Vlčice ze Sernovodsku

by Irena Brežná, Jan Mattuš (translator), Petra Procházková (prologue)

"Viene prima la guerra, o le parole per raccontarla? Quando le nubi di un conflitto armato si addensano su una terra, il linguaggio è già pronto ad afferrarle? Un vocabolo sbagliato può segnare la condanna di un intero popolo? Irena Brezná, scrittrice e giornalista, se lo domanda di continuo, e ci costringe a percorrere al suo fianco i sentieri impervi del dubbio in questi reportage unici dalla Cecenia, piccola patria nel Caucaso del nord da sempre emblema di oscure minacce e apocalittiche sventure, abitata da un minuscolo popolo montanaro che per tre secoli ha aspirato all'indipendenza, contro ogni realismo. Con lei attraversiamo le due terribili guerre civili tra Mosca e Groznyj, scaturite dall'implosione dell'Unione Sovietica [...] Al costo totale di almeno centosessantamila vittime. Fino alle soglie dell'oggi, col ritorno della Repubblica di fede islamica alla "matrigna" Russia, in una 'pace' senza scampo."

Genres: Nonfiction, History, War, Journalism, Russia

136 pages, Paperback

First published January 1, 1997

About the author

Irena Brežná, born in 1950 in Bratislava. In 1968, she emigrated to Switzerland with her parents. Since graduating from the Faculty of Arts at Basel University (lic. phil. in Slavonic studies, philosophy and psychology) in 1975, she has worked as a teacher of Russian, a translator and interpreter of Slavonic languages and for 10 years as a psychologist at psychology research institutes in Munich and Basel. More recently, she has begun to work increasingly as an independent journalist and author.

She continues to be actively involved in a variety of areas on a voluntary basis. For 12 years during the 1970s and 1980s she campaigned for the release of Soviet political prisoners in her role as a coordinator for the Swiss chapter of Amnesty international. She has helped those who opposed the regimes in Central and Eastern Europe (inter alia the Moscow Centre for Prison Reform) and she assisted in establishing the first Slovak feminist magazine Aspekt in Bratislava. Her other work includes fundraising for Chechen women’s projects, and collecting works of world literature for a library in Mamou, Guinea in West Africa, as well as text books for local schools.

During The First Chechen war (1994-96) and during a short period of independence there (1996-98), she visited the destroyed country several times and since then has reported in more than 80 texts on the atrocities committed in the conflict and about the freedom fight of Chechen female human rights activists.

Reviews

[Nina · Rating 4 out of 5]

V jednej chvíli ma normálne vyrušilo, že je to kniha, že musím otočiť stranu a prerušiť spojenie. Obrazy boli tak skutočné, až ma to zarazilo.

„Kone stíchli so zdvihnutými hlavami a rozťahovali nozdry. Psi si ľahli a načúvali so zdvihnutými ušami, vtáky prestali spievať. Štvorročný syn, ktorý sedel pri otcovi, odvrátil hlavu. Zarema zabudla na svoju ubehanosť, ktorou zvykla zaháňať smútok za domovom, a zvesila ruky. Akoby celý svet počas pokojného umierania ovce zadržal dych a lúčil sa s jednou so svojich sestier. Až keď bol čin dokonaný, keď ovca ležala bez života, začali opäť kone hrabať kopytami, vtáky sa rozospievali a psy sa rozbrechali. Ľudia sa zdvihli a prehovorili.”

Nech si však túto útlu knižku nik nezidealizuje podľa krátkeho úryvku, ktorý som sem vybrala. Myslím si, že je pre knihu nie je reprezentatívny, ale keď ju budete čítať, asi to aj vo Vás niekde na tých stránkach trocha „hegne“.

Okrem silných osobných impresií je kniha plná politických súvislostí a dôkazov ruskej ukrutnosti. Zrelá ženská kritika a široká spoločenská obžaloba je viac než na mieste. Ale koľko to už vlastne je? Rok a pol? 70? 200 rokov? Čím dlhšie trvá útlak, vojna, genocída, tým menej sú ľudia ochotní sa tomu venovať. Myslím tým nás. Čo za tie roky vieme o Čečensku? Útulný blahobytík nadovšetko a akoby mimochodom kolektívna slepota.

