inducement of further cohabitation, [iuvenes matrimonium contrahere nequeunt].
Two sentences also missing were in section 23, where the USCCB printed version omitted the lines of C) "and therefore the original and irreplaceable meaning of work in the home and in rearing children. Therefore the Church can and should help modern society by tirelessly insisting that the work of women in the home be recognized and respected by all in its irreplaceable value, for which no other substitute can be made."
D) The words "for which no other substitute can be made", missing in the English, is from the Latin version, [pro qua nequit aliud substitui,].
February 24, 2021
Would highly recommend for anyone preparing for marriage / family life. A strikingly beautiful theology of the family.
August 13, 2023
Familiaris Consortio nám dal prečítať náš priateľ a kňaz počas predmanželskej prípravy. Po roku od prípravy sa mi podarilo ju prečítať natoľko, že som si z nej spravil aj nejaké poznámky, ktoré si myslím, môžu byť osožné aj svetu. Čo sa týka môjho hodnotenia exhortácie, myslím si, že je veľmi dôležitá a nabitá informáciami. Nebola úplne zábavne napísaná, ale to pápežské dokumenty nebývajú nikdy. Čo sa mi veľmi páčilo, že obsahuje mnohé konkrétne odpovede v otázke modlitby v rodine, výchovy v rodine či výzvy na tvorbu väčšieho spoločenstva. Objektívne problematické by mohli byť časti o pastorácii rozvedených, ktoré sú v rozpore s novšou exhortáciou Amoris Laetitia (sú?), no za seba poviem, že najproblematickejšie časti sú podľa mňa tie o vzťahu rodiny, spoločnosti a kultúry - a teda právo spoliehať sa, že producenti budú mať pri tvorbe programu na zreteli dobro rodiny. Toto keby sa podarilo, nádhera. Žiaľ dnes sme radi, že sme a do kultúry (zatiaľ) katolíci veľa nenahovoria.
To, čo svätý Ján Pavol II. napísal na záver exhortácie, ja vyberám na začiatok. “Je nevyhnutné a naliehavé, aby sa každý človek dobrej vôle usiloval uchovávať a povznášať hodnoty a požiadavky rodiny. Osobitné úsilie v tomto smere musím žiadať od synov a dcér Cirkvi. Oni tým, že vo svetle viery vidia obdivuhodný Boží plán, majú viac dôvodov na to, aby im ležalo na srdci postavenie rodiny v tomto období úzkosti a milosti. Predovšetkým oni musia milovať rodinu; je to ich konkrétna a náročná úloha.
Milovať rodinu znamená vedieť si vážiť jej hodnoty a možnosti a stále ich zveľaďovať. Milovať rodinu znamená rozpoznávať nebezpečenstvá a zlá, ktoré ju ohrozujú, a vedieť ich prekonávať. Milovať rodinu znamená pričiňovať sa o vytváranie takých podmienok a okolností, ktoré by podporovali jej rast a rozvoj. Vznešeným prejavom lásky je aj dávať dnešnej kresťanskej rodine, na ktorú často dolieha úzkosť a malomyseľnosť, podnety, z ktorých by čerpala dôveru v seba samu, vo vlastné bohatstvo prírody a milosti, v poslanie, ktoré jej zveril Boh. "Treba, aby dnešné rodiny opäť dostali svoju pôvodnú tvár! Treba, aby nasledovali Krista."
Je úlohou kresťanov, aby s radosťou a s presvedčením hlásali "radostné posolstvo" o rodine, ktoré treba opätovne počúvať, a stále hlbšie chápať úprimné slová, odhaľujúce jej pravú totožnosť, vnútorné zdroje sily a dôležitosť jej poslania v občianskom živote i v Božom ľude.”
AKO VNÍMA CIRKEV MANŽELSTVO A RODINU?
- Rodina je prvým spoločenstvom povolaným na to, aby hlásalo evanjelium človeku a privádza k plnej ľudskej a kresťanskej zrelosti. Iba prijatím evanjelia sa plne uskutočňujú všetky nádeje, ktoré človek oprávnene vkladá do manželstva a rodiny.
- Kresťanská rodina zjavuje a uskutočňuje cirkevné spoločenstvo, preto ju možno a treba nazývať "domácou cirkvou".
- Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. Tým, že ho z lásky povolal k životu, zároveň ho aj určil pre lásku. A preto má manželstvo a rodina poslanie strážiť, prejavovať a sprostredkúvať lásku ako živú ozvenu a skutočnú účasť na Božej láske k ľudskému pokoleniu a na láske Krista Pána k Cirkvi, jeho neveste.
- Manželstvo je vnútorná požiadavka zmluvy manželskej lásky, ktorá sa verejne potvrdzuje ako jediná a výlučná, aby sa tak zachovala vernosť voči plánu Boha Stvoriteľa. Puto lásky manželov stáva sa obrazom a symbolom zmluvy, ktorá spája Boha s jeho ľudom.
- Je to sviatosť a ako sviatosť je spomienkou, uskutočnením a proroctvom spásy. "Ako spomienka im táto sviatosť dáva milosť a povinnosť pripomínať si veľké Božie skutky a vydávať o nich svedectvo pred deťmi. Ako uskutočnenie spásy dáva im milosť a povinnosť spĺňať už teraz jeden voči druhému a voči deťom požiadavky lásky, ktorá odpúšťa a vykupuje. Ako proroctvo im dáva milosť a povinnosť prežívať a vydávať svedectvo o nádeji na budúce stretnutie s Kristom.
- Manželská láska manželov robí schopnými najväčšieho možného darovania, ktorým sa stávajú Božími spolupracovníkmi pri odovzdávaní daru života novému človekovi.
VÝZNAM RODINY:
- Pomáha človeku, aby si uvedomil svoje povolanie
- Pomáha mu, aby prijal záväznú úlohu usilovať sa o väčšiu spravodlivosť
- Formuje ho, aby vedel vytvárať medziosobné vzťahy
ÚLOHY RODINY:
- Kresťanskí manželia a rodičia majú poskytnúť svoj vlastný a nenahraditeľný prínos na vypracovanie evanjeliového rozlišovania v rôznych situáciách a kultúrach, v ktorých muž a žena prežívajú manželstvo a svoj rodinný život.
- V rodine je tiež potrebné rozvíjať styky medzi jednotlivými rodinami pre vzájomnú hmotnú i duchovnú pomoc.
- Kresťanské rodiny majú za úlohu tiež ostať napojené na Božiu Múdrosť, lebo len tak budú schopné kladne ovplyvňovať budovanie spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta.
- Jednou z najvznešenejších a najnaliehavejších povinností kresťanských manželov v súčasnosti je vydávať svedectvo o neoceniteľnej hodnote manželskej nerozlučiteľnosti a vernosti.
- Hlavnou úlohou rodiny je služba životu.
