Nekromantka či telepatka? Od všeho něco, plus sexappeal a vražedný instinkt kobry královské, to je Magnólie. Díky svým psychickým schopnostem a jazyku ostrému jako břitva se zatím dostala z každé šlamastiky. Nyní však narazila na tvrdší protivníky, než je ona - na zombie. Vítejte ve světě, kde magie je běžnou součástí života, vaše myšlenky jsou zboží jako každé jiné a smrt není zdaleka to nejhorší, co vás může potkat!
Narodila se v Praze, kde dodnes žije. V jedné osobě spojuje skoro neslučitelné profese a záliby – je historikem, právníkem, literátem a snílkem. Kromě toho fotí, cestuje, chová „žáby ve skořápce“, píše knižní recenze a reportáže z nejrůznějších fantasy akcí a sbírá autogramy od hvězd literárního nebe. Jejími zahraničními vzory jsou Tim Powers a Andrzej Pilipiuk, s nimiž oběma se jí letos povedlo se vyfotit a potřást si rukou. Více o sobě dala vědět humornou fantasy Mrakulin grimoár – letos v září vyšla také jako ebook. Ústřední postavou této sbírky povídek je nedoučená kouzelnice Mrakula, která je líná jako veš a ještě ke všemu se zhlédla v upířím milenci. Občas píše také povídky – v posledním letošním čísle časopisu Pevnost jí vyšel do cynického humoru laděný Mord v Hadové, odehrávající se v drsném středověku a v jedné z chystaných povídkových antologií by se měla objevit její temná fantasy Tkáč.
Aj keď nemôžem povedať, že Magnólia bola na mojom radare dlhšiu dobu, ako fanúšík príbhov z herných svetov Dračího Doupěte (prakticky teda Asterionu, ale ak to napíšem takto, je šanca, že raz prídu aj Tarijske knihy, ktoré by mi boli, slovom klasika, národným sviatkom a prasačími hodmi) mi nemohla unikať rýchlo.
Príbeh mladej psioničky je rýchly, plný akcie a často pretkaný rodovými stereotypmi, keď akčná hlavná hrdinka rozmýšľa nad kabelkami. Aj keď je to pre mňa ťažké posúdiť, mal som pocit, že bez značnej znalosti reálií Asterionu čitateľovi unikne veľká - možno aj podstatná - časť príbehu. "Nezasvätený" čitateľ nebude - tak ako ja - prekvapený, že príbeh sa odohráva na Lendore, "nudno" kontinente, z ktorého sa chcú všetci dobrodružstva chtiví odsťahovať na novo-osidľovanú Taru. Postava Vieena Nekromanta, ktorý je v príbehu často spomínaný no myslím, že nikdy nie predstavený, nadchne ľudí ako ja, ktorí o ňom na strednej škole čítali so zatajeným dychom v Nemrtvých a svetlonošoch, no človeka, čo hľadá trochu oddychového čítania, môže zmiasť.
Dej samotný odsýpa rýchlo a ak hrozí, že by sa zastavil, jedna z prítomných mocným postáv sa postará o to, aby sa rýchlo rozhýbal. V príbehu sa objavujú aj jemne erotické náznaky, no iba veľmi mierne a miestami prekvapivo podobné tomu, akoby príbeh rozprával trinásťročný chalan a nie dospelá čarodejnica.
Magnólie a démon bola, úprimne povedané, trochu kostrbatým začiatkom do tejto série príbehov. Aj napriek tomu som si ale istý, že zanedlho sa k nej vrátim v jednej z ďalších príbehov, ktoré sa, ako sa zdá, vydarili lepšie.
„Kharovy koule, do jaké díry se ten nedonošenec propadl?“ zaječela jsem, jakmile jsem zjistila, že to dokážu, protože nejsem mrtvá, nemám proražené plíce a nepřišla jsem o žádnou ze svých čtyř báječných končetin. „Nebuď tak vulgární, Noly!“ zasupěl nekromant. „Blbče!“ ulevila jsem si.
Hanina Veselá na seba prvýkrát upozornila v roku 2007, kedy české nakladateľstvo Wolf Publishing vydalo jej debutovú zbierku krátkych fantastických poviedok Markulin grimoár (v poradí 25 kniha z Edice Pevnost). Hanina Veselá sa o slovo po druhýkrát prihlásila až v roku 2012, a to priamo cez české vydavateľstvo Mytago, ktoré sa rozhodlo publikovať jej prvú debutovú knihu z herného sveta Asterionu (RPG)Magnólie a démon. Samozrejme, Hanina Veselá obdobie takzvaného ticha medzi rokmi 2008 až 2011 využívala rovnako aktívne, aj keď o nej nebolo až tak intenzívne počuť. Minimálne niektoré jej príbehy z oblasti fantastickej literatúry tvorili, podľa dostupných zdrojov, neodlučiteľnú súčasť rôznych českých zbierok, ako aj antológií.