🔥 Irena Brežná je pani. <3 texty 1998, 1999, 2000

[Michaela · Rating 4 out of 5]

Kedy Západ uvidí Čečencov nie iba ako teroristov, ale aj ako obete? Kedy sa Rusko za to všetko zodpovie ako agresor? Zápisky, reportáže a eseje o ženách a mužoch, na ktorých bola spáchaná genocída, násilie, ale nehovorí sa o tom. Ako sa stať hlasom pre tých, ktorí nehovoria a už ani nebudú? Ako vtesnať všetko, tú neprávosť, tú bolesť a pravdu len do troch minút prejavu pred národmi? Ako opísať tú strašnú devastáciu a hanobenie len slovami, keď lekárov za hranice nepustili, o reportéroch ani nevraviac, až kým sa Irena Brežná neprezliekla za jednu z domácich? Ako vnímať pomoc od obuvnej firmy, ktorá pošle deťom len po jednej z páru topánok, lebo podľa nich druhú topánku z páru deťom bez nôh, čo im odtrhli míny, už netreba... a mohla by som pokračovať, ale nevládzem. Nedá sa to čítať ako román, texty vznikali v rôznych obdobiach a pre rôzne periodiká, miestami poetický jazyk zjemnil hrany, ale zároveň zvýraznil skutočnosť, ktorá je všetko iné, ale nie krásna a príjemná.
P.S.
Zobrala som si to ako čítanie na dni voľna, ale nie je to dovolenková literatúra.

[Eva Gat · Rating 5 out of 5]

Skvelé.

[Denisa Ballová · Rating 4 out of 5]

Irená Brežná predstavuje v knihe komplexný pohľad na Čečensko počas vojny aj v rokoch zvláštneho mieru. Píše o ženách, ktoré sa naučili žiť v strachu; o deťoch, ktoré prišli o nohy; o mužoch, ktorí takmer zošaleli. Píše o Rusoch, ktorí rabujú domy a verejne znásilňujú ľudí na poliach.

"V Sernovodsku som nestretla Čečensko, ale vnútorný svet ruskej armády, ktorý sa do neho vlámal."

Už dávno som si v knihe tak veľa nepodčiarkovala, ohýbala strany a čítala si niektoré vety nahlas. Hoci je pár textov menej kompaktných (pre nepotrebné odbočky), Vlčice zo Sernovodska sú autentickou a hlavne citlivou výpoveďou o krajine, ktorá je vo svojom boji stále opustená.

"Smrť je tu prítomná všade - v jazyku, v pohľadoch, v bledých prepadnutých tvárach, v mimovoľnom detskom chvení. Ale so smrťou prichádza aj vôľa dokázať ju uniesť."

[Jozef Kuric · Rating 5 out of 5]

Reportáže obsiahnuté v zbierke Vlčice zo Sernovodska vychádzali pôvodne samostatne v rôznych periodikách, no napriek tomu tvoria jeden dobre informačne a aj emočne fungujúci celok. Autorka sa venovala rôznym aspektom vojny, pričom na viacerých miestach zanechala až veľmi dôkladné psychoanalytické profily jednotlivých aktérov vojenského konfliktu. Čo sa týka textu, autorka bola skutočne veľmi poctivá. Obraz, ktorý sa čitateľovi premieta v hlave je autentický, objektívny a k obetiam určite citlivejší ako televízne kamery.

Viac tu: https://dennikn.sk/blog/vlcice-zo-ser...

[Lenka · Rating 4 out of 5]

"Miestne ženy mi uviazali šatku a tým ma pasovali do úlohy vyzvedačky, ku ktorej som sa sama prihlásila. Mám sa stať žalobkyňou bezprávia. Svoj doterajší život zanechávam pri ruských tankoch vedľa zataraseného vstupu do dediny a obávam sa toho, aby moja pamäť - môj jediný spolupracovník a nástroj - neskolabovala preťažením."