- Aby manželia predovšetkým jasne poznali učenie encykliky Humanae vitae ako záväzné pre svoj pohlavný život
- RODINA, EUCHARISTIA, MODLITBA: Osobitný vzťah, ktorý jestvuje medzi manželstvom a Eucharistiou, keď prikazuje, aby sa "manželstvo slávilo spravidla vo svätej omši". Vlastným zdrojom kresťanského manželstva je Eucharistia. Dôležitým cieľom modlitby v domácej cirkvi je uviesť deti prirodzeným spôsobom do liturgickej modlitby, ktorá je vlastná celej Cirkvi. Koncilové smernice poskytli kresťanskej rodine novú možnosť tým, že ju zaradili medzi skupiny, ktorým sa odporúča spoločné slávenie liturgie hodín. Okrem ranných a večerných modlitieb sa výslovne odporúča v zhode s pokynmi synodálnych Otcov čítanie Božieho slova a rozjímanie o ňom, príprava na sviatosti, pobožnosť k Srdcu Ježišovmu a zasvätenie sa mu, rôzne formy úcty blahoslavenej Panny Márie, modlitba pri stolovaní a prejavy ľudovej nábožnosti. Treba pripomenúť modlitbu posvätného ruženca.
MUŽ A ŽENA:
Žena: Práve povznesenie ženy vyžaduje aj to, aby sa jasne uznala hodnota jej materskej a rodinnej úlohy vzhľadom na ostatné verejné úlohy a zamestnania. Ak sa má uznať aj ženám, rovnako ako mužom, právo účasti na rozličných verejných úlohách, potom i spoločnosť sa musí usporiadať tak, aby manželky a matky prakticky neboli nútené pracovať mimo domácnosti. Treba prekonať mentalitu, podľa ktorej sa žene pripisuje väčšia úcta za prácu vykonanú mimo domácnosti ako za prácu v domácnosti.
Muž: Láska k manželke ako matke, ako aj láska k deťom sú pre muža prirodzenou cestou k pochopeniu a uskutočňovaniu svojho otcovstva. Najmä tam, kde spoločenské a kultúrne podmienky ľahko privádzajú otca k určitému odstupu od rodiny alebo aspoň k jeho menšej účasti na výchove, treba sa usilovať o to, aby v spoločnosti znova zavládlo presvedčenie, že úloha a poslanie otca v rodine a pre rodinu majú jedinečný a dôležitý význam. Muž je povolaný na to, aby zabezpečoval harmonický rozvoj všetkých členov rodiny. Túto úlohu splní, ak si bude veľkodušne uvedomovať zodpovednosť za život počatý pod matkiným srdcom, ak sa bude vo zvýšenej miere usilovať zúčastňovať sa spolu s manželkou na výchove, ak bude vykonávať prácu, ktorá nerozvracia, ale povznáša rodinu v jej súdržnosti a pevnosti, a napokon ak bude vydávať svedectvo zrelého kresťanského života, ktoré účinnejšie privádza deti k živému stretnutiu s Kristom a s Cirkvou.
MORÁLKA MANŽELSKEJ LÁSKY:
Keď sa má dať do súladu manželská láska so zodpovedným odovzdávaním života, mravnosť spôsobu konania nezávisí iba od úprimnosti úmyslu a zhodnotenia pohnútok, ale musí sa učiť podľa objektívnych kritérií, ktoré sa odvodzujú z prirodzenosti človeka a jeho úkonov a rešpektujú zmysel vzájomného sebadarovania a ľudského plodenia v ovzduší skutočnej lásky. A to je nemožné, ak sa úprimným srdcom nepestuje čnosť manželskej čistoty.
Cirkevné učenie "sa zakladá na nerozlučnom spojení dvojakého významu manželského aktu, ktorý Boh určil a ktorý človek z vlastného podnetu nemôže rozbiť: je to význam spojivý a plodivý".
Ako už svojou povahou nemravný "treba vylúčiť akýkoľvek zásah, ktorý buď vzhľadom k predvídanému manželskému styku, alebo pri jeho uskutočňovaní, alebo v priebehu jeho prirodzených následkov sleduje ako cieľ alebo ako prostriedok znemožniť splodenie života.
Vždy, keď manželia používajú antikoncepčné prostriedky, oddeľujú tie dva významy, ktoré Boh Stvoriteľ vložil do samej prirodzenosti muža a ženy a do dynamického priebehu ich pohlavného spojenia, počínajú si ako "sudcovia" nad Božím plánom a "manipulujú" a znevažujú ľudskú sexualitu a s ňou vlastnú osobu, ako aj osobu manželského partnera, a menia tak hodnotu "totálneho" darovania…darovanie ani jedného nie je úplné.
Antropologický a zároveň i morálny rozdiel existujúci medzi antikoncepciou a využívaním obdobia neplodnosti spočíva v tom, že tu stoja oproti sebe dve nerozlučiteľné chápania ľudskej osobnosti a sexuality. Voľba prirodzených cyklov prináša so sebou aj prijatie času samej osoby, čiže ženy, a tým aj prijatie dialógu, vzájomného rešpektu, spoločnej zodpovednosti a ovládania sa. Prijať tento čas a dialóg znamená to isté, ako uznať súčasne duchovný i telesný ráz manželskej jednoty, znamená aj prežívanie osobnej lásky so svojou požiadavkou vernosti.
Úkon odovzdávania života má byť začlenený do celkového poslania celého kresťanského života, ktorý však nemôže prísť ku vzkrieseniu bez kríža. V tejto súvislosti možno pochopiť, prečo nemožno z rodinného života vylúčiť úsilie o sebazaprenie a sebaobetu, ba zo srdca ho treba prijať, aby sa tak prehlbovala manželská láska a stala sa zdrojom vnútornej radosti.
Úloha Cirkvi v otázke morálky rodiny
Nemôže jestvovať protiklad medzi Božím zákonom o odovzdávaní života a zákonom o pestovaní manželskej lásky. Preto konkrétna vychovávateľská starostlivosť Cirkvi musí byť vždy súdržná a nikdy ju neslobodno oddeľovať od jej učenia.
Vychovávateľská starostlivosť Cirkvi prejavuje svoj realizmus a múdrosť iba vyvíjaním trvalého a neochvejného úsilia vytvárať skutočne ľudské - psychologické, mravné i duchovné - podmienky, ktoré sú nevyhnutné na pochopenie tejto normálnej normy, jej hodnoty, a pre život podľa nej…započítať vytrvalosť a trpezlivosť, pokoru a duchovnú silu, synovskú dôveru v Boha a jeho milosť, častú modlitbu a pristupovanie k Oltárnej sviatosti a k sviatosti zmierenia.
