What do you think?
Rate this book
Stalo sa
189 pages, Paperback
First published January 1, 2005
1 person is currently reading
13 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 of 1 review
June 2, 2021
"Odchadza, odchadza dlho, pomaly, straca sa a opat sa vracia, po kazdej kome slabsia, zranitelnejsia, zubozenejsia, trva to niekolko rokov, odchody a navraty, zdlhave, unavujuce, odcerpavajuce energiu, trpezlivost, silu, cas jej aj mojho vlastneho zivota."
Knihy o smrti a umierani nepatria prave medzi trhaky. Prirodzene, vsetci vieme, ze raz zomrieme, ale nechce sa nam velmi zamyslat nad okolnostami. Vieme aj, ze raz zomru nasi rodicia, niektori nahle, niektorych budeme mat to stastie doopatrovat.
O doopatrovani mamy je tato tenka kniha plna hlbokych myslienok (Etela Farkasova nezaprie, ze je najma filozofka) a bolestnych spomienok. Opisuje aj fyzicky, prozaicky aspekt opatrovania bezvladneho cloveka, skuma vlastne, casto tabuizovane pocity opatrujucich osob - unavu, podrazdenie, vyhorenie, vnimanie opatrovaneho cloveka ako bremena.
Zatial to neznie velmi lakavo, kto by chcel dobrovolne citat o tazkych temach? Stalo sa je vsak krasna kniha, pripomenula mi Roviny zivota od Juliana Barnesa a Letmy sneh od Pavla Vilikovskeho, hoci sa lisi v tom, ze opisuje vztah (dospeleho) dietata a rodica, nie vztah partnersky.
"Pochopitelne, ze myslievam pri tom vsetkom aj na smrt ako vseobecny udel, ale najma na svoju vlastnu smrt, na proces umierania, ktory ma raz caka, ktory si obcas predstavujem. Bude sa podobat tomu, ktoremu sa teraz prizeram, alebo bude mozno celkom odlisny?"
Knihy o smrti a umierani nepatria prave medzi trhaky. Prirodzene, vsetci vieme, ze raz zomrieme, ale nechce sa nam velmi zamyslat nad okolnostami. Vieme aj, ze raz zomru nasi rodicia, niektori nahle, niektorych budeme mat to stastie doopatrovat.
O doopatrovani mamy je tato tenka kniha plna hlbokych myslienok (Etela Farkasova nezaprie, ze je najma filozofka) a bolestnych spomienok. Opisuje aj fyzicky, prozaicky aspekt opatrovania bezvladneho cloveka, skuma vlastne, casto tabuizovane pocity opatrujucich osob - unavu, podrazdenie, vyhorenie, vnimanie opatrovaneho cloveka ako bremena.
Zatial to neznie velmi lakavo, kto by chcel dobrovolne citat o tazkych temach? Stalo sa je vsak krasna kniha, pripomenula mi Roviny zivota od Juliana Barnesa a Letmy sneh od Pavla Vilikovskeho, hoci sa lisi v tom, ze opisuje vztah (dospeleho) dietata a rodica, nie vztah partnersky.
"Pochopitelne, ze myslievam pri tom vsetkom aj na smrt ako vseobecny udel, ale najma na svoju vlastnu smrt, na proces umierania, ktory ma raz caka, ktory si obcas predstavujem. Bude sa podobat tomu, ktoremu sa teraz prizeram, alebo bude mozno celkom odlisny?"
Displaying 1 of 1 review