Veľmi sa teším tejto absyntovke od slovensko-švajčiarskej reportérky a publicistky Ireny Brežnej, ktorá je útlejšia, takže ju zvládnete prečítať za pár hodín, ale obsahuje veľa dôležitého. Sú Čečenci (alebo Nochčiovia) skutočne iba teroristami, ktorí sa pri vhodnej príležitosti dokážu vyhodiť do vzduchu s výkrikom alahu akbar a preto ich treba likvidovať? Do akej miery je v súčasnosti Čečensko autonómne alebo podriadené Rusku? V knižke zohrávajú dôležitú úlohu čečenské ženy, ich vnímanie vojnových konfliktov, ich boj za normálny život svojich rodín. V prípade Zajnab a ďalších aj boj o to, aby sa nezabudlo na všetko, čo bolo spáchané na tomto národe.

[Gabby · Rating 5 out of 5]

Siahla som po knihe, ktorá vo mne vyvolala ciac otázok, ako bola schopná zodpovedať. No ponúkla skvelý pohľad na Čečensko, silu žien a osvetlila aj to, čo sa práve deje na Ukrajine. V mnohom rovnaký scenár.

Kniha ma od prvej strany nepustila, bola desivá, poučná, smutná, brutálna…a pravdivá. Presne toto by malo byť povinné pre každého z nás- vidieť vojnu v Čečensku nie tak, ako nám ju podávajú média, ale vidieť ju očami bojovníčok, ktoré navzdory strachu o vlastné životy prinášajú pravdu.

Myslím, že mám o čom najbližšie týždne premýšľať.

[Lenka Šichtová · Rating 4 out of 5]

Veľmi silná a úprimná knižka, z ktorej behá až mráz po chrbte. Je neuveriteľné, akú malú časť pravdy o tomto konflikte média ponúkajú a najmä aký nezáujem prejavujú mocnosti, ktoré by mali pomôcť v tomto konflikte. Je to knižka o vojne a útrapách, ale aj o tradíciách a zvykoch Čečencov a o ich sile vôle a snahách nepoddať sa. Mne osobne sa veľmi páčilo, že vďaka autorke sme mohli lepšie nahliadnuť do hlbín ženskej duše na pozadí tejto vojny a že vo výraznej miere poukazuje na vojnu práve cez pohľad žien - či už dedinčaniek, matiek, dcér alebo aktivistiek.

[Jakub Takacs · Rating 5 out of 5]

Autorka hneď zo začiatku privádza čitatela do napínavého prostredia, kde popisuje svoje vlastné, často veľmi nebezpečné zážitky z vojnových čias v Čečensku. Bolo fascinujúce čítať boj čečenských žien za ľudskosť hlavne teraz, keď podobné situácie prebiehajú aj v súčasnosti.

[kristina · Rating 5 out of 5]

dobra reportaz je pre mna taka, ktora vzbudi a udrzi zaujem, otvori mysel a citlivo spracuje tazku temu. pani irena brezna to zvladla s extremnym prehladom a okrem situacie v cecensku zvladla pokryt aj medialnu zaujatost a sexizmus novinarov. fantasticka knizka.

[Ivaska · Rating 5 out of 5]

Vlčice zo Sernovodska som čítala hneď po skončení ďalšej vynikajúcej knihy zo série Prekliatych reportérov - Ako by si kameň jedla od Wojciecha Tochmana - o srbsko-bosnianskom konflikte. Knihy spája jeden motív, a to že v oboch je cieľom moslimská komunita. Tento rozmer mi padol do očí ako prvý. Následne sa knihy rozpájajú.