Medzi podmienky patria aj poznatky o telesnej prirodzenosti a o obdobiach plodnosti. V tomto smere treba podniknúť všetko, aby sa tieto poznatky sprístupnili všetkým manželom a predovšetkým všetkým mladým ľudom. Tieto poznatky majú potom vyústiť do výchovy k sebaovládaniu. Táto disciplína, ktorá patrí k manželskej čistote, nielenže neškodí manželskej láske, ale naopak, dáva jej vyššiu ľudskú hodnotu. Prináša totiž rodinnému životu ovocie mieru a pokoja a prispieva k rozriešeniu iných problémov. Podporuje starostlivosť o partnera a úctu k nemu, pomáha manželom ovládať sebectvo, ktoré je nepriateľom pravej lásky, a prehlbuje ich zmysel pre zodpovednosť. A napokon rodičom dáva schopnosť hlbšie a účinnejšie vplývať na výchovu detí.
Zvlášť dôležité je, aby na tomto poli mali kňazi jednotný morálny a pastoračný postoj. O túto jednotu sa treba snažne usilovať, aby veriaci netrpeli neistotou vo svedomí. (34)
ÚLOHY HLBŠIE:
I. vytváranie osobného spoločenstva, II. služba životu, III. účasť na rozvoji spoločnosti, IV. účasť na živote a poslaní Cirkvi.
VÝCHOVA:
Rodičov treba mať za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Právo a povinnosť rodičov vychovávať je prirodzené a prvotné, je jediné, čo stojí na vzťahu lásky medzi rodičmi a deťmi; je nenahraditeľné a neodňateľné, a preto nemožno ním poveriť plne iných, ani iní si naň nemôžu robiť nárok.
Kresťanská pohlavná výchova, ktorá je prvotným právom a povinnosťou rodičov, má sa či už doma, alebo vo výchovných strediskách, ktoré si oni zvolia a kontrolujú, vždy diať pod ich starostlivým vedením.
Kresťanská výchova sa snaží, aby si pokrstení, keď sa postupne zasväcujú do tajomstva spásy, boli čím ďalej tým viac vedomí daru viery, ktorého sa im dostalo; aby sa naučili klaňať Bohu Otcovi v duchu a pravde (porov. Jn 4,23), zvlášť liturgickými úkonmi, a priúčali sa správať vo svojom živote spravodlivo a naozaj sväto ako noví ľudia…Okrem toho, vedomí svojho povolania, majú sa učiť vydávať svedectvo o nádeji, ktorú nosia v sebe (porov. 1Pt 3,15) a napomáhať stvárňovať svet v kresťanskom zmysle.
Rodičia sú svedectvom svojho vlastného života pre svoje deti prvými hlásateľmi evanjelia. Aby kresťanskí rodičia mohli dôstojne plniť svoju výchovnú službu, synodálni Otcovia vyslovili želanie, aby sa zostavil vhodný text katechizmu pre rodiny, ktorý by bol jasný, stručný a každému ľahko zrozumiteľný.
SPOLOČNOSŤ:
Rodina sa otvára iným rodinám a spoločnosti, lebo berie na seba sociálnu úlohu. Prežívanie spoločenstva a spoluúčasti, ktoré má byť charakteristickou črtou každodenného rodinného života, je jej prvým a základným prínosom pre spoločnosť.
Na vzťahy medzi členmi rodinného spoločenstva pôsobí a riadi ich "zákon nezištnosti", ktorý tým, že rešpektuje a podporuje vo všetkých i v každom osobitne osobnú dôstojnosť ako jedinú cennú hodnotu, robí pohostinnosť, stretnutia a rozhovory srdečnými, ochotu nezištnou, službu veľkodušnou a duchovné vzťahy hlbokými.
Rodiny, či už jednotlivé alebo združené, sa preto môžu a majú venovať rôznym sociálnym službám, najmä na prospech chudobných a vôbec všetkých osôb a prípadov, ktoré sú mimo dosahu verejných orgánov sociálneho zabezpečenia.
Rodiny sa majú ako prvé zasadzovať o to, aby štátne zákony a inštitúcie nielen neurážali, ale pozitívne podporovali a chránili práva a povinnosti rodiny.
RODINA A CIRKEV:
V manželskej a rodinnej láske, prežívanej vo svojej mimoriadnej bohatosti hodnôt a požiadaviek plnosti, jedinečnosti, vernosti a plodnosti, sa prejavuje a uskutočňuje účasť kresťanskej rodiny na prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní Ježiša Krista a jeho Cirkvi.
Manželské a rodinné spoločenstvo má "spoločne" objavovať Boží plán a plniť ho, a to samým ľudským prežívaním lásky, ktorá sa v Kristovom Duchu prejavuje medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi. Preto tak ako veľkú Cirkev, aj malú domácu cirkev treba stále a dôkladne evanjelizovať. Odtiaľ pramení aj jej povinnosť nepretržitej výchovy vo viere. (51)
PASTORÁCIA:
Cirkev musí postarať o lepšie a hlbšie programy prípravy na manželstvo, aby sa odstránili ťažkosti a aby podporovala vznik a vzrast dobrých manželstiev.
Viera toho, ktorý žiada od Cirkvi, aby mohol uzavrieť manželstvo, môže mať rozličné stupne, a preto je prvoradou povinnosťou duchovných pastierov znova ju vzbudiť, živiť a viesť k zrelosti. Majú však pritom chápať aj dôvody, ktoré vedú Cirkev k tomu, aby prijala na slávenie aj tých, čo nie sú dokonale pripravení. (68)
Odmietntuie odslúženia - odmietnutie slávenia zo strany duchovných pastierov len preto, že v ich žiadosti sú aj spoločenské dôvody, nemožno schvaľovať.
Ak by sa stanovili iné kritériá na povolenia sláviť cirkevné manželstvo, ktoré by brali zreteľ na stupeň viery snúbencov, mohlo by to priniesť veľké nebezpečenstvá. Predovšetkým nebezpečenstvo nepodloženého a diskriminujúceho posudzovania; ďalej vzbudenie pochybností o platnosti už skôr uzavretých manželstiev, čo by bolo veľkou škodou pre kresťanské komunity, a vznikol by nový, neoprávnený nepokoj vo svedomí manželov; a napokon nebezpečenstvo, že sa bude popierať alebo spochybňovať sviatostný ráz mnohých manželstiev tých bratov, ktorí žijú v odlúčení od úplného spoločenstva s katolíckou Cirkvou, čo sa prieči cirkevnej tradícii.
Celé miestne cirkevné spoločenstvo má povinnosť pomáhať manželskej dvojici, aby chápala a prežívala svoje nové povolanie a poslanie. Mladí manželia nech úprimne prijímajú a vážia si rozumnú ľudskú a veľkodušnú pomoc iných manželských dvojíc.
Manželská dvojica sa stáva rodinou vlastne až narodením detí, Cirkev bude stáť pri rodičoch v tom zmysle, aby deti prijímali a milovali ako dar od Pána života a aby im s radosťou, bez ohľadu na námahu, pomáhali pri ich ľudskom a kresťanskom raste.