Avšak skôr, než sa Hanina Veselá stala známou, predovšetkým vo svete českého a sem-tam aj toho slovenského fandomu, alebo medzi fanúšikmi akejkoľvek formy RPGčiek či LARPov, tak, ako každý iný smrteľník, aj ona bojovala o svoj kúsok šťastia, a to úspešne aj menej úspešne, v prestížnych alebo aj menej prestížnych literárnych súťažiach. No aj napriek jej úsiliu vybočiť zo všedného fantastického stereotypu, minimálne v období súčasnej modernej fantastiky, kedy sa predovšetkým u nás a v konzumnej oblasti knižného sveta velebí všetko možné, len nie inovatívne fantastické, nepodarilo sa jej denno-denne recyklovanú románovú schému väčšiny ženských (aj!) fantasy autoriek prekonať.
A tak sa aj ona, podobne ako Laurell K. Hamiltonová, M. T. Majar, Petra Neomillnerová, Cassandra Clareová, Veronica Rothová, Lauren Kateová, či mnohé iné autorky píšuce aj pre mládež a dorast (Young Adult literatúra), ocitla v tieni niečoho, čo tu už bolo, kedysi to možno aj nejaký ten záujem zo strany staršej a aj nenáročnej čitateľskej obce naveľa zaznamenalo, avšak väčšiu pozornosť, ako aj zvýšený dopyt, si to vydobyť nedokázalo.
Dôvod nie je (a možno ani nikdy nebude) prozaický, skôr taký známy a všedný. Na to, aby ste si mohli Magnóliu a démona vychutnať, dejová línia by nesmela byť priehľadná, hlavná postava nevýrazná a knižný svet by si v tomto konkrétnom prípade nemal žiadať minimálne jedeného vreckového Asterionského sprievodcu a maximálne dva výkladové slovníky fantastického názvoslovia. A ani časová os, akási legenda o tom, v ktorom roku sa čo stalo, na konci knihy jednoducho nie je, bohužiaľ, postačujúca.
Začínám vidět rudě. Gus ví, co mi ten kov dělá, a právě teď se možná chystá k útoku. Všimla si mého krhavého pohledu: „Máš rozmazané oční linky. Ty jsi brečela? Tvoje smývatelné stíny, to je hrůza!“ Ti dva se mi tu povraždí… Ech, co to zase mele? Musím se jí zbavit. Teď hned. „Do mých linek je ti hovno, zasraná perfekcionistko! Ty jedna…“ spustila sem slovník ožralých plavenských kapitánů.
Magnólie a démon, v krátkosti, predstavuje 352-stranový fantastický román, rozprávajúci príbeh o na prvý pohľad úplne obyčajnej študentke Modrého čarodejníka, nekromantky a telepatky v jednom, ktorá rada vyhľadáva nebezpečné dobrodružstvá a takmer nikdy pre vás nemá milého a prívetivého slova. Hanina Veselá nám teda na pozoruhodne veľkej (širokej) ploche servíruje akčné rozprávanie o tom, čím všetkým si musela táto dievčina, alebo žena?*, prejsť, aby splnila úlohu od svojho mentora.
Dalo by sa povedať, že autorka vyššie uvedenej knihy celkom umne rozdelila prvú ucelenú časť o Magnólii na 4 krátke a vzájomne prepojené celky, ktoré sa snažia jednotlivé avantúry čitateľovi priblížiť predovšetkým v JA – „ich“ forme (priamy rozprávač). Rovnako tak by sa dalo povedať, že dejová línia, zachytávajúca nielen riskantnú misiu, ktorá hlavnú protagonistku zavedie za zákerným lekárom Zbyškom či do sídla azda tým správnym smerom uletenej cisárovnej Oxany Hněvkovskej, ale aj medziľudské i ľúbostné vzťahy, je plná zvratov, málo očakávaných situácií, ihravých opisov, farebných postáv, ako aj malebného fiktívneho prostredia vytvoreného hráčmi RPGčiek, prebývajúcimi vo svete záhadného Asterionu.