Prejav Ireny Brežnej je na veľmi vysokej reportérskej úrovni, s príjemnou prímesou metaforickosti, ktorá núti po prečítaní náročných pasáží zastať, prehltnúť obrovskú guču úzkosti v hrdle a pokračovať. Pretože je dôležité dozvedať sa pravdu, spájať úlomky reality do veľkého obrazu, a nie sa nechať zmanipulovať mediálnym nátlakom. Tento konflikt je veľmi blízkou históriou, na ktorú sa nesmie zabúdať. Najmä v dnešnej dobe výplachu mozgov cez sociálne médiá a nárastu spokojnosti s prejavmi radikalizmu.

[Dominika Hvorková · Rating 5 out of 5]

Odteraz k "Slava Ukrajini" pridávam aj "Marš Vochiľ" – čečenský pozdrav "buď slobodný". Ičkéria je hrdinská.

"Je ľahké vyrobiť národ teroristov. Stačí na to iba informačná vojna zo starej príručky KGB, pár šialencov s výbušnými opaskami a súrami Koránu a pohodlnosť, ba ľahostajnosť svetovej verejnosti. Podľa tohto receptu Rusko viac než desaťročie celoplošne bombardovalo Čečensko, zriaďovalo koncentračné tábory, odvieklo, mučilo a popravilo desaťtisíce mužov, žien, starcov a detí bez toho, aby naň boli uvalené aspoň sankcie; bez toho, aby sa konal vojnový tribunál k Čečensku, ktorý sa sotva bude ešte niekedy konať. Za Borisa Jeľcina sa táto špinavá koloniálna vojna volala "znovunastolenie ústavného poriadku" a Vladimír Putin svoje vojnové zločiny nazval "protiteroristická operácia."

...chápeš?

[Dana · Rating 4 out of 5]

"Stali sme sami proti nepriatelovi a nacerpali sme z toho silu. Tato vojna nas naucila, ze sme silni. Prezijeme aj mier. "

Krute a poeticky napisane svedectvo o tom, co Rusko napachalo v Cecensku. Zufala a opravnena prosba o to, aby si Zapad a vlastne my vsetci dali tu namahu a spoznali Severny Kaukaz a jeho obyvatelov.. Pretoze Cecensko bolo, je a asi aj nadalej bude v svojom boji opustene... Cecensky bojovnik odporu- jednoducho terorista alebo obet ruskej "lasky" vynutenej spalenou zemou a mucenim?

[Adri Dosi · Rating 4 out of 5]

Irena Brežná má specifický druh psaní, na který si musím vždy zvykat. Ano, kdyby knihu napsala Lenka Procházková, četlo by se mi to jedna radost, protože její styl povídání mi prostě sedí více. Jenže...když čtete ty stránky děsu... neexistuje žádný způsob, který by to předal adekvátně. prostě hnusné věci, jsou vždy hnusné. Knih o Čečensku jsem četla několik. Viděla jsem i videa na yutube, kdy byly přímo odtud lidé, kteří tam žijí. Ta země je nehorázně poznamenaná. Vykořeněná, zplundrovaná, pokroucená, stigmatizovaná a naprosto zdevastovaná. A nejen proto, že je tam přes milion nášlapných min nebo že na ně vypustili neuvěřitelné množství raket, je pokroucená i tím, že celý národ na 20 let vystěhovali do Kazachstánu, absolutně jim více než na jednu generaci zakázali řeč, zvyky, tradice, písmo, knihy... co si vybudovali... srovnali několikrát se zemí... nazývali je černochy...Patřili k těm nejnižším v Rusku po dobu více než 200 let, kdy je Rusko obsadilo. Již dříve si je najímali na špinavou práci...
Misí se tam hodně věcí daných jen tak pod čarou... možná si třeba uvědomíte, že to, co je pro nás banalita, třeba taková angína, tam se na to umírá... i představa našeho 21. století je tam jako naše představa o roku 1920... také tam záhadně řeší různé deformity a úmrtí... proč?
Je tam i ukázka toho pohledu na svět... proč nás Evropa vidí a nezachrání...
Proč Rusko a Čečna má ten postoj jaký má, protože uvažuje jistým nám zcela absurdním způsobem... nevěří na svobodu.. věří na smysl jen v utrpení a když trpím já, trpět by měli i jiní... co je svobodné, podezřelé. Pravda v médiích není nikde.... jak to, že jinde mohou žít tak, když se tam octnou, jsou pak zmítáni protichůdnými pocity.. které nakonec skončí závistí a nenávisté a ano, žárlí...
a je tam i o životu žen
a o tom, kdy vyháněli inteligenci a záměrně tam nechávali jen ty "nejhloupější"
je to země, kde nezaměstnanost je přes 80%... tak, jak to asi vypadá se smýšlením o jiných...
a i o tom poznatku, že spousta lidí vlastně ani v reálu nejsou Čečenci, protože v rámci toho různého stěhování lidí z vůle vedení, se tam dostali Poláci, Estonci atd.
Také tu je i postřeh, jak je dotuje Saudská Arábie...
jak jsou z těch masakrů tak zdeptaní, že už jim "obvyklé" umírání nestačí.. tak znásilňují a navíc.. to mají spojeno i s tím, že ze znásilněním zostudí rovnou celou rodinu a to i po smrti...
Je to útlá knížečka samostatných kapitol, reportáží, nicméně jsou tam postřehy tak nějak mezi řádky, která pomáhá utvořit obrázek, pokud se dostanete k biografiím, podíváte se na videa z jejich svateb, života na venkově, zjistíte realitu jejich zemljanek.. budete kulit oči..