Rodičia sa majú usilovať ovplyvňovať výber a prípravu samých programov, a to tým, že vhodnými akciami budú trvalo udržiavať styky so zodpovednými redaktormi, ktorí rozhodujú o produkcii a vysielaní, aby si takto zaistili, že sa nebudú svojvoľne zanedbávať alebo zámerne potláčať základné ľudské hodnoty…Producenti majú poznať a rešpektovať požiadavky rodín; a to niekedy z ich strany žiada skutočnú odvahu, vždy však hlboký zmysel pre zodpovednosť…Rodiny "majú právo spoliehať sa, a to v nemalej miere, na dobrú vôľu, čestnosť a zmysel pre zodpovednosť zo strany tých, čo profesionálne pracujú na poli hromadných oznamovacích prostriedkov, ako sú vydavatelia, spisovatelia, producenti, usporiadatelia, dramaturgovia, informátori, komentátori a herci." Preto je nevyhnutné, aby Cirkev venovala všetku starostlivosť týmto kategóriám umelcov a aby povzbudzovala a podporovala tých katolíkov, ktorí sa cítia povolaní a majú vlohy na túto prácu, aby sa záväzne venovali práci v tejto chúlostivej oblasti.
ŠPECIÁLNE PRÍPADY:
Takí, čo uzavreli nové životné spoločenstvo len z ohľadu na výchovu detí a niekedy sú vo svojom svedomí subjektívne presvedčení, že predchádzajúce manželstvo, už nenapraviteľne rozvrátené, nebolo vlastne nikdy platné.
Rozvedeným Cirkev pomáha a starostlivou láskou sa usiluje zbaviť ich pocitu, že sú odlúčení od Cirkvi, lebo aj oni, ako pokrstení, môžu a vlastne sa majú zúčastňovať na jej živote. Cirkev sa má za nich modliť, posilňovať ich, ukázať im, že je milosrdnou matkou, a tak ich udržiavať vo viere a nádeji.
Cirkev zotrváva vo svojej doterajšej praxi, založenej na Svätom písme, že nepripúšťa k eucharistickému prijímaniu tých veriacich, ktorí sa po rozvode znova zosobášili. Sami totiž bránia tomu, aby boli pripustení, nakoľko ich stav a životné okolnosti sú v objektívnom rozpore s tým zväzkom lásky medzi Kristom a Cirkvou, ktorý sa práve v Eucharistii naznačuje a uskutočňuje.
Okrem toho je tu aj iný osobitný pastoračný dôvod: keby sa takéto osoby pripustili k Eucharistii, veriacich by to uviedlo do pochybností a neistoty ohľadom učenia Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva. Zmierenie vo sviatosti pokánia, ktoré otvára cestu k Eucharistii, môže sa udeliť len tým, čo ľutujú, že porušili znamenie zmluvy a vernosti s Kristom a sú úprimne ochotní viesť taký život, ktorý nie je v rozpore s nerozlučiteľnosťou manželstva. To v skutočnosti vyžaduje, aby sa muž a žena, ktorí z vážnych príčin, ako je napríklad výchova detí, nemôžu splniť požiadavku vzájomného rozchodu, zaviazali, že budú žiť v úplnej zdržanlivosti, čiže zdržia sa aktov, ktoré sú manželstvu vlastné". (84)
To, čo svätý Ján Pavol II. napísal na záver exhortácie, ja vyberám na začiatok. “Je nevyhnutné a naliehavé, aby sa každý človek dobrej vôle usiloval uchovávať a povznášať hodnoty a požiadavky rodiny. Osobitné úsilie v tomto smere musím žiadať od synov a dcér Cirkvi. Oni tým, že vo svetle viery vidia obdivuhodný Boží plán, majú viac dôvodov na to, aby im ležalo na srdci postavenie rodiny v tomto období úzkosti a milosti. Predovšetkým oni musia milovať rodinu; je to ich konkrétna a náročná úloha.
Milovať rodinu znamená vedieť si vážiť jej hodnoty a možnosti a stále ich zveľaďovať. Milovať rodinu znamená rozpoznávať nebezpečenstvá a zlá, ktoré ju ohrozujú, a vedieť ich prekonávať. Milovať rodinu znamená pričiňovať sa o vytváranie takých podmienok a okolností, ktoré by podporovali jej rast a rozvoj. Vznešeným prejavom lásky je aj dávať dnešnej kresťanskej rodine, na ktorú často dolieha úzkosť a malomyseľnosť, podnety, z ktorých by čerpala dôveru v seba samu, vo vlastné bohatstvo prírody a milosti, v poslanie, ktoré jej zveril Boh. "Treba, aby dnešné rodiny opäť dostali svoju pôvodnú tvár! Treba, aby nasledovali Krista."
Je úlohou kresťanov, aby s radosťou a s presvedčením hlásali "radostné posolstvo" o rodine, ktoré treba opätovne počúvať, a stále hlbšie chápať úprimné slová, odhaľujúce jej pravú totožnosť, vnútorné zdroje sily a dôležitosť jej poslania v občianskom živote i v Božom ľude.”
AKO VNÍMA CIRKEV MANŽELSTVO A RODINU?
- Rodina je prvým spoločenstvom povolaným na to, aby hlásalo evanjelium človeku a privádza k plnej ľudskej a kresťanskej zrelosti. Iba prijatím evanjelia sa plne uskutočňujú všetky nádeje, ktoré človek oprávnene vkladá do manželstva a rodiny.
- Kresťanská rodina zjavuje a uskutočňuje cirkevné spoločenstvo, preto ju možno a treba nazývať "domácou cirkvou".
- Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. Tým, že ho z lásky povolal k životu, zároveň ho aj určil pre lásku. A preto má manželstvo a rodina poslanie strážiť, prejavovať a sprostredkúvať lásku ako živú ozvenu a skutočnú účasť na Božej láske k ľudskému pokoleniu a na láske Krista Pána k Cirkvi, jeho neveste.
- Manželstvo je vnútorná požiadavka zmluvy manželskej lásky, ktorá sa verejne potvrdzuje ako jediná a výlučná, aby sa tak zachovala vernosť voči plánu Boha Stvoriteľa. Puto lásky manželov stáva sa obrazom a symbolom zmluvy, ktorá spája Boha s jeho ľudom.
- Je to sviatosť a ako sviatosť je spomienkou, uskutočnením a proroctvom spásy. "Ako spomienka im táto sviatosť dáva milosť a povinnosť pripomínať si veľké Božie skutky a vydávať o nich svedectvo pred deťmi. Ako uskutočnenie spásy dáva im milosť a povinnosť spĺňať už teraz jeden voči druhému a voči deťom požiadavky lásky, ktorá odpúšťa a vykupuje. Ako proroctvo im dáva milosť a povinnosť prežívať a vydávať svedectvo o nádeji na budúce stretnutie s Kristom.
