Slovenka pri knihe

by Hana Gregorová, Jana Cviková (editor), Jana Juráňová (editor)

Prvú Čítanku z nového zborníkového radu venujeme Hane Gregorovej, pretože si proti dobovej konvencii nástojčivo vydobýjala právo na vzdelanie, tvorbu, rovnocenné partnerstvo i verejné účinkovanie; zasadzovala sa za práva pre súčasníčky a žiadala uznanie pre predchodkyne. A hoci od jej smrti uplynulo päťdesiat rokov, mnohé z jej výrokov by ešte dnes na Slovensku boli neprípustne radikálnym feministickým huncútstvom: „Čo vo vzdelanom svete bolo dávno samozrejmosťou, to u nás čo len spomenúť znamenalo odvahu i obavu pred odsudzujúcou kritikou." (Spomienky)

Čítanka z diela Hany Gregorovej sprítomňuje písanie žien z dôb minulých a zároveň poukazuje na mnohotvárnosť „tradičnej" ženskej roly na Slovensku. Čítankový prístup k textom nám dovolil sústrediť sa na tú dôležitú líniu v pomerne rozsiahlej tvorbe Hany Gregorovej, ktorá nás najviac zaujala, teda na reflexiu postavenia žien. Ku krbu ju posielala dobová konvencia, ku knihe ju zasa hnala túžba po odopieranom vzdelávaní. Napokon - aj nezakríknutá Hana Gregorová je súčasťou našej tradície. Knihu editorsky spracovali Jana Cviková a Jana Juráňová.

***

Myslím si: akademicky vzdelaný človek je konečne tu! Lenže už jeho prvé pohľady na mňa uprené ma veľmi vystrašili. A jeho kurizovanie mi bolo priam odporné.

Ach, kdežeby! Teda predsa nestačí vzdelanie u kohokoľvek, poučila som sa. Prišiel bohatý kupec. Neurobili sme na seba dobrý dojem: on praktický, ja nepraktická, obaja sme to zistili pri prvom spoločnom rozhovore. Začal sa zaujímať o mňa bankový úradník. Potom farár. Ale nepochodili u mňa, nepochodila som u nich: dievča chudobné, a ešte k tomu „skazené knihami", už to stačilo, aby sa ma nápadníci včas stránili. Nechýbalo veľa, aby sa ma začala zmocňovať beznádej. Nevydám sa! A ak nie vydajom, ako si vyriešim svoju budúcnosť?

Genres: Feminism

263 pages, Paperback

First published January 1, 2007

Reviews

[Eva Lavrikova · Rating 5 out of 5]

Výborne skoncipovaná čítanka - ak máte záujem preniknúť trochu do života, diela, názorov, hodnôt a pôsobenia Hany Gregorovej, tak toto je ideálna publikácia. Výber rôznych autorkiných výpovedných textov - beletristických, životopisných, žurnalistických aj literárnovedných - s užitočnými komentármi, zasadzujúcimi ich do kontextu doby, života aj tvorby HG. Hanu Gregorovú tak spoznávame ako literátku, feministku, kritičku, politický angažovanú osobnosť, ale aj dievča, ženu, manželku či matku.
Skvelý počin.

[Lili · Rating 4 out of 5]

„Žena začala túžiť po štúdiu, po prelome starého názoru na ženu, tradícia však stavala ju len do kuchýň, dopúšťala len pasívnu účasť na veciach verejných.”

Kniha pre každú slovenskú feministku!!!! Táto kniha mi fakt otvorila oči o slovenskej spoločnosti na začiatku 20. storočia. Prevládali zaostalé myšlienky a vzdelanie žien bolo považované za zbytočnosť a skazu. Napriek tomu sa našli ženy, ktoré chceli slobodu a neprestávali bojovať za svoje práva a vďaka ich neprestajnému úsiliu sme sa dostali až do prítomnosti, keď sa môžeme voľne vzdelávať bez predsudkov spoločnosti. Jedna z nich je aj Gregorová a za mňa si zaslúži mať dielo v zozname povinnej literatúry, keďže tam stále nie je dostatok ženských spisovateliek.

[Ivana · Rating 4 out of 5]

Časť tvorenú spomienkami by som zakomponovala do povinného čítania v rámci literatúry. Veru, nemala to jednoduché Hanka, ktorá rada čítala, keďže ženám podľa dobovej atmosféry knižné vzdelanie nebolo treba. Ba navyše, roboty bolo kopec, zaháľať s knihou je nežiadúce!

Napriek tomu dievčatá a ženy s vášňou pre knihy si našli spôsoby ako čítať, hoc aj potajomky alebo pri práci!

Ako veľa sa toho za tak krátky čas zmenilo. Hanka ešte behala po vonku bosá a musela sa dobre vydať, aby získala životný priestor na vzdelávanie sa. A ako mnohé veľmi sa nemení. Zapamätala som si fascinujúci citát Vajanského: "Fuj, baba femina!"