[Kamila Kabirov · Rating 4 out of 5]

Silná výpoveď o čečenskej vojne. Áno, Čečenci - to nie sú iba divosi a teroristi. Reportáže o vojne, ktorá sa odohrávala nedávno a neďaleko a pri tom o nej vieme tak málo.
Autorka opisuje hrôzostrašne scény, ktoré videla, keď sa tajne dostala na pár hodín do dediny, v ktorej na chvíľu prerušili rabovanie, píše o silných ženách, pohnutých osudoch civilistov, o zvykoch Čečencov ale aj o ľahostajnosti západu k ich ťažkému osudu...

[Ivana · Rating 5 out of 5]

"Pozeraj sa do zeme, lebo ťa spoznajú podľa očí."
"Bojím sa," povedala som potichu.
Jedna žena sa do mňa zavesila.
"Všetky sa bojíme. Poď s nami, niekto o tom predsa musí napísať."

Irena Brežná poetickým i drsným jazykom zároveň opisuje vojny v Čečensku vo viacerých reportážach zlúčených do jednej knihy.
Jednoduché príbehy jednoduchých rodín... ako niektoré z nich trpia, aké majú zvyky, ako sa z niektorých stávajú pomstitelia.
Ako využíva "ruská moc" situáciu v Čečensku vo vlastný prospech a ako sa prvé "lastovičky" dostávajú k tomu, že ich na európskom či svetovom konečne počuť. Hoc aj v trojminútovom prejave, na ktorý sa čakalo niekoľko rokov.
Brežná sa vracia aj hlbšie do minulosti - píše o presídlení Čečenov a Ingušov z čias Stalina a o tom, čo to prinieslo.
Medzi to všetko vplieta svoj poetický jazyk, ktorý robí knihu napriek reportážnemu štýlu veľmi čitateľnou.

[Laura Pavlovičová · Rating 5 out of 5]

must read!
geniálna kniha.
irena brežná sa pomaly stáva jednou z mojich naj autoriek.
keby sme takéto knihy viac čítali, nerobili by sme hlúposti.

[Barbora Gondárová · Rating 2 out of 5]

Téma zaujímavá, pre mňa ťažkopádne napísaná, v polovičke knihy som sa nútila do čítania.

[Lukáš Krajči · Rating 5 out of 5]

Reportáž z rusko-čečenskej vojny. Ukazuje kúsok reality Čečenska, (ne)-pomoc západných krajín a pre mňa osobne úplne nový pohľad na Čečensko. Štýl písania pani Brežnej nie je vhodný pre každého, vie ale podľa mňa dokonale navodiť emócie. Na málo stranách je toho napísané veľmi veľa.