- Manželská láska manželov robí schopnými najväčšieho možného darovania, ktorým sa stávajú Božími spolupracovníkmi pri odovzdávaní daru života novému človekovi.
VÝZNAM RODINY:
- Pomáha človeku, aby si uvedomil svoje povolanie
- Pomáha mu, aby prijal záväznú úlohu usilovať sa o väčšiu spravodlivosť
- Formuje ho, aby vedel vytvárať medziosobné vzťahy
ÚLOHY RODINY:
- Kresťanskí manželia a rodičia majú poskytnúť svoj vlastný a nenahraditeľný prínos na vypracovanie evanjeliového rozlišovania v rôznych situáciách a kultúrach, v ktorých muž a žena prežívajú manželstvo a svoj rodinný život.
- V rodine je tiež potrebné rozvíjať styky medzi jednotlivými rodinami pre vzájomnú hmotnú i duchovnú pomoc.
- Kresťanské rodiny majú za úlohu tiež ostať napojené na Božiu Múdrosť, lebo len tak budú schopné kladne ovplyvňovať budovanie spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta.
- Jednou z najvznešenejších a najnaliehavejších povinností kresťanských manželov v súčasnosti je vydávať svedectvo o neoceniteľnej hodnote manželskej nerozlučiteľnosti a vernosti.
- Hlavnou úlohou rodiny je služba životu.
- Aby manželia predovšetkým jasne poznali učenie encykliky Humanae vitae ako záväzné pre svoj pohlavný život
- RODINA, EUCHARISTIA, MODLITBA: Osobitný vzťah, ktorý jestvuje medzi manželstvom a Eucharistiou, keď prikazuje, aby sa "manželstvo slávilo spravidla vo svätej omši". Vlastným zdrojom kresťanského manželstva je Eucharistia. Dôležitým cieľom modlitby v domácej cirkvi je uviesť deti prirodzeným spôsobom do liturgickej modlitby, ktorá je vlastná celej Cirkvi. Koncilové smernice poskytli kresťanskej rodine novú možnosť tým, že ju zaradili medzi skupiny, ktorým sa odporúča spoločné slávenie liturgie hodín. Okrem ranných a večerných modlitieb sa výslovne odporúča v zhode s pokynmi synodálnych Otcov čítanie Božieho slova a rozjímanie o ňom, príprava na sviatosti, pobožnosť k Srdcu Ježišovmu a zasvätenie sa mu, rôzne formy úcty blahoslavenej Panny Márie, modlitba pri stolovaní a prejavy ľudovej nábožnosti. Treba pripomenúť modlitbu posvätného ruženca.
MUŽ A ŽENA:
Žena: Práve povznesenie ženy vyžaduje aj to, aby sa jasne uznala hodnota jej materskej a rodinnej úlohy vzhľadom na ostatné verejné úlohy a zamestnania. Ak sa má uznať aj ženám, rovnako ako mužom, právo účasti na rozličných verejných úlohách, potom i spoločnosť sa musí usporiadať tak, aby manželky a matky prakticky neboli nútené pracovať mimo domácnosti. Treba prekonať mentalitu, podľa ktorej sa žene pripisuje väčšia úcta za prácu vykonanú mimo domácnosti ako za prácu v domácnosti.
Muž: Láska k manželke ako matke, ako aj láska k deťom sú pre muža prirodzenou cestou k pochopeniu a uskutočňovaniu svojho otcovstva. Najmä tam, kde spoločenské a kultúrne podmienky ľahko privádzajú otca k určitému odstupu od rodiny alebo aspoň k jeho menšej účasti na výchove, treba sa usilovať o to, aby v spoločnosti znova zavládlo presvedčenie, že úloha a poslanie otca v rodine a pre rodinu majú jedinečný a dôležitý význam. Muž je povolaný na to, aby zabezpečoval harmonický rozvoj všetkých členov rodiny. Túto úlohu splní, ak si bude veľkodušne uvedomovať zodpovednosť za život počatý pod matkiným srdcom, ak sa bude vo zvýšenej miere usilovať zúčastňovať sa spolu s manželkou na výchove, ak bude vykonávať prácu, ktorá nerozvracia, ale povznáša rodinu v jej súdržnosti a pevnosti, a napokon ak bude vydávať svedectvo zrelého kresťanského života, ktoré účinnejšie privádza deti k živému stretnutiu s Kristom a s Cirkvou.
MORÁLKA MANŽELSKEJ LÁSKY:
Keď sa má dať do súladu manželská láska so zodpovedným odovzdávaním života, mravnosť spôsobu konania nezávisí iba od úprimnosti úmyslu a zhodnotenia pohnútok, ale musí sa učiť podľa objektívnych kritérií, ktoré sa odvodzujú z prirodzenosti človeka a jeho úkonov a rešpektujú zmysel vzájomného sebadarovania a ľudského plodenia v ovzduší skutočnej lásky. A to je nemožné, ak sa úprimným srdcom nepestuje čnosť manželskej čistoty.
Cirkevné učenie "sa zakladá na nerozlučnom spojení dvojakého významu manželského aktu, ktorý Boh určil a ktorý človek z vlastného podnetu nemôže rozbiť: je to význam spojivý a plodivý".
Ako už svojou povahou nemravný "treba vylúčiť akýkoľvek zásah, ktorý buď vzhľadom k predvídanému manželskému styku, alebo pri jeho uskutočňovaní, alebo v priebehu jeho prirodzených následkov sleduje ako cieľ alebo ako prostriedok znemožniť splodenie života.
Vždy, keď manželia používajú antikoncepčné prostriedky, oddeľujú tie dva významy, ktoré Boh Stvoriteľ vložil do samej prirodzenosti muža a ženy a do dynamického priebehu ich pohlavného spojenia, počínajú si ako "sudcovia" nad Božím plánom a "manipulujú" a znevažujú ľudskú sexualitu a s ňou vlastnú osobu, ako aj osobu manželského partnera, a menia tak hodnotu "totálneho" darovania…darovanie ani jedného nie je úplné.
Antropologický a zároveň i morálny rozdiel existujúci medzi antikoncepciou a využívaním obdobia neplodnosti spočíva v tom, že tu stoja oproti sebe dve nerozlučiteľné chápania ľudskej osobnosti a sexuality. Voľba prirodzených cyklov prináša so sebou aj prijatie času samej osoby, čiže ženy, a tým aj prijatie dialógu, vzájomného rešpektu, spoločnej zodpovednosti a ovládania sa. Prijať tento čas a dialóg znamená to isté, ako uznať súčasne duchovný i telesný ráz manželskej jednoty, znamená aj prežívanie osobnej lásky so svojou požiadavkou vernosti.