Nuž, knihu by si mohla prečítať každá slovenská feministka a feminista. :)

[Ivana Hofbauer · Rating 3 out of 5]

Editorky Jana Cviková a Jana Juráňová zostavili výber („čítanku“) textov jednej z najvýznamnejších slovenských feministiek minulosti, a vôbec jednej z prvých. Základom knihy sú Spomienky, v ktorých sa Hana Gregorová vracia do rodného Martina svojho detstva, na rôzne pôsobiská až nakoniec, po smrti milovaného manžela, zakotvila v bydlisku svojej dcéry, v Prahe. Ďalšie texty predstavujú ukážky z jej publicistiky, prózy aj kritiky.
Veľmi oceňujem snahu vydavateľstva ASPEKT približovať súčasníkom aktivity takmer zabudnutých významných žien minulosti, ale štýl písania Hany Gregorovej mi vôbec „nesadol“. Dýchal z neho chlad, odmeranosť, až určitá tvrdosť. Naopak, Tajovský získal punc výnimočného, tolerantného, chápavého a milujúceho manžela. V textoch mi akosi chýba ženskosť, ktorá určite nie je opakom feminizmu, ako ho chápeme dnes. Bolo to inak v tej dobe? A aj keď si cením autorkine aktivity na „národa poli dedičnom“, ako človek mi je vzdialená, dokonca nesympatická. Keď si odmyslím túto stránku veci, dozvedela som sa mnoho zaujímavého o živote Slovenska tej doby a o ľuďoch, ktorí ho pomáhali formovať.

[Dana · Rating 3 out of 5]

Dobrá kniha, odporúčam všetkým, koho zaujíma história a feminizmus.
Dala by som aj viac hviezdičiek, no ten dobový patetický štýl písania ma miestami dosť otravoval.

[Tatiana Jančáriková · Rating 4 out of 5]

“Moderna psychologia dokazuje, ze dusevne schopnosti cloveka nemozno kvalifikovat ako muzske a zenske a nemozno napriklad literaturu prehlasit za muzsku a zensku, ako to aj dnes robi kritik predpojaty a zaostaly. A co sa fyzickeho rozdielu tyka, nie je zavazny, ked je zena odvaznym, nebojacnym vojakom a ked presla strasnym utrpenim a udolim muk a smrti v koncentracnych taboroch.”
“Podcenovat jej schopnosti len preto, ze je zenou, je velkou nespravodlivostou a proti duchu demokracie.”

Silne memoare Hany Gregorovej ukazuju, ake to mali na zaciatku 20. storocia vo vtedajsom Rakusko-Uhorsku zeny tazke. Vzdelanie sa povazovalo za ohrozenie dobrych mravov, citanie knih za zahalanie a marnenie casu. Dievcata v rodine boli povazovane za pritaz, lebo im bolo treba nachystat veno - revolta voci tomuto zvyku (a svadbe ako takej) nedavala velmi zmysel, pretoze slobodna zena nemala moznost ziadnej zarobkovej cinnosti a nezavisleho zivota, ostavala na pritaz rodine. Prirodzene inteligentna a po vzdelani baziaca Hana naoko vybabrala so systemom svadbou s Jozefom Gregorom Tajovskym, no hoci ich vztah miestami posobil ako #relationshipgoals ("Ale ja domackym tvorom nebudem". "Ja viem," bozkal mi ruku. "Budes sama sebou."), ktovie, kam by to v milovanej Prahe dotiahla bez "gule na nohe" - muza uprednostnujuceho dedinsky zivot, tuziaceho vzdelavat pripecenu Slovac.

Level pripecenosti Slovakov a Sloveniek ilustruje mnozstvo odsudenia a intrig, ktore Hana zazila, ked si dovolila vo svojej tvorbe prinasat take revolucne myslienky ako "Slovenska zena je kulturne zaostala, v manzelstve ma pravo iba mlcat, podriadovat sa vo vsetkom muzovi, s ktorym bozechran o niecom polemizovat." alebo "Povazovala som za nemravne mrhanie mladosti nekonecnym hackovanim cipiek do vybavy a ponizenym cakanim na zenicha."

Starsia generacia - Ludmila Podjavorinska v tom mala jasno "Ucenost nekrasli zenu, ked ju nechvali domacnost. Marne je zena vzdelana, ak si pritom muzicka castuje prismudnutou polievkou." Svatozar Hurban Vajansky si pred nou dokonca odplul so slovami "Fuj, baba, femina." a poohovaral ju vo svojich Slovenskych narodnych novinach.

Fascinujuce je, kam to Gregorova napriek tomu, ze sa jej dostalo len par rokov formalneho vzdelania, dotiahla. Jej dielo Slovenka pri krbe a knihe vyslo v rovnakom roku ako Vlastna izba Virginie Woolfovej. Citajuc, ako sa feminizmus vo vtedajsej tlaci prezentoval ako ohrozenie pokornych a poslusnych Sloveniek cudzimi zvykmi, rozmyslam, ci sme sa odvtedy niekam posunuli.