[Stanley · Rating 4 out of 5]

na moj vkus trosku moc metaforicke, umelecke, kvetnato opisovane, ale aj tak peklicko ake prezivali cecenci pocas "proti teroristickej" akcii. zaroven opis nastupu ramzmana kadyrova k moci vdaka putinovi a ako sa mu podarilo utesovat putina ktori ho dostal k moci a zaroven podporovatelov zo saudskej arabie za rozsirovanie islamskeho prava.

[Katarína · Rating 5 out of 5]

Kniha, ktorú si dávkujem po kúsočkoch, šetrím si každú stránku, vychutnávam každú kapitolu a dychtivo absorbujem každú vetu, každý opis.
Skrátka, majstrovsky popísaný obraz udalostí, ľudí a vojny.

[Ronja · Rating 4 out of 5]

Člověku se nechce věřit, že události popisované v knize se odehrály jen před několika lety a jejich následky se táhnout dodnes. Chtěla bych věřit, že žijeme v lepším světě, Irena Brežná však ukazuje, že je to jen iluze.
Slovenské novinářce se povedlo v utajení dostat do čečenské vesnice Sernovodsk v době, kdy byla obec ostřelována. V útlé knížce popisuje hrůzy, kterých se dopouštěly obě strany konfliktu, jenž měl (jako všechny války) nejdrtivější dopad na nevinné obyvatele. Brežná nastavuje jiný úhel pohledu, než který nabízí ruská média, neopomíná však poukazovat na to, že viníků je více. Setkává se s běžnými lidmi, ale i s vůdci odporu. Ukazuje zemi, kde se smrt stala přirozeností.
V jejím hledáčku jsou hlavně ženy, které jsou největšími oběťmi. Matky, které ztratily své děti, mladé ženy a dívky, z kterých nový režim udělal vězně. Je neuvěřitelné číst o tom, jak čečenský vládce Kadyrov slouží dvěma pánům - Putinovi a islámu - a v jejich zájmu podrobuje zemi novým a novým hrůzám. Žena zde ztratila právo na cokoli, většinou se nedočká vzdělání a zaměstnání, je majetkem svého muže. Pokud se rozvede, přichází o možnost vídat své děti, pokud ji někdo znásilní, její rodina ji raději zabije, než by snesla urážku na cti.
Čečenská čest je pojem, kterému zde na západě těžko porozumíme. Vždyť i silné ženy, které se rozhodly postavit všemu, co pro ně krutý osud přichystal, bez váhání přiznávají, že by raději obětovaly život svůj i své rodiny, pokud by to vedlo ke svobodnému Čečensku.
Velice na mě dolehl příklad Zajnab Gašajevové, která jako zástupkyně těch neohrožených žen jako jedna z mála čečenských bojovnic za lidská práva neustává v úmorném boji za to, aby si svět konečně všiml její země a podal pomocnou ruku.
Silný dojem ve mně zanechaly i kapitoly věnované práci novinářů a humanitární pomoci. Pokud jste novinář, očekává se, že nebudete nikomu nic dávat a i s poslíčkem se budete dlouze handrkovat o stvrzenku, abyste si mohli nechat proplatit spropitné od zaměstnavatele (Brežná odkazuje na praktiky ve švýcarském televizním štábu). Nad zásilkou pouze lichých bot pro děti a následnou argumentací výrobce a dárce v jednom zůstává rozum stát.

Brežná spojuje reportáže s úvahami, sahá po metaforách a do jejich kontrastu staví syrovou hrůzu reality, nebojí se ani pokusit se obsáhnout vnitřní pocity osob, s nimiž se setkala. Povedený soubor reportáží dříve vydávaných periodicky.

[Kristína · Rating 4 out of 5]

Po dlhej dobe som prečítala knihu rýchlo. A dokonca to bola reportáž. Na tie som už chvíľku nemala náladu, bola som jemne presýtená kvôli bakalárke. Ale na Brežnej Vlčice som náhodou narazila v knižnici, keď som si zabudla vziať knihu a nemala som dve hodiny čo robiť. Tak som tam sedela a čítala, polku prečítala a v nasledujúcich dňoch dočítala. Kniha nesklamala bola veľmi poučná a dobre napísané,a je keď autorka na môj vkus až moc skáče od témy k téme. Bolo zaujímavé sledovať región, kde sú ľudia zvyknutí na smrť.