Úkon odovzdávania života má byť začlenený do celkového poslania celého kresťanského života, ktorý však nemôže prísť ku vzkrieseniu bez kríža. V tejto súvislosti možno pochopiť, prečo nemožno z rodinného života vylúčiť úsilie o sebazaprenie a sebaobetu, ba zo srdca ho treba prijať, aby sa tak prehlbovala manželská láska a stala sa zdrojom vnútornej radosti.
Úloha Cirkvi v otázke morálky rodiny
Nemôže jestvovať protiklad medzi Božím zákonom o odovzdávaní života a zákonom o pestovaní manželskej lásky. Preto konkrétna vychovávateľská starostlivosť Cirkvi musí byť vždy súdržná a nikdy ju neslobodno oddeľovať od jej učenia.
Vychovávateľská starostlivosť Cirkvi prejavuje svoj realizmus a múdrosť iba vyvíjaním trvalého a neochvejného úsilia vytvárať skutočne ľudské - psychologické, mravné i duchovné - podmienky, ktoré sú nevyhnutné na pochopenie tejto normálnej normy, jej hodnoty, a pre život podľa nej…započítať vytrvalosť a trpezlivosť, pokoru a duchovnú silu, synovskú dôveru v Boha a jeho milosť, častú modlitbu a pristupovanie k Oltárnej sviatosti a k sviatosti zmierenia.
Medzi podmienky patria aj poznatky o telesnej prirodzenosti a o obdobiach plodnosti. V tomto smere treba podniknúť všetko, aby sa tieto poznatky sprístupnili všetkým manželom a predovšetkým všetkým mladým ľudom. Tieto poznatky majú potom vyústiť do výchovy k sebaovládaniu. Táto disciplína, ktorá patrí k manželskej čistote, nielenže neškodí manželskej láske, ale naopak, dáva jej vyššiu ľudskú hodnotu. Prináša totiž rodinnému životu ovocie mieru a pokoja a prispieva k rozriešeniu iných problémov. Podporuje starostlivosť o partnera a úctu k nemu, pomáha manželom ovládať sebectvo, ktoré je nepriateľom pravej lásky, a prehlbuje ich zmysel pre zodpovednosť. A napokon rodičom dáva schopnosť hlbšie a účinnejšie vplývať na výchovu detí.
Zvlášť dôležité je, aby na tomto poli mali kňazi jednotný morálny a pastoračný postoj. O túto jednotu sa treba snažne usilovať, aby veriaci netrpeli neistotou vo svedomí. (34)
ÚLOHY HLBŠIE:
I. vytváranie osobného spoločenstva, II. služba životu, III. účasť na rozvoji spoločnosti, IV. účasť na živote a poslaní Cirkvi.
VÝCHOVA:
Rodičov treba mať za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Právo a povinnosť rodičov vychovávať je prirodzené a prvotné, je jediné, čo stojí na vzťahu lásky medzi rodičmi a deťmi; je nenahraditeľné a neodňateľné, a preto nemožno ním poveriť plne iných, ani iní si naň nemôžu robiť nárok.
Kresťanská pohlavná výchova, ktorá je prvotným právom a povinnosťou rodičov, má sa či už doma, alebo vo výchovných strediskách, ktoré si oni zvolia a kontrolujú, vždy diať pod ich starostlivým vedením.
Kresťanská výchova sa snaží, aby si pokrstení, keď sa postupne zasväcujú do tajomstva spásy, boli čím ďalej tým viac vedomí daru viery, ktorého sa im dostalo; aby sa naučili klaňať Bohu Otcovi v duchu a pravde (porov. Jn 4,23), zvlášť liturgickými úkonmi, a priúčali sa správať vo svojom živote spravodlivo a naozaj sväto ako noví ľudia…Okrem toho, vedomí svojho povolania, majú sa učiť vydávať svedectvo o nádeji, ktorú nosia v sebe (porov. 1Pt 3,15) a napomáhať stvárňovať svet v kresťanskom zmysle.
Rodičia sú svedectvom svojho vlastného života pre svoje deti prvými hlásateľmi evanjelia. Aby kresťanskí rodičia mohli dôstojne plniť svoju výchovnú službu, synodálni Otcovia vyslovili želanie, aby sa zostavil vhodný text katechizmu pre rodiny, ktorý by bol jasný, stručný a každému ľahko zrozumiteľný.
SPOLOČNOSŤ:
Rodina sa otvára iným rodinám a spoločnosti, lebo berie na seba sociálnu úlohu. Prežívanie spoločenstva a spoluúčasti, ktoré má byť charakteristickou črtou každodenného rodinného života, je jej prvým a základným prínosom pre spoločnosť.
Na vzťahy medzi členmi rodinného spoločenstva pôsobí a riadi ich "zákon nezištnosti", ktorý tým, že rešpektuje a podporuje vo všetkých i v každom osobitne osobnú dôstojnosť ako jedinú cennú hodnotu, robí pohostinnosť, stretnutia a rozhovory srdečnými, ochotu nezištnou, službu veľkodušnou a duchovné vzťahy hlbokými.
Rodiny, či už jednotlivé alebo združené, sa preto môžu a majú venovať rôznym sociálnym službám, najmä na prospech chudobných a vôbec všetkých osôb a prípadov, ktoré sú mimo dosahu verejných orgánov sociálneho zabezpečenia.
Rodiny sa majú ako prvé zasadzovať o to, aby štátne zákony a inštitúcie nielen neurážali, ale pozitívne podporovali a chránili práva a povinnosti rodiny.
RODINA A CIRKEV:
V manželskej a rodinnej láske, prežívanej vo svojej mimoriadnej bohatosti hodnôt a požiadaviek plnosti, jedinečnosti, vernosti a plodnosti, sa prejavuje a uskutočňuje účasť kresťanskej rodiny na prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní Ježiša Krista a jeho Cirkvi.
Manželské a rodinné spoločenstvo má "spoločne" objavovať Boží plán a plniť ho, a to samým ľudským prežívaním lásky, ktorá sa v Kristovom Duchu prejavuje medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi. Preto tak ako veľkú Cirkev, aj malú domácu cirkev treba stále a dôkladne evanjelizovať. Odtiaľ pramení aj jej povinnosť nepretržitej výchovy vo viere. (51)
PASTORÁCIA:
Cirkev musí postarať o lepšie a hlbšie programy prípravy na manželstvo, aby sa odstránili ťažkosti a aby podporovala vznik a vzrast dobrých manželstiev.
Viera toho, ktorý žiada od Cirkvi, aby mohol uzavrieť manželstvo, môže mať rozličné stupne, a preto je prvoradou povinnosťou duchovných pastierov znova ju vzbudiť, živiť a viesť k zrelosti. Majú však pritom chápať aj dôvody, ktoré vedú Cirkev k tomu, aby prijala na slávenie aj tých, čo nie sú dokonale pripravení. (68)
Odmietntuie odslúženia - odmietnutie slávenia zo strany duchovných pastierov len preto, že v ich žiadosti sú aj spoločenské dôvody, nemožno schvaľovať.