Bohužiaľ, ak patríte práve do tej skupiny čitateľov fantastickej literatúry, ktorí o RPGčkach či LARPoch nič nepočuli, a teda oba pojmy sú vám málo známe, úplne cudzie, román od Haniny Veselej vás neosloví ani potom, ak sa nad ním zľutujete a dokážete sa tvrdohlavo prebojovať kamsi do jeho polovice. A neosloví vás ani v tom prípade, ak sa zatnete, sadnete si k počítaču a začnete pátrať (rešeršovať) po tom, s akým cieľom (zámerom) bola táto kniha vydaná a pre akú skupinu čitateľov – nadšencov je asi tak určená, pretože krátka anotácia, či už na obale, alebo na stránkach online kníhkupectiev, v sebe nenesie upozornenie, že to svoje si v románe nájde iba úzky okruch vyvolených čitateľov.
A ak sa vám zdá, že kniha Magnólie a démon si aj po tomto vašom hrdinskom výkone zaslúži ďalšiu šancu, ste rovnako tak na omyle. Svet, v ktorom postava prebýva, prežíva, bojuje, stráca a opäť nachádza, i naďalej ostáva jednou veľkou záhadou, kde nič nie je na svojom mieste, logicky neplynie a nevysvetľuje, nezodpovedá bežné otázky typu – kým Magnólia je, kde teraz Magnólia je a prečo, ako sa Magnólia stala žiačkou Modrého čarodejníka, prečo je Magnólia taká výnimočná, prečo a kam Magnólia musí chodievať, len čo opustí priestory školy, a čo je to vôbec za školu, ako sa Magnólia zoznámila so svojimi rovesníkmi a spolužiakmi a aké priateľské či nepriateľské putá k nim prechováva, a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej (isteže, kniha Magnólie a démon by mala mať svoje pokračovanie, minimálne sa o tom nahlas šušká. Či v ňom však nájdete odpovede aspoň na pár pálčivých otázok, tak to vám v túto chvíľu nevieme zaručiť...).
Tým, že sa Hanina Veselá rozhodla uvrhnúť čitateľa neoboznámeného so svetom Asterionu priamo do stredu diania (in medias res) a ani mu nejaký záchytný bod, osnovu, krátky prológ alebo svižný epilóg, zrozumiteľnú legendu aj s postavami a miestom, ktoré v deji zastavajú, neponúkla, stráca tento fantastický román na svojej príťažlivosti. A ani prítomné komplikácie, medzi ktoré patrí aj taká aktívna práca s interventovým médiom a článkami, ktoré o autorke a jej prvotine boli publikované, len preto, aby sa dalo knihe a jej obsahu porozumieť, nemotivujú (nielen) bežného konzumenta fantastickej literatúry k tomu, aby príbeh o nevychovanej a možno aj úprimnej Magnólii vôbec vzal na milosť a nezačal roniť krokodílie slzy nad trochu zbytočnou investíciou. A to právom.
„Už zase chčije,“ pravil Jago s hlavou přilepenou na okenní tabulce. Vyčerpaně jsem se opírala o stěnu. Byla to fuška, ale povedlo se. Celou vilu pokrývali nemrtví předstírající mrtvé. Ovládala jsem je zvenku; nedivím se, že se Zbyšek na Pláních děsu zabydlel. Zřejmě nepočítal s tím, že se někdo z nás sníží k jeho metodám. Jen ať si udělá návštěvu. Mrtváci měli příkaz rozsápat ho na kousky, hned jak zasvítí ve dveřích jeho holá lebka.
Ak sa na vás usmiala pani šťastena a zhodou okolností RPGčkom či LARPom aktívne žijete, potom by vám hádam tento zvláštny knižný počin minulého roku mohol niečo naveľa i dať. Teda, za predpokladu, že sa vám bude chcieť osvojiť si bežný slovník obyvateľov Asterionu a nebudem vám robiť problém ani veková hranica, pre ktorú je, aj napriek absentujúcemu vekovému označeniu, kniha určená. Tak či tak autorkina snaha osloviť predovšetkým (primárne) dospelého čitateľa, čitateľa bežného a možno aj toho náročnejšieho, čitateľa obľubujúceho fantastickú literatúru bez ohľadu na kvalitu a krajinu pôvodu, nielenže akosi nevyšla, ale aj spôsob, akým príbeh predkladá, ako aj spôsob, akým zhmotnila jednotlivé svoje knižné postavy (povrchne, pateticky, detinsky a tuctovo), môže vyvolať akurát tak nadšenie nežnejšieho pohlavia, ktorého zmyslom života, v dobrom slova zmysle, je práve čoraz viac populárnejšia literatúra pre mládež a dorast, známa aj pod prívlastkom Young Adult. A tá viac ako napodobňovanie niečoho či niekoho, silnú romantickú zápletku (s alebo bez happy endu, možno postačí ľúbostný trojuholník) a americkú superhrdinku so zmyslom pre godmoding nepotrebuje.