[Zuzana Reveszova · Rating 4 out of 5]

Okrem teda zviditeľňovania ženských príbehov vo vojne a dobrých popisov situácií je dôležité dať sám seba do kontextu a svoje problémy a malichernosti našich každodenností trochu vybalansovať. Taká knižka na diskomfortnú cestu vlakom.

[Em · Rating 5 out of 5]

Marš vochiľ, nochči.

[Ada · Rating 5 out of 5]

Když Boris Jelcin s Vladimirem Putinem prskali na Čečensko napalm a fosfor, dovolili vraždění mužů, znásilňování žen a mrzačení dětí, bylo ticho. Zmínky o válce v Čečensku letmo prolétaly západním světem - bez většího zájmu, soucitu nebo empatie evropské veřejnosti i mocných politiků. Ruské vyhlazování jednoho drobného kavkazského etnika v devadesátých letech dvacátého století nezahýbalo téměř nikým, ačkoli se odehrávalo, ať už za Jelcina nebo Putina, neskrytě a chladnokrevně. Brežná skrze soubor reportáží a esejí odhaluje celosvětové politické pokrytectví, jehož představení si potřásali rukou s ruskými oligarchy, namísto toho, aby vyšetřovali válečné zločiny proti lidskosti. Drama Čečny rovněž dokazuje sílu médií, kdy totální absence novinářů, kteří by převyprávěli odehrávající se hrůzy na stránkách celosvětového tisku, dopomohla k povětšinou nulové sounáležitosti lidí s oběťmi. Nikým neviděné, nikým nepolitované a nikým nepochopené vlčice z Čečny se proto musely servat o svůj život a život svých dětí samy, bez mužů, které rozsekaly ruské sekery, bez těch, kteří „zmizeli“ a už se nikdy neobjevili, bez mužů, kteří byli nahnáni do koncentračních táborů, z nichž se už nikdy nevrátili. Síla těchto žen, která je pro člověka nepochopitelná, absolutní smíření se smrtí, bez kterého by jinak nastoupilo šílenství, je současně děsivé i obdivuhodné.
Vznik teroristických buněk a radikalizace některých frakcí, sebevražední atentátníci a zoufalci, pak jen vytvořili záminku k totálnímu pokoření země, nechtíc vybudovali, v tomto momentě právě skrze média, obraz divochů a nevděčníků, kterým je třeba vládnout metodou biče, nikoli cukru. Metodou, kterou bývalý boxer a Putinův miláček Ramzan Kadyrov, vládne skvěle a praktikuje ji dodnes.

„Když myslím na Čečenky, vidím před sebou siluety silných žen, jak naproti polednímu slunci vynášejí ze dvora smrt. Za nimi se táhne její zápach. A slyším čečenský ženský sbor, žalozpěv.“

„Navštívili jsme jednu rodina, která obývá jediný pokoj. Nedostatek prostoru není vzhledem k tomu, že bylo zničeno tolik domů, ničím výjimečným. Co je však na této rodině nejhorší, je její psychický stav. Tři neplnoletí synové jsou očividně narušení od té doby, co se před sedmi lety museli dívat na to, jak ruští vojáci rozsekali sekerou jejich otce a pod nohy jim házeli kousky toho, co z něho zůstalo.“

[kristina zrncikova · Rating 5 out of 5]

“Rusko sa počas vojny stalo členom Rady Európy a ako rozvojovú pomoc dostalo od západných daňových poplatníkov miliardy dolárov, aby ich vzápätí zhadzovalo v podobe bômb na čečenské dediny. Európa nevyzvala Rusko na to, aby ako protislužbu za finančnú pomoc zaviedlo do ruštiny
cudzie slovo dekolonizácia. Koloniálna veľmoc nemení ani svoj jazyk, ani svoje konanie či nekonanie - stotisíc mŕtvych a žiadny trest pre mučiteľov, ktorí dostali vo filtračnych táboroch volnú ruku a pokojne mohli na telá zajatcov prikladať elektródy. Na obnovu krajiny a protézy nôh nejdú žiadne peniaze. Nečinnosť s tichým súhlasom ruského obyvateľstva vrátane väčšiny tej časti, ktorá sa nazýva inteligencia.”