Ak by sa stanovili iné kritériá na povolenia sláviť cirkevné manželstvo, ktoré by brali zreteľ na stupeň viery snúbencov, mohlo by to priniesť veľké nebezpečenstvá. Predovšetkým nebezpečenstvo nepodloženého a diskriminujúceho posudzovania; ďalej vzbudenie pochybností o platnosti už skôr uzavretých manželstiev, čo by bolo veľkou škodou pre kresťanské komunity, a vznikol by nový, neoprávnený nepokoj vo svedomí manželov; a napokon nebezpečenstvo, že sa bude popierať alebo spochybňovať sviatostný ráz mnohých manželstiev tých bratov, ktorí žijú v odlúčení od úplného spoločenstva s katolíckou Cirkvou, čo sa prieči cirkevnej tradícii.
Celé miestne cirkevné spoločenstvo má povinnosť pomáhať manželskej dvojici, aby chápala a prežívala svoje nové povolanie a poslanie. Mladí manželia nech úprimne prijímajú a vážia si rozumnú ľudskú a veľkodušnú pomoc iných manželských dvojíc.
Manželská dvojica sa stáva rodinou vlastne až narodením detí, Cirkev bude stáť pri rodičoch v tom zmysle, aby deti prijímali a milovali ako dar od Pána života a aby im s radosťou, bez ohľadu na námahu, pomáhali pri ich ľudskom a kresťanskom raste.
Rodičia sa majú usilovať ovplyvňovať výber a prípravu samých programov, a to tým, že vhodnými akciami budú trvalo udržiavať styky so zodpovednými redaktormi, ktorí rozhodujú o produkcii a vysielaní, aby si takto zaistili, že sa nebudú svojvoľne zanedbávať alebo zámerne potláčať základné ľudské hodnoty…Producenti majú poznať a rešpektovať požiadavky rodín; a to niekedy z ich strany žiada skutočnú odvahu, vždy však hlboký zmysel pre zodpovednosť…Rodiny "majú právo spoliehať sa, a to v nemalej miere, na dobrú vôľu, čestnosť a zmysel pre zodpovednosť zo strany tých, čo profesionálne pracujú na poli hromadných oznamovacích prostriedkov, ako sú vydavatelia, spisovatelia, producenti, usporiadatelia, dramaturgovia, informátori, komentátori a herci." Preto je nevyhnutné, aby Cirkev venovala všetku starostlivosť týmto kategóriám umelcov a aby povzbudzovala a podporovala tých katolíkov, ktorí sa cítia povolaní a majú vlohy na túto prácu, aby sa záväzne venovali práci v tejto chúlostivej oblasti.
ŠPECIÁLNE PRÍPADY:
Takí, čo uzavreli nové životné spoločenstvo len z ohľadu na výchovu detí a niekedy sú vo svojom svedomí subjektívne presvedčení, že predchádzajúce manželstvo, už nenapraviteľne rozvrátené, nebolo vlastne nikdy platné.
Rozvedeným Cirkev pomáha a starostlivou láskou sa usiluje zbaviť ich pocitu, že sú odlúčení od Cirkvi, lebo aj oni, ako pokrstení, môžu a vlastne sa majú zúčastňovať na jej živote. Cirkev sa má za nich modliť, posilňovať ich, ukázať im, že je milosrdnou matkou, a tak ich udržiavať vo viere a nádeji.
Cirkev zotrváva vo svojej doterajšej praxi, založenej na Svätom písme, že nepripúšťa k eucharistickému prijímaniu tých veriacich, ktorí sa po rozvode znova zosobášili. Sami totiž bránia tomu, aby boli pripustení, nakoľko ich stav a životné okolnosti sú v objektívnom rozpore s tým zväzkom lásky medzi Kristom a Cirkvou, ktorý sa práve v Eucharistii naznačuje a uskutočňuje.
Okrem toho je tu aj iný osobitný pastoračný dôvod: keby sa takéto osoby pripustili k Eucharistii, veriacich by to uviedlo do pochybností a neistoty ohľadom učenia Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva. Zmierenie vo sviatosti pokánia, ktoré otvára cestu k Eucharistii, môže sa udeliť len tým, čo ľutujú, že porušili znamenie zmluvy a vernosti s Kristom a sú úprimne ochotní viesť taký život, ktorý nie je v rozpore s nerozlučiteľnosťou manželstva. To v skutočnosti vyžaduje, aby sa muž a žena, ktorí z vážnych príčin, ako je napríklad výchova detí, nemôžu splniť požiadavku vzájomného rozchodu, zaviazali, že budú žiť v úplnej zdržanlivosti, čiže zdržia sa aktov, ktoré sú manželstvu vlastné". (84)
September 17, 2013
This book was given to all young couples going through pre-Cana with us in the 1990's. If it was supposed to be inspirational or even just a guidebook it fails on almost all accounts. I only now read it, some 18 years after my wedding day. I never even opened it before I got married, and I have to say I'm glad I didn't.
This thing reads like a religious textbook, with run-on sentences filled with a mix of extremely specialized religious terminology and/or mysticism. Examples:
"To dominate instinct by means of one's reason and free will undoubtedly requires ascetical practices, so that the affective manifestations of conjugal life may observe the correct order, in particular with regard to the observance of periodic continence."
Seriously? How about:
"...assisting them with the means of grace and enlightening them with the light of truth."
The 'light of truth'? What is that? What sort of practical usefulness does such a statement have on a 20-something getting ready to get married?
This book got 2 stars (rather than 1) for a specific reason. It had a small handful of very important gems within. Some of them had a very personal meaning to me, but all-in-all, I can't really imagine a book that fell so short of its goal -- of being useful in a practical sense to people preparing to get married.
This thing reads like a religious textbook, with run-on sentences filled with a mix of extremely specialized religious terminology and/or mysticism. Examples:
"To dominate instinct by means of one's reason and free will undoubtedly requires ascetical practices, so that the affective manifestations of conjugal life may observe the correct order, in particular with regard to the observance of periodic continence."
Seriously? How about:
"...assisting them with the means of grace and enlightening them with the light of truth."
The 'light of truth'? What is that? What sort of practical usefulness does such a statement have on a 20-something getting ready to get married?
This book got 2 stars (rather than 1) for a specific reason. It had a small handful of very important gems within. Some of them had a very personal meaning to me, but all-in-all, I can't really imagine a book that fell so short of its goal -- of being useful in a practical sense to people preparing to get married.