Či už na scéne poskakuje krásou i ideálnymi mierami obdarená Magnólia, ktorá podľa slov autorky, má svojím JA, svojou inakosťou a zmyslom pre priamočiarosť, vybočiť zo schémy známych fantastických hrdiniek od iných domácich či svetových autoriek (alebo aj autorov, ktovie?), alebo vám hrôzu a strach chcú nahnať všetky tie fantastické tvory počnúc nekromantmi a končiac zombie, ostane táto prazvláštna zmes zženštilého Juraja Červenáka (predovšetkým v rovine jeho mužských postáv – Magnólia môže bez strachu konkurovať Roganovi) a Petry Neomillnerovej (výstavba textu, jednoduchá dejová línia a uspávajúca zápletka, ako aj svojská posadnutosť ryšavou farbou) od Haniny Veselej i naďalej málo atraktívna, pretože je jej jednoducho priveľa.
Hanina Veselá, aj keď sa vám to môže zdať byť málo uveriteľné, a jej Magnólie a démon je vo svojej podstate oddychovou literatúrou pre milovníkov Asterionu, ktorí od autorov, ktorým sa pošťastilo svojou troškou osloviť ľudí na tom správnom mieste, neočakávajú veľa a tobôž niečo originálne. Jednoducho majú radi svoj zvláštny svet, v ňom rovnako fantastické bytosti a postavy, o ktorých by vám dokázali napísať siahodlhé ódy. A to právom.
Magnólie a démon okrem tony vulgarizmov, samozrejme, vysoko Asterionských, štipľavých poznámok, podrezaného jazyka hlavnej hrdinky, nemastných a neslaných mužských lámačov sŕdc, vlastne, neprirodzených postáv vo všeobecnosti, či odpor vzbudzujúcich záporných - zlých bytostí, ak ste teda ešte v rukách nedržali knihu rozprávok pre deti, a celkom svižnému rozprávaniu (nestráca dynamiku, za čo môžeme udeliť aspoň jedno veľké plus), neponúka nič viac a ani nič menej, ako jednoduchý príbeh o mladom dievčati trošku rebelantskej povahy, ktoré zažije jedno z tých zvláštnych dobrodružstiev, na ktoré vás denno-denne upozorňuje nejaké známe kníhkupectvo iba preto, že ide o jednu z tých horúcich noviniek, na akú však časom zabudne aj jej skalný fanúšik, a aby ste si kúpili niečo, čo má ďaleko od nimi načrtnutej reality.
Vzhľadom na vyššie vytknuté nedostatky si dovolíme knihu odporučiť iba tým čitateľom, ktorým sa podobný typ literatúry, bez udania dôvodu, páči. Nebudú o nič ukrátení a naveľa aj spokojní, aj keď sa možno pri tom rešeršovaní zapotia. Nuž a my, ten zvyšok, si radšej počkáme na niečo neAsteriosnke. Ktovie, možno nás Hanina Veselá ešte milo prekvapí.
Tak jsem ji konečně nalezla. Svobodu. V Erinu, na daleké Taře. Loď, na niž jsem sloužila, bude čekat celý alden na náklad. Můj oficiální status zní lodní čarodějka, ale de facto pro kapitána sbírám nejrůznější informace. Služba je lehká a plat ujde. Ale mořská voda se mi zažírá pod kůži. Těšila jsem se na koupel ve sladké vodě, pořádní jídlo, pohár kvalitního vína a možná trochu i té uhlazenější společnosti.
Autor/ka: Hanina Veselá Názov diela: Magnólie a démon Rok vydania: 2012 Vydavateľstvo: Mytago Počet strán: 352 Jazyk: český
* vzhľadom na to, že sa jej vek kamsi stratil a isté vyhrotené situácie sú riešené s chladnou hlavnou 15-ročnej predčasne zrelej pubertiačky, visí nad tým, koľko by mohla mať Magnólia asi tak rokov, jeden veľký otáznik.