Keby ste predo mňa položili úryvky z tejto útlej knižky a úryvky, ktoré posledných 7 týždňov čítam v médiách, budem mať veľký problém rozoznať, čo je staré celé roky a čo je práve teraz realitou.

Tak, ako sa dnes Rusko snaží vyhubiť Ukrajinský národ, tak zabíjalo, mučilo a znásilňovalo ten čečenský. Nemôžem uveriť, že sme tu celé roky v pokoji sedeli, nechali Rusko nepotrestané za tieto zverstvá a čakali, že k ďalším sa už nezníži. Akí hlúpi to sme. (o Stalinovi radšej ani nehovorím)

Anyway, odporúčam knižku všetkými 10, je to brutálny otvarak na oči s major bludný kruh vibes.

[Katarína Ristveyová · Rating 3 out of 5]

Kniha je pozliepana zo zozbieraných článkov autorky, čo je veľmi cítiť.. Kapitoly na seba vacsinou nenadvazuju,tematicky skáču..niektore časti sú silnejšie, vacsina, žiaľ, zaostáva..dozvedame sa viac o umení autorky spísať patetické cliché, prirovnania a slovné hračky, ktoré však čitateľovi nijako situáciu v Cecensku nepriblizia..citát:"pri každom príbehu, ktorý Zajnab vykreslila hroznymi detailmi, som dúfala že to dobre dopadne..náročky nás nešetrila.Vsetko sme sa museli dozvedieť" dokonale opisuje sprostredkovanie autorky..ake hrôzy? Co sa dialo?ako konflikt vznikol a prebiehal a prečo medzinárodné organizácie zatvárali oči sa však už vlastne ani čitateľ nedozvie.. Samotné rozprávanie hroz sa vyskytuje v knihe len málokedy a tym pádom nemá na čitateľa dosah, aký by si sám želal..síce sa nevyžívam v detailom opisovani vrážd, znásilnení ci iných hrozných činov pachanych počas vojny, texty však vyzneju ako cenzurovana rozprávka pre deti, nie agitacia voči mocnostiam Európy zasiahnuť..

[Tomáš Paulďuro · Rating 5 out of 5]

Zatiaľ TOP kniha roku, jednoznačne jedna z TOP absyntoviek.

Je smutné, že to, čo Irena Brežná napísala takmer 25 rokov dozadu, to, pred čím varovali (nielen) hrdinovia tejto knihy, to, čo zničilo čečenský národ, sa dnes opäť deje u našich susedov. Kniha sama o sebe bola veľmi smutná a aj keď zopár kapitol ma až tak nenadchlo, ako celok fungovala dokonale.

Bol som raz na predstavení divadla, ktoré hrali ľudia bez domova, a pán uvádzač na konci spomenul pani autorku. Povedal o nej, že to bola veľká a dôležitá žena a po prečítaní knihy s ním musím iba súhlasiť.

[Lydia · Rating 4 out of 5]

Útla knižka, no sála z nej utrpenie a práve preto som si ju dávkovala v malých množstvách. Počas čítania som mala pocit, že každá veta, každé slovo a každé písmeno si zaslúži moju plnú pozornosť. A keď som im ju nemohla dopriať, radšej som knihu na chvíľu odložila.

Irena Brežná bola v Čečensku svedkyňou mnohých zverstiev, násilností a brutality. Stretla sa s obdivuhodnými ženami, počúvala ich osudy a všetko čo počula a zažila premietla do textu, ktorý je síce náročný, ale určite stojí za prečítanie.