February 2, 2013
Es un buen libro es un proco pesado por el heho de ser enciclica y ser doctrinal no esta destinada a ser una lectura ligera ni entregenida pero si marca claramente los lineamientos de una familia Cristiana y de la vocacion al matrimonio. Hay muchas aproximaciones que incluso dentro de la iglesia se podrian llamar innovadores como el papel de la mujer en pa sociedad y el trabajo ademas la paternidad responsable desde la perspectiva catolica. Estos dos temas se aproxima desde una perspectiva de reconciliacion analizando el designio divino como la realidad del mundo actual con sus realidades posivas y negativas y ensalsando esas realidades positivas mas humanas.
Lo recomiendo a todas las personas que quieren vivir la santidad dentro de su vocacion al mateimonio y para las personas que de una u ptra manera estan involucrados en la pastoral familiar
Lo recomiendo a todas las personas que quieren vivir la santidad dentro de su vocacion al mateimonio y para las personas que de una u ptra manera estan involucrados en la pastoral familiar
January 23, 2024
JP2 writing about the roles of men and women was like watching him break a chair over the back of brittle, bitter feminism in a cage match. The trends he touches on have only gotten worse. There's a lot of commentary, progressive and conservative, that approaches marriage and the family as one-size-fits-all which I don't think is a realistic attitude to give young men or women. Either set of glasses will preemptively color how you see a potential spouse and make it more difficult to engage with them on the terms of their full personhood. It's very easy to have reductive images "a man leading" or "a woman submitting", then use those expectations as a binary heuristic that is met or not. In reality, people are more complicated than "he leads/doesn't lead", "she submits/doesn't submit", and life will complicate relations more. I think Familiaris Consortio conveys some of the flexibility needed to actually create a new union with each other and Christ.
September 16, 2019
I figure, when someone blesses you as a baby and then gets sainted, you probably should read what he has to say, right? I found this very instructive as a precis of the Church's teachings on family life nearly forty years ago. The environment certainly has not gotten easier for families in that time, although some of the challenges to Christian family life that Pope St. John Paul II was thinking about have been resolved (like prohibitions on religious practice behind the Iron Curtain).
While this text will be useful for Catholics, I would not recommend it for other people unless they are familiar with philosophical writing styles. Other texts would be more clear and engaging, such as Crossing the Threshold of Hope.
While this text will be useful for Catholics, I would not recommend it for other people unless they are familiar with philosophical writing styles. Other texts would be more clear and engaging, such as Crossing the Threshold of Hope.
April 27, 2021
I did wonder whether it was a useful exercise to reread Familiaris Consortio but I wanted to compare it to Amoris Laetitia and I was astounded at how much Pope Francis really is continuing on from what has been said here. Yes Pope Francis is a bit more edgy and delves more into the grey but essentially he's following the same outline of this document and certainly the teaching is consistent. It's also amazing to see that back in 1981 how many problems with the family that we have today were already playing out and how the Church was aware of them and trying to address them. It's a real motivation to keep striving to make family life as good as it possibly can be.
November 26, 2024
As I prepared for the convalidation of my marriage (or, in simpler terms, the Sacrament of Marriage for couples who were already married outside the Church), this encyclical was recommended to me. It covers the importance of the family as the primary tool for spreading the Gospel message. I would highly recommend it to anyone who aims to understand the Catholic Church’s position on marriage, raising children, divorce, etc. It is a high call for married couple and those in the Church who are to support them, but it is also a beautiful picture of Christ’s love for Matrimony and those who enter into the sacred union.
April 6, 2018
Incredible and prophetic. This encyclical was released nearly forty years ago and the concerns Pope St. John Paul II expressed then are even more applicable today. This should be required reading by all couples, especially those preparing for marriage and family life. Truly beautiful.
February 8, 2025
So good. So incredibly good. I soaked it in even though I’m Protestant because it is refreshing to read a strong and biblical stance on family matters in the modern world. This is one of the reasons I’ll always respect the Catholic Church.
July 29, 2022
Pesantuccio. Superato da Amoris Laetitia.
December 29, 2015
Ironically, I finished this on a day that Marie Claire posted an article about how couples' views of monogamy are "evolving"; in that light, while the Church is often criticized for not being "with the times," this exhortation from 1980 sounded more relevant than ever.
I particularly found the section on women and the family interesting -- John Paul II clearly defends the idea that women ought to have a place in meaningful work outside the home, but also says that it is a huge mistake not to value the unique gifts of women who stay at home, and that a good economy would be one in which a woman could blend her work and her home.
I also found the Charter of Family Rights particularly relevant 35 years later, especially the final one regarding a family's "right to emigrate in search of a better life."
I particularly found the section on women and the family interesting -- John Paul II clearly defends the idea that women ought to have a place in meaningful work outside the home, but also says that it is a huge mistake not to value the unique gifts of women who stay at home, and that a good economy would be one in which a woman could blend her work and her home.
I also found the Charter of Family Rights particularly relevant 35 years later, especially the final one regarding a family's "right to emigrate in search of a better life."
April 17, 2025
Really, it is JPII writing and it is incredibly prophetic. So many wonderful insights!
August 9, 2007
The full title of this is "On the Role of the Christian Family in the Modern World", but this encyclical is full anyone discerning their vocation, and those who have already discerned their vocation. In short, it's for everyone! A beautiful document on the sanctity of marriage and how it is vital to the world!
September 3, 2007
This was the first "serious" church document I read, and it opened up for me the teachings on the sanctity of the family, the role of the family in the work of salvation, and the figure of the church as Christ's bride. The language is engaging and sensitive, yet unwavering. I approached it with reservations, and put it down having gained in conversion.
June 14, 2017
This truly is the Magna Carta of magisterial documents on the family. The whole thing is simply brilliant.
St. John Paul II not only covers the pastoral care of the family but lays out an entire conjugal and family spirituality based on the idea of the Domestic Church and the role the family has in the Mission of Christ as Priest, Prophet, and King.
Every married couple must read this.
St. John Paul II not only covers the pastoral care of the family but lays out an entire conjugal and family spirituality based on the idea of the Domestic Church and the role the family has in the Mission of Christ as Priest, Prophet, and King.
Every married couple must read this.
March 8, 2010
Timeless wisdom from JP the Great. Even more relevant today than it was in 1981.
July 8, 2014
#theologyofthebody
Some very good reflections here. I wonder what the produce of our newest Synod on the Family will be, as this letter is now 33 years old.
Some very good reflections here. I wonder what the produce of our newest Synod on the Family will be, as this letter is now 33 years old.
May 6, 2015
A wonderful exploration of the family and the difficulties they face in the modern world.
July 4, 2016
Clear language. Everyone should read this Apostolic Exhortation to deepen their insights on marriage and family life.
August 18, 2025
If you have a family or are planing to have one this is a must read.
December 28, 2020
Thank you so much to this publisher for making such an important document much easier to access and read!
April 13, 2017
So clear and unequivocal! I would recommend this to all Catholic families. Many Catholic bishops could use a refresher on this document too. O tempora o mores.
Displaying 1 - 27 of 27